Význam slova "svet" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svet -a m.

1. vesmír, kozmos: vznik s-a

2. Zem so všetkým, čo na nej jestvuje; všetko, čo jestvuje okolo nás: mapa s-a, cesta okolo s-a, národy s-a, udalosti vo s-e, poznávať s.;
→ Starý s.;
→ Nový s.;
majstrovstvá, majster s-a v šport. disciplínach

3. svety kniž. nebeské telesá, galaxie: neobjavené s-y

4. ďaleké kraje, cudzina: cestovať po s-e;
ísť do s-a, svetom

5. expr. ľudia, ľudstvo, verejnosť: s. sa mu smeje, zišlo sa mnoho s-a

6. život (ľudí na zemi); jeho usporiadanie: budovanie nového s-a;
teraz je už iný s.;
užívať s., s-a;
publ. krajiny tretieho s-a rozvojové

7. okruh ľudí s rovnakými záujmami; skupina jedincov rovnakého druhu: podnikateľský s., hokejový s.;
ľudia veľkého s-a tzv. vyššej spoločnosti;
rastlinný, živočíšny s.

8. okruh (význ. 3), pole, sféra: myšlienkový, citový s. (dieťaťa);
rozprávkový s.;
domov, to je jeho s.;
otvorili sa mu nové s-y

● → ôsmy div s-a;
od → výmyslu s-a;
publ. dosky, ktoré znamenajú s. divadlo;
prísť na s. narodiť sa;
→ uzrieť svetlo s-a;
priviesť na s. porodiť;
kniž.: na onom s-e po smrti;
odísť zo s-a, opustiť tento s. zomrieť;
mať sa k s-u, byť na s. súci byť čulý, schopný;
nestratí sa vo s-e uplatní sa;
→ zniesť zo s-a;
→ hýbať s-om;
(ne)urobiť → dieru do s-a;
expr. rozprávať, tárať ap. do s-a, vospust s-a bez rozmyslu;
(ne)vedieť, ako sa s. krúti, točí, ako (ten) s. beží a) (ne)poznať úskalia života b) (ne)vedieť, čo sa deje;
s. sa s ním krúti má závrat;
preto sa s. nezrúti nič zvláštne sa nestane;
(je to) kus s-a ďaleko;
je mu s-a žiť má sa dobre;
ani za (celý, živý) s., za nič na s-e za nijakých okolností;
to s. nevidel! výraz údivu, rozhorčenia ap.;
expr.: myslí si, že všetku múdrosť s-a pojedol, lyžicou vychlípal je namyslený;
(odvtedy,) čo s. s-om stojí odjakživa;

svetáčka -y -čok ž.;

svetáckosť -i ž.;

svetácky príd. i prísl.: s-e spôsoby veľkosvetské, mondénne;
s. sa správať;

svetáctvo -a s. svetácky spôsob života

svetadiel -a/-u m. suchá, istým spôsobom oddelená časť sveta (Zeme), kontinