Význam slova "koreň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • koreň -a m.

    1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
    zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa

    2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba

    3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
    mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej

    mať k-e v niečom koreniť1

    mať zdravý k. mať pevné zdravie;
    to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
    to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
    ísť na k. veci skúmať podstatu;
    vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;

  • korenárka -y -rok ž. predavačka korenia, korenín a liečivých bylín

  • korenený príd. obsahujúci (pri)veľa korenia: k-é jedlá;

  • korenička -y -čiek ž. nádobka na korenie, na koreniny

  • korenie -ia s.

    1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia

    2. korenina: voňavé k., polievkové k.

  • korenina -y -nín ž. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;

  • koreninový príd.: k-á paprika

  • koreniť1 nedok.

    1. mať (zapustené) korene: k. hlboko v zemi

    2. kniž. mať pôvod, tkvieť: zaostalosť k-í v biede

    koreniť2 nedok. upravovať pridávaním korenín: k. jedlo, mäso do klobás

  • korenito, korenisto prísl.: k. voňať

  • korenitý, korenistý príd. pripomínajúci chuťou ap. korenie, štipľavý, ostrý: k-á chuť (reďkovky), k-á vôňa zeme;

  • koreňový príd.: k-é výhonky;
    k-á zelenina;

  • korešpondencia -ie ž.

    1. písomný styk: úradná k., prerušiť k-iu

    2. súhrn listov (význ. 3), listy: odoslať k-iu;
    k. štúrovcov

    3. kniž. al. odb. súladný vzťah, súlad, zhoda

    viesť k-iu korešpondovať;

  • korešpondenčný príd.: k. styk;
    k. lístok karta s natlačenou známkou

  • korešpondent -a m.

    1. kto vybavuje úr. korešpondenciu

    2. spravodajca: stály, vyslaný k., zahraničný k. rozhlasu

    3. člen k. nižší stupeň členstva vo vedeckej inštitúcii: člen k. SAV;

  • korešpondentka -y -tiek ž.;

  • korešpondentský príd.

  • korešpondovať nedok.

    1. písať si; viesť korešpondenciu: k. s cudzinou

    2. kniž. byť v súlade, súhlasiť, zodpovedať: literatúra (ne)k-je s potrebami spoločnosti

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: šmec, cab, x20, pfd, sčl, l22, iafmm, mnf, rod ã ã, u s, hã ã, rofl, gã ã, tsa, vki
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV