Význam slova "byť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

byt -u m. miestnosti na bývanie tvoriace celok, bytová jednotka, príbytok: vlastný, družstevný b.;
slnečný, dvojizbový b.;
vziať niekoho na b. do podnájmu;

byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú;
zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú;
subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa sa

I. v plnom význ.

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ;
Boh je, bohovia nie sú;
komu niet rady, tomu niet pomoci;
vínka jesto dosť;
sú pomaranče možno ich kúpiť;
sú ľudia, čo (ktorí)...;
boli časy, keď ...;
je (niet) o čom hovoriť;
nebolo kam vkročiť

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada;
bolo to v zime

3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma;
boli sme na návšteve;
muž bol stále s ňou;
bola na tráve žať trávu;
bol kosiť;
bol v hore po drevo

4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži

5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc

6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa;
kritika nie je odsúdenie;
to jest (skr. t. j.) to značí

7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?

● neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku);
niet mu, nebolo mu → páru;
niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.;
čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek;
to by bolo, aby ... nesmie sa to stať

II. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť

III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.

A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť;
mlieko je po dve koruny predáva sa;
práčka je na nezaplatenie

B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču;
je tu na nevydržanie;
dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim;
bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno

● už je po ňom, už je tam zomrel;
je po radosti pominula sa;
je po paráde vec sa skončila, vybavila;
nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa

IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa;
b. na osoh (prospech) osožiť;
b. na prekážku prekážať;
b. v styku stýkať sa

V. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som;
je, bude vedený;
bolo povedané;

bytie -ia s. kniž. al. odb. jestvovanie, existovanie, existencia, život: spoločenské b.;
zápas o b. národa;
filoz. základ všetkých aktov, jestvovanie: veda o b-í ontológia

● boj o b. a neb. o život, o všetko

bytosť -i ž.

1. živý tvor: ľudská, rozumová b. človek;
nadprirodzená, rozprávková b.

2. osobnosť (význ. 1), podstata človeka: celá jeho b. sa vzoprela;
v hĺbke b-i

bytostne prísl.: b. túžiť;
b. spätý;
taký čin mu je b. cudzí

bytostný príd.

1. vzťahujúci sa na bytosť: b. celok

2. kniž. podstatný, vnútorný: b-á potreba;
mať b. záujem na niečom;

bytovka -y -viek ž. hovor. obytný dom s viacerými bytovými jednotkami: školská, učiteľská b., postaviť nové b-y

bytový¹ príd.: b-é zariadenie, b. úrad, b-é družstvo, b-á výstavba

by

I. čast. je súčasťou

1. tvaru podm. spôsobu: ak by nás žiadali, prídeme

2. niekt. spojok a častíc: čo by aj;
bodaj by

II. spoj. podraď. poet. aby

byľ, byľa -e býľ/bylí ž.

1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy

2. steblo: niekoľko býľ sena

● do (poslednej) b-e úplne všetko;

byľka -y -liek ž. zdrob.: b. šafranu;

● ani b-u ani trocha, nič;
do b-y úplne všetko;
o b-u (s 2. st.) nepatrne: pridať o b-u menej;

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

byľôčka -y -čok ž. zdrob.

háby háb ž., -ov m. pomn. hovor. expr. šaty, šatstvo: kúpiť si nové h-y;
chodiť v roztrhaných h-ach/h-och;

kiež, kiežby čast. uvádza želaciu vetu: kiež prídeš, kiežby si prišiel skoro!

ľúby príd. poet.

1. (obyč. v oslovení) milý, drahý: druh môj ľ.!

2. ľúbezný: ľ. zvuk;

môžbyť hovor.

I. vetná prísl. je možné, možno: m., že príde

II. čast. možno, pravdepodobne, asi, azda: m. máš pravdu

samoľúby príd. nekriticky spokojný so sebou, namyslený, márnomyseľný; svedčiaci o tom: s. človek;
s. úsmev;