Význam slova "ís" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ischémia -ie ž. lek. nedokrvenosť tkaniva zapríčinená obmedzeným prívodom okysličenej krvi: i. srdca;

ischemický príd.: i-é bolesti

ischias [isch-] -u m. bolesti sedacieho nervu postupujúce od krížov do nôh;

ischiatický príd.

ískať -a nedok.

1. (prehŕňaním vlasov) hľadať (vši): í. vši

2. prehŕňať (vlasy); takto prezerať hlavu: í. vo vlasoch;
í. dieťa

iskerník -a m. na žlto kvitnúca lúčna bylina, bot. Ranunculus

iskra -y -kier ž.

1. drobná svietiaca čiastočka rozžeravenej látky: z vatry lietajú i-y;
elektrická i. elektr. výboj;

2. náznak niečoho (, čo je schopné rastu): i. nádeje, života

3. vynachádzavosť, dômyselnosť, vzlet: básnická i.;
hra bez i-y

● oči ako i-y žiarivé; bystré;
mať i-u byť mimoriadne schopný (v umel., ved. ap. činnosti);
z malej i-y veľký oheň býva;

iskrenný príd. kniž. srdečný, vrelý: i. pozdrav

iskrička -y -čiek, iskierka -y -rok ž. zdrob.

iskriť nedok.

1. tvoriť, vypúšťať iskry (význ. 1): prskavky i-ia;
i. očami (v hneve ap.)

2. i iskriť sa trblietať sa, jagať sa: ožiarený sneh (sa) i-í;
víno (sa) i-lo v pohároch;
neos. až sa mu v očiach i-í (od hnevu, bolesti ap.)

3. oplývať, sršať; rýchlo vznikať (ako iskry): i. vtipom, nápadmi;
i-ia v ňom myšlienky

// iskriť sa neos. prejavovať sa vyletovaním iskier (význ. 1): z komína sa i-í;
bežal, až sa mu i-lo pod nohami

iskrivo prísl.;

iskrivosť -i ž.

iskrivý príd.

1. trblietavý, jagavý: i. sneh;
i. pohľad žiarivý

2. duchaplný, vtipný, živý: i. príhovor;
i. humor

3. jasavý, radostný: i. smiech, i-á pieseň;

iskrový príd. k 1: i. výboj;

islam -u m. monoteistické náboženstvo založené Mohamedom v 7. stor. po Kr., mohamedánske náboženstvo;

islamský príd.: i-é štáty

islandčina -y ž. islandský jazyk

islandský príd. k Island, Islanďan: i. jazyk

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;

3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;

10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to

12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču

13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde

15. hovor. hodiť sa², pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde

16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

iste, isto

I. istejšie prísl.

1. v zhode so skutočnosťou, nepochybne, zaručene: (ne)viem to i.

2. s istotou, pevne, smelo: správal sa už istejšie;
postupovať pomaly, ale i.

3. bezpečne: cítiť sa i.

II. expr. i isteže, isto-iste čast. vyj. istotu, určite, naisto, naozaj, bezpochyby: i. príde;
celkom i. tam stál;
i., urobili sme chyby pravdaže

istič -a m. spínač vypínajúci prúd pri preťažení

istina -y -tín ž. fin. suma, ktorú dostáva držiteľ obligácie v čase jej splatnosti, t. j. pri jej umorení

istiť -sť/-i! nedok. zabezpečovať (význ. 3): horolezec sa i-í (lanom);
i. kábel

istota -y -tôt ž.

1. nepochybná pravda; pevné presvedčenie: i. poznania, mať i-u v niečom;
s i-ou tvrdiť;
pre i-u ešte skontrolovať

2. prejav schopností, zručností, viery vo vlastné sily ap.: intonačná i. (speváka);
i. vystupovania;
konať s i-ou, dodať niekomu i-u

3. záruka bezpečnosti, zabezpečenia: v práci je jeho i.;
poskytnúť niekomu i-y;
sociálna, finančná i.

● i. je i. treba sa poistiť

istotne čast. iste, isto: i. sa vráti;
mám pravdu? – i.

istý istejší príd.

1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda;
i-é správy spoľahlivé;
je to viac ako i-é;
byť si i. víťazstvom

2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší;
i. hlas, mať i-ú ruku

3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
byť si i. pred nebezpečenstvom;
nebyť si i. životom byť ohrozený;
nikto nie je pred ním i.;
i-é miesto (v zamestnaní);
mať i. chlieb

4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu

5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery;
i. človek sa ma spýtal nejaký

ananás -u m.

1. tropická rastlina s veľkými šťavnatými, aromatickými plodmi, bot. Ananas

2. plod tejto rastliny;

bezmäsitý, bezmäsý príd. kt. je bez mäsa, op. mäsitý: b-á strava, diéta

brús -a m. nástroj na brúsenie;

devätnásť, m. živ. i devätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 19: d. stupňov, d-i cyklisti

devätnásťročný príd.

1. trvajúci 19 rokov: d. pracovný pomer

2. 19 rokov starý: d. mládenec

dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
D-i Ježišovi učeníci, apoštoli

dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvanásťmetrový príd. dlhý 12 metrov: d-á hadica, d. rozdiel

dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.

dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;

dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

džús -u m. (hustejšia) ovocná al. zeleninová šťava: citrónový, paradajkový dž.

húsť hudie hudú nedok.

1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;

2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
toľko doňho h-li, až uveril

● expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať

jedenásť, m. živ. i jedenásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 11: j. ľudí, je j. hodín

jedenásťposchodový príd. kt. má 11 poschodí: j-á budova

jedenásťročný príd.

1. trvajúci 11 rokov: j-á služba

2. 11 rokov starý: j. chlapec

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor

● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

nadísť -íde -ídu -išiel dok.

1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc;
n-l čas, aby ...

2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

naklásť -kladie -kladú dok.

1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ;
n. vajíčka (o živočíchoch)

2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy);
n. oheň založiť

● expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho

napásť -pasie -pasú dok. pasením nasýtiť: n. dobytok;

// napásť sa: ovce sa n-li

narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la

2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;

● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;

nárast -u m.

1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít

2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu

násťročný príd. publ. ktorého vek sa pohybuje medzi 11 – 19 rokmi (o mládeži)

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

obklásť -kladie -kladú -klaď! -kládol -kladený dok. obložiť: kúpeľňu o. kachličkami;
o. sa vankúšmi;

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom;

odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy;
o. z domu autom;
vlak o-l načas

2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby

3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku

4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li

● zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť;
o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;

odpásť -pasie -pasú dok. hovor. expr. stratiť, zašantročiť, zapatrošiť: kde ste mi o-li rukavice?

odrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom sa priblížiť dospelosti, zrelosti: odrastené deti;
tráva o-la

2. zanechať (čo súvisí s detstvom): o. hre na schovávačku;

osemnásť, m. živ. i osemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 18: o. stupňov, o-i vojaci

● jeden za o., druhý za dvadsať bez dvoch obaja sú rovnakí

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

päsť -e ž.

1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou

2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň

● expr. je to ako p. na oko neprimerané;
robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;

pásť pasie pasú nedok.

1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci

podísť -íde -ídu -íď! -išiel dok. prísť bližšie, postúpiť: p. k oknu, p. niekoľko krokov (dopredu)

poklásť -kladie -kladú dok. uložiť, poukladať: p. taniere na poličku

popásť -pasie -pasú dok.

1. chvíľu pásť: chcel by ešte kravičky p.

2. vypásť (význ. 1), spásť: ďatelinu mu p-li

● p. (si) oči, zrak na niekom, na niečom s úľubou si pozrieť

// popásť sa chvíľu sa pásť: pustil kone p. sa na trávniku

● p. sa (očami) na niekom, na niečom s úľubou sa pozrieť

predísť -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať pred niekoho, pred niečo, predbehnúť, predstihnúť: na prechádzke nás p-l sused;
auto ich p-lo veľkou rýchlosťou

2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predbehnúť, predstihnúť: chcel to vykonať sám, ale ho p-li

3. včasným zákrokom, prevenciou zabrániť: p. infekcii, nebezpečenstvu;

prepásť -pasie -pasú dok. hovor. premeškať: p. výstavu, divadelnú hru;
p. termín;
p. príležitosť, šancu

prerásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

1. rastom prevýšiť: dcéra p-la matku o hlavu

2. získať prevahu, prevýšiť, predbehnúť: žiak p-l učiteľa;
dielo p-lo svoju dobu

3. kniž. vývinom nadobudnúť novú podobu, pretvoriť sa: kvantita p-la na novú kvalitu

4. rastom preniknúť, vrásť do niečoho: burina p-la obilie;
p-ená slanina prestúpená mäsom

● p. niekomu cez hlavu prestať ho rešpektovať;

prirásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok. rastom sa pripojiť, spojiť: vrúbeľ p-l na podpník;
domčeky sú akoby p-ené jeden k druhému

● p. k srdcu stať sa milým;

prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
dal p., že nesklame;

prísľubový príd.

prísť príde prídu príď! prišiel dok.

1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov;
p. niekde pešo, autom, vlakom;
p. do práce včas;
p. na návštevu k priateľovi;
p-l k nám po čerešne;
p. na pohreb

2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne;
autobus ešte nep-l

3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci

4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky

5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol

6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li;
p-l mi list;
tovar p-e zajtra

7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde;
po zime p-e jar;
naraz p-la choroba

8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia;
p. do pomykova;
p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania;
p. do druhého stavu oťarchavieť;
p. do módy stať sa módnym

9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice;
za to p-te do väzenia

10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom;
ľahko p-l k zlatu

11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie;
p. o peniaze;
vo vojne p-la o syna;
p. o oči

12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok;
p-la na ňu slabosť;
neos. p-lo mi zle, clivo;
dobre mu p-lo, že videl matku

13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína

14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo;
žije, ako p-e

15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu;
p. na chybu v účtoch

16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?

17. hovor. stáť² (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma

18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo

19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde

20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii;
očakávame, že p-e k zlepšeniu

● p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič;
p. na amen na koniec;
kto → prv p-e, prv melie;
expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž;
p-lo mi na rozum, na um spomenul som si;
nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz;
p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať;
p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť;
p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť;
p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným;
p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa;
p. navnivoč znehodnotiť sa;
p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho;
nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom;
p. do hotového, k hotovému;
p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia;
p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih;
p. niekomu do cesty začať mu prekážať;
p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti;
p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti;
p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia);
p-lo na moje slová mal som pravdu;
p. niekomu na oči ukázať sa;
p. na svet narodiť sa;
p. o život zahynúť;
expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí;
p. k moci, k veslu dostať sa k moci;
p. k sebe nadobudnúť vedomie;
p. k rozumu spamätať sa;
nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť;
p. o rozum zblaznieť;
p. si na svoje dobre pochodiť;
keď na to p-e ak bude treba;

rozísť sa -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

1. odísť z 1 miesta na rozlič. strany, porozchádzať sa (o väčšom množstve ľudí): žiaci sa po hodine r-li;
manifestanti sa r-li

2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: pri bráne sa priatelia r-li

3. naširoko sa rozptýliť, porozchádzať sa, porozbehúvať sa: chlapci sa r-li po lese;
kravy sa pastierovi r-li

4. prerušiť styky, prestať sa stýkať: r. sa s manželkou, rodinou;
r. sa v dobrom, v zlom

5. odlíšiť sa, nezhodnúť sa: politicky, názorovo sa r-li;
sólista sa r-l s orchestrom

6. rozšíriť sa (význ. 3): chýr sa r-l v celom okolí;

rozrásť sa -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom sa zväčšiť, rozšíriť: korene sa r-li;
okolo plota sa r-lo krovie, r-ená lipa

2. nadobudnúť väčší rozsah, zmohutnieť, zväčšiť sa: sídlisko sa r-lo, podnikanie sa pekne r-lo;

s¹ [i es] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: s. strana, stránka;
s sekunda;
S siemens

s² ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), so ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.

1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami

2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami

3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom;
chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom;
žena s titulom, látka s farebným vzorom

4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi

5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine

6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí

7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom

8. zried. príčinu: ležať s chrípkou

9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé

10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom

● s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)

s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;

s ohľadom na predl. s A: s o. na súčasný stav vzhľadom;

s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

nedok. k 1 sácať -če -ču, socať -ia -ajú

sáčik -a, sáčok -čka m. subšt. vrecko, vrecúško; sáčikový, sáčkový príd. vreckový, vrecúškový

sáčko -a -čok s. zdrob.

sáčkovať nedok. subšt. vreckovať

sádka -y -dok ž. ryb. nádrž s prítokom čistej vody použ. na chov rýb;

sádkový príd.

sádzací príd. použ. na sádzanie al. vpravovanie materiálu: s. stroj, s-ia pec, lopata

sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.

1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
s. halušky dávať do vriacej vody

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis

sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka

sága -y ság ž.

1. románové spracovanie života viacerých generácií jednej rodiny

2. severská povesť al. epos

sála -y sál ž. priestranná miestnosť na ver. podujatia ap., sieň: koncertná, prednášková s.;
operačná s.;

sálať -a nedok.

1. vyžarovať teplo (a svetlo): z pece s-a teplo, oheň, žiara

2. kniž. zračiť sa, vyžarovať: z očí jej s-a šťastie, dobrota;

opak. sálavať -a

sálavosť -i ž.

sálavý príd. vyžarujúci teplo: s-é lúče;
fyz. s-é teplo;
tech. s-é kúrenie;

sálový príd.: s. priestor, s-á cyklistika

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
priblížil sa k nej samej;
názor starý ako s-o ľudstvo

● expr. s. ako prst celkom osamotený

sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou

sánkar -a m. kto sa sánkuje; pretekár na sánkach;

sánkarka -y -riek ž.;

sánkarský príd.: s-á trať, s-é preteky;

sánkarstvo -a s. šport. sánkovanie

sánkovačka -y -čiek ž. hovor. sánkovanie, sanica

sánkovanie -ia s. jazda na sánkach, sánkarstvo: športové, rekreačné s., preteky v s-í

sánkovať sa nedok. spúšťať sa, voziť sa na sánkach

sánky -nok ž. pomn.

1. (menšie) sane: spúšťať sa na s-ach

2. tech. súčiastka na posúvanie obrábaných predmetov;

sánočky -čiek ž. pomn. zdrob.

sára -y sár ž. horná časť čižiem

● expr. srdce mu (s)padlo za s-u naľakal sa

sčasti prísl. čiastočne, neúplne: s. osvetlený stôl

sčeriť dok. rozvlniť (význ. 1, 2), rozvíriť: s. hladinu, vodu

// sčeriť sa: s-ené jazero, s-ená hladina

sčernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. očernieť: príbor s-ie, rastliny s-jú;
s-tý kovový rám

sčervenieť -ie -ejú dok. očervenieť: s. od zlosti;
stromy na jeseň s-li;
v rozpakoch s-la zapýrila sa

sčervivieť -ie -ejú dok. očervivieť: ovocie s-lo, stromy s-li

sčesať -še -šú dok.

1. česaním upraviť (obyč. smerom dolu): s. si vlasy na čelo, s. fúzy, bradu;
vlasy s-né dozadu

2. česaním odstrániť z povrchu: s. nečistotu z chvosta;

nedok. sčesávať -a

sčiastky prísl. čiastočne, sčasti, neúplne

sčista-jasna prísl. neočakávane, nenazdajky

sčítací príd. určený na sčítanie: s. hárok, s-ia komisia

sčítanec G a A -nca mn. -e m. mat. číslo, kt. sa sčituje