Význam slova "ráz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

raz

I. -u L -e mn. -y ráz m.

1. ako pomocné podst. m. je súčasťou nás. a rad. čísl. a ich zámenných náprotivkov: prišiel iba (jeden) r., dva r-y, päť ráz;
prvý, posledný r.;
koľko, toľko ráz;
koľký, toľký r.;
r. toľko dvojnásobne; v samostatnom postavení číslov. výrazu sa skloňuje: po jednom, prvom r-e, z piatich r-ov

2. (pri počítaní, v poveloch) zastupuje zákl. čísl. jeden: r., dva, tri ...;
r.-dva, r.-dva!

● r. za uhorský rok veľmi zriedka;
r.-dva (niečo urobiť) rýchlo

II. prísl. v istom čase, kedysi, dakedy, voľakedy, niekedy: bol r. jeden kráľ;
r. prídem k vám

III. čast.

1. vyj. uzavretie predtým naznačenej situácie, teda, konečne: buď už r. ticho;
nech je r. koniec

2. vyj. hodnotiaci postoj k vete, vôbec, naozaj, veru: r. neviem, čo mám robiť;
život je už r. taký

ráz¹ -u m. súhrn príznačných vlastností niečoho, povaha, charakter: protirečivý r. spoločnosti, romantický r. opery, kniha vedeckého r-u

ráz² -u m.

1. mech. vzájomné pôsobenie síl pri styku 2 telies, pri ktorom nastáva zmena rýchlosti

2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie rozkyvu 2 vlnení s blízkymi kmitočtami

3. fon. zvukový prvok vznikajúci prudkým roztvorením hlasiviek, charakteristický pre samohláskový začiatok slova (napr. v češtine)

raž -e/-i ž.

1. obilnina s klasmi sivastých zŕn v 2 radoch a kratšími osťami, bot. Secale

2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece r-e, mlieť r.;

ráž, správ. kaliber

razancia -ie ž. kniž. prudkosť, priebojnosť: r. výstrelu;

razantne prísl.;

razantnosť -i ž.

razantný príd. rázny, prudký, energický: r-á strela;
r. zákrok dôrazný;
r. hráč priebojný;

razba -y -zieb ž.

1. razenie (význ. 1): r. mincí

2. čo je vyrazené na minci: dukáty s r-ou 1900

rázcestie -ia s. miesto, kde sa rozchádzajú cesty: byť, stáť na r-í i fraz. pred závažnou voľbou

raždie -ia s. hromad. odťaté al. spadnuté suché konáre, haluzina: zbierať r., nanosiť r., r-ia z hory

ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om

rázga -y rázg ž. suchá haluz

razia -ie ž. náhla prehliadka miesta bezpečnostnými orgánmi

□ urobiť r-iu

razič -a m. kto niečo razí (význ. 3): r. banských chodieb;

razičský príd.: r. kolektív

razidlo -a -diel s. nástroj na razenie

opak. razievať -a

raziť² nedok. hovor. smrdieť, páchnuť, zapáchať: šaty r-ia dymom;
neos. r-í mu z úst

raziť¹ nedok.

1. prudkým tlakom, nárazmi, lisovaním tvoriť: r. peniaze, medaily, odznaky

2. šíriť (význ. 3), rozširovať, propagovať: r. heslo, zásady

3. hĺbiť, prekopávať: r. tunel, chodbu v bani

4. robiť schodným, uvoľňovať, prerážať: r. si cestu húštinou;

razítko, správ. pečiatka

rázne prísl.;

ražné s., ražná ž. hovor. ražovica

ražniči neskl. s. kuch. kúsky mäsa opečené (na ražni) spolu so slaninou, cibuľou ap.

ráznosť -i ž.

rázny príd. vyznačujúci sa schopnosťou jednoznačne a rýchlo sa rozhodnúť, konať; svedčiaci o tom, rozhodný, energický, rezolútny: r. človek;
r. krok;
r. hlas;

ražný príd.: r. chlieb, r-á slama

razom prísl.

1. súčasne, naraz, odrazu (význ. 1): prišli domov skoro r.

2. neočakávane, náhle, zrazu, nenazdajky: r. sa ochladilo

3. na 1 raz, naraz: r. sfúkol sviečku

ražovica -e ž. liehový nápoj z raže

rázovito, rázovite prísl.;

rázovitosť -i ž.

rázovitý príd. majúci osobitný ráz, svojrázny, svojský, typický: r-á krajina, r-á pieseň;

rázporok -rku/-rka m. funkčný al. ozdobný otvor na šve oblečenia: r. na nohaviciach, na sukni

rázsocha -y -soch ž.

1. vidlicovito rozrastený konár al. kmeň; nástroj upravený z takého konára: r-y stromov

2. geogr. horský chrbát odbočujúci z hlav. horského pásma

rázštep -u m.

1. rozštiepenie; rozštiepené miesto: r. konára;
lek. r. podnebia, pery

2. palica s rozštiepeným koncom: oberať ovocie r-om

ráztoka -y -tok ž. horský svah, po kt. stekajú potôčiky

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

osemkrát, osem ráz neskl. čísl. nás. k 8: o. väčší

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.

1. k 100: s. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.

1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.

2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane

záchranár -a m. odborník na zachraňovanie (význ. 1): práca z-ov v bani;

záhradkár -a m. pestovateľ rastlín v malom (v záhrade);

záhradkárčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradkárstvom: záujem o z-enie

závlahár -a m. kto pracuje pri zavlažovaní pôdy: skupina z-ov;

zopárkrát, zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: z. sa ešte ozval