Význam slova "pre" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pre predl. s A vyj.

1. príčinu, dôvod: nepricestoval p. chorobu;
nevidí p. tmu;
trestaný p. krádež;
nahnevať sa p. maličkosť

2. zreteľ: typický p. Slovanov;
mať zmysel p. humor;
byť p. niekoho vzorom

3. prospech: žiť p. deti, p. rodinu;
ubytovanie p. zamestnancov;
literatúra p. mládež

4. (v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať p. krásu, p. kožušinu;
potreby p. domácnosť;
poistiť p. prípad poškodenia;
umenie p. umenie samoúčelné; účel, cieľ sa pravidelne vyj. predložkou na: modely pre budúcu sezónu, správ. modely na budúcu sezónu

5. väzbu pri slovesách a menách: nechať si p. seba, zašomrať p. seba, rozhodnúť sa p. prvý variant;
otázka p. odborníka

preambula -y -búl ž. úvodná časť (listiny): p. zmluvy

prebačovať dok. expr. premárniť (význ. 1): p. celý majetok

prebádať -a dok. odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme oblasti

prebal -u m. výtvarne riešený obal knihy: kniha má pekný p.

prebaliť -ľ! dok. znova zabaliť: p. dieťa vymeniť mu plienku;

nedok. prebaľovať

nedok. prebárať -a

// preboriť sa

1. prelomiť sa a klesnúť dolu: strecha sa p-la

2. prepadnúť sa, vhupnúť: p. sa do snehu;

nedok. prebárať sa

prebásniť -i dok. básnicky pretvoriť; preložiť báseň

prebdieť -ie -ejú -tý/-ný -bdej! dok. bdením stráviť: p. celú noc

prebeda cit. vyj. zúfalstvo, sklamanie: beda, p., čo bude s nami?

prebehať dok.

1. behaním stráviť istý čas: p. celé hodiny

2. hovor. rýchlo prejsť: p. všetky úrady, horu

prebehlík -a mn. -ci m. kto prešiel na opačnú stranu (v boji, v hnutí)

prebehnúť -e -ú -hol dok.

1. rýchlo prejsť istým priestorom: p. (cez) ulicu, ulicou, p. (cez) dvor, dvorom;
po ceste p-lo auto

2. behom absolvovať (istú diaľku): p. denne 5 kilometrov

3. vykonať rýchly pohyb po niečom: p. prstami po klávesoch;
p. očami list rýchlo ho prečítať

4. (o čase) rýchlo prejsť, uplynúť: roky p-li

5. uskutočniť sa: diskusia p-la pokojne

6. opustiť a pridať sa k inému: p. k osloboditeľskej armáde;

preberač -a m. kto niečo preberá (význ. 1): p. hrachu;
hut. rozbíjač a triedič rúd

nedok. preberať

1. k 1 – 7

2. byť prieberčivý, vyberať (si): p. v jedle

3. prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: koník p-á nohami;
mládenci p-jú do taktu tancujú

4. hovor. hrať (význ. 3): p. na píšťale, p. prstami po klávesoch

// prebrať sa zobudiť sa zo spánku, precitnúť z mdlôb: dnes ráno som sa nevedel p.;

nedok. preberať sa

1. k prebrať sa

2. časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk: p. sa v spisoch

prebiediť -i dok. v biede prežiť: p. mladosť

prebiehať -a nedok.

1. k prebehnúť 1, 3, 5, 6

2. prechádzať, viesť: hranica p-a hornatým krajom

nedok. k 1, 3, 5, 6 prebiehať, prebehávať -a, k 1, 3, 6 i prebehovať

// prebehnúť sa zabehať si: p. sa po lúke, po dvore

prebierka -y -rok ž.

1. preberanie (význ. 3): p. tovaru

2. les. ťažba s cieľom skvalitniť porast;

prebierkový príd.

prebíjač -a m. prebíjací nástroj, prebíjačka

prebíjací príd. určený na prebíjanie: tech. p-ie kladivo

prebíjačka -y -čiek ž. prebíjač

prebíjadlo -a -diel s. pomôcka na prerážanie dier do plechu

nedok. prebíjať -a

// prebiť sa

1. preraziť si cestu, prebojovať sa: p. sa z nepriateľského obkolesenia

2. úsilím prekonať prekážky: p. sa cez ťažkosti;

nedok. prebíjať sa

prebiť -je -jú dok.

1. úderom urobiť otvor do niečoho, preraziť: p. otvor do steny;
p. niekomu hlavu

2. priveľmi nabiť: p. akumulátor

3. dať vyššiu kartu: p. kráľa esom

● → hlavou múr nep-š;
povedz pravdu, p-jú ti hlavu, p-š si hlavu;

prebitý príd. expr. prešibaný, prefíkaný: p. človek

preblesknúť, preblesnúť -e -ú -skol/-sol dok. krátko, prechodne sa ukázať, zjaviť sa: na tvári mu p-l úsmev;

nedok. prebleskovať -uje, prebleskúvať -a

preblysknúť, preblysnúť -e -ú -skol/-sol dok. prebles(k)núť;

nedok. preblyskovať -uje, preblyskúvať -a

nedok. prebodávať -a

prebodnúť -e -ú -dol dok. ostrým predmetom preraziť, prepichnúť: p. niekomu hruď, p. sa nožom;

preboha cit. vyj. úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu ap.: dajte mi to, p.;
čo ste to, p., urobili!

prebojovať dok. bojom dosiahnuť, presadiť: p. celospoločenské stanovisko;

nedok. prebojúvať -a, prebojovávať -a

// prebojovať sa bojom prekonať (prekážky), dosiahnuť: p. sa cez front;
p. sa na pozície ľudovosti, vlastenectva;

nedok. prebojúvať sa, prebojovávať sa

prebolieť -í -ia iba 3. os. dok. po čase prestať bolieť: všetko raz p-í

prebor, správ. preteky, majstrovstvá

preboriť dok. prebúrať (otvor do niečoho), preraziť: p. ľad, dvere, stenu;

preborník, správ. majster

prebrániť -i dok.

1. prejsť bránami po niečom: p. pôdu

2. znova pobrániť

prebrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. prezrieť kus po kuse a oddeliť vhodné od nevhodného, roztriediť: p. fazuľu, zemiaky, ovocie

2. kus po kuse, čiastku po čiastke vziať do rúk: p. spis za spisom

3. vziať, prijať niečo od niekoho, prevziať: p. poštu, balík

4. dôkladne prerokovať, premyslieť: p. situáciu

5. pri vyučovaní, učení vyložiť (a precvičiť): p. učebnú látku, p. zlomky

6. prebudiť zo spánku, z mdlôb: p. niekoho z mrákot

7. po dlhom vyberaní zle si vybrať: kto veľa preberá, ten p-ie

8. odviesť (význ. 2), odlákať, odvábiť: p. niekomu dievča, frajerku;

prebŕdnuť -e -u -dol dok. expr. prejsť (význ. 2): p. cez všetky nebezpečenstvá

prebrnknúť -e -ú -kol dok. expr. rýchlo prejsť (význ. 3): okolo nás p-lo auto

prebrodiť, prebrodiť sa dok. brodením prejsť (cez vodnú prekážku): p. rieku, močiar, p. sa cez mláku

prebrúsiť -i dok.

1. znova nabrúsiť: p. sekeru

2. trocha nabrúsiť: p. nôž

3. hovor. expr. stráviť túlaním: p. celú noc

4. hovor. expr. krížom-krážom prechodiť, poprechodiť, zbrúsiť: p. celú krajinu;

nedok. k 1, 2 prebrusovať

prebudiť dok.

1. prebrať zo spánku, z mdlôb, zobudiť: p. spiace dieťa

2. vymaniť z nejakého duš. stavu: p. niekoho z rojčenia, zo zadumania

3. spôsobiť vznik niečoho, vzbudiť: p. v deťoch lásku k vlasti;

prebudovať dok.

1. znova, inak vybudovať, prestavať: p. kaštieľ na múzeum

2. inak zorganizovať, pretvoriť: p. armádu;

nedok. prebudúvať, prebudovávať -a

nedok. prebúdzať -a

// prebudiť sa:

1. p-l som sa veľmi neskoro

2. p. sa z očarenia

3. p-lo sa v ňom svedomie;

nedok. prebúdzať sa

prebujnene prísl.;

prebujnenosť -i ž.

prebujnený príd. veľmi bujný: p-á vegetácia;

prebúrať -a dok.

1. búraním poškodiť, porušiť: p. stenu

2. búraním utvoriť: p. dieru

prebytkový príd.: p-é plodiny

prebytočne prísl.;

prebytočnosť -i ž.

prebytočný príd. presahujúci potrebný, náležitý počet al. mieru, nadbytočný, zvyšný: p-é zásoby;

prebytok -tku m. čo presahuje potrebný, náležitý počet al. mieru: p. pracovníkov;
poľnohospodárske p-y plodiny, kt. ostanú po splnení dodávok;

prebývať -a nedok. kniž. byť (význ. 1): všade p-l pokoj

preč prísl.

1. vyj. vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta: ísť, bežať, poberať sa, uberať sa, pýtať sa p.;
odneste to p.;
ber sa p.! p. s tyranmi!

2. hovor. vyj. neprítomnosť: byť dlho p., autobus je dávno p.

3. expr. vyj. stratu, poškodenie, zničenie niečoho: spis je p., pravé oko bolo p., nervy mám p., strach bol p.

4. vyj. uplynutie času: je 10 hodín p., má 15 rokov p., p. sú tie časy

● byť z niečoho celý p. veľmi rozrušený;
byť do niekoho celý p. veľmi zamilovaný

precedens -u m. predchádzajúci prípad al. rozhodnutie, podľa kt. sa neskôr rozhoduje;

precedentný príd. kt. má ráz precedensu, op. bezprecedentný: p-é riešenie stavu

precediť dok.

1. preliať cez cedidlo: p. polievku, čaj

2. expr. nejasne, neochotne povedať: p. cez zuby;

preceniť dok.

1. príliš vysoko oceniť, op. podceniť: p. svoje sily, schopnosti;
včera som sa pri behu p-l

2. zmeniť cenu: p. tovar;

nedok. preceňovať

prečerpať dok.

1. čerpaním premiestniť: p. vodu z nádrže

2. vyčerpať nad prípustnú mieru: p. finančné prostriedky o 2 %;

prečerpávací príd. určený na prečerpávanie: p-ia stanica

nedok. prečerpávať -a

prečesať -še -šú dok. prejsť hrebeňom: p. (si) vlasy, fúzy;
trocha sa p.;

nedok. prečesávať -a

precestovať dok.

1. cestovaním navštíviť: p. celú krajinu

2. cestovaním stráviť: p. celú noc

3. cestovaním minúť: p. veľa peňazí

nedok. prechádzať -a, prechodiť²

// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;

nedok. prechádzať sa, prechodiť sa

prechádzka -y -dzok ž. chôdza, obyč. pomalá, na osvieženie: ísť na p-u, byť na p-e;
p. po parku;

prechádzkový príd.: p-é tempo

prechladiť dok. priveľmi ochladiť: p-ené pivo;

prechladnúť -e -ú -dol dok. ochorieť následkom náhleho zníženia telesnej teploty, nachladnúť

nedok. prechládzať -a, prechladzovať

prechmat -u m.

1. nesprávne konanie, často úr., kt. niekoho poškodzuje: politický p.;
dopustiť sa p-u

2. tel. zmena chmatu

prechod -u m.

1. pohyb z miesta na miesto, prechádzanie, prejdenie: p. cez rieku, cez ulicu;
ilegálny p. hraníc

2. zmena jedného stavu na druhý: p. z tepla do zimy;
p. od malovýroby k veľkovýrobe

3. medzistupeň spájajúci dva rozdielne javy: p. k informatizovanej spoločnosti

4. obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien, klimaktérium

5. správ. priechod: auto stojí na p-e, správ. ... na priechode;

prechodiť¹ dok.

1. chodením stráviť istý čas: p. celý deň

2. chodením navštíviť, pochodiť: p. pol Európy

3. prečkať bez ležania, bez liečenia: p. chrípku

4. chodením utvoriť, vyšliapať, vychodiť: p. chodník v snehu

5. chodením poškodiť, porušiť: p-ená dlážka

prechodne prísl. k 1

prechodník -a m. gram. neurč. slovesný tvar utvorený príponou -úc al. -iac a vyjadrujúci vo vete vedľ. dej;

prechodníkový príd.

prechodný príd.

1. trvajúci krátke obdobie, dočasný: p. stav, p-é bydlisko, p. jav

2. tvoriaci prechod: p-é obdobie medzi letom a jeseňou

3. gram. p-é sloveso s väzbou v predložkovom A (napr. stretnúť niekoho, vylúčiť niečo)

4. správ. priechodný: prechodný dom, správ. priechodný dom;

prechodový príd.

prechorieť -ie -ejú dok. hovor. ochorieť: deti nám p-li

prechovávať -a nedok.

1. tajne al. protizákonne ukrývať: p. vysielačku, hľadané osoby

2. kniž. mať, pestovať v sebe: p. úctu, lásku k niekomu

prechváliť -i -ľ! dok. nadmieru pochváliť: p. žiaka;

nedok. prechvaľovať

prechýliť -i -ľ! dok. nachýliť, nakloniť: p. misku váh;
lingv. p-ené podstatné meno paralelná žen. podoba k muž. názvu utvorená príponou;

nedok. prechyľovať

prečiarať -a, prečiarkať -a dok. čiarami viac ráz pretiahnuť, poprečiarkovať: p. slová, vety v rukopise

prečiarknuť -e -u -kol dok. urobiť čiaru cez niečo, preškrtnúť: p. slovo vo vete;
p-tý odsek;

nedok. prečiarkovať

precibrenosť -i ž.

precibrený príd. expr. veľmi vycibrený: p-é umenie;

nedok. preciedzať -a

prečin -u m. kniž. previnenie, priestupok: dopustiť sa p-u;
práv. trestný čin ťažší ako priestupok a ľahší ako zločin

preciózka -y -zok ž. kniž. afektovaná, výstredná žena

prečísliť dok. šport. slang. prevýšiť čo do počtu: domáci p-li obranu súpera

prečíslovať dok. inak, znova očíslovať: p. domy;

nedok. prečíslovávať -a

prečistiť -sť/-i! dok. zbaviť špiny, nečistoty; odstrániť nenáležité, zbytočné: p. osivo, perie, p. vinohrad;
pilulky na p-enie na prehnatie

● expr. p. si hrdlo, gágor vypiť si;

nedok. prečisťovať -uje, prečíšťať -a

// prečistiť sa zbaviť sa nečistoty, niečoho nenáležitého;

nedok. prečisťovať sa, prečíšťať sa

precitať nedok. kniž.

1. prebúdzať sa (význ. 1): p. zo spánku, z mdlôb

2. vymaňovať sa z intenzívne prežívaného stavu: p. z bôľu;

prečítať -a dok. čítaním absolvovať: p. list, knihu, noviny

precítene prísl.;

precítenosť -i ž.

precítený príd. preniknutý, naplnený citom: p. prednes básne;

precítiť -i dok. citovo hlboko prežiť: p. bolesť, radosť;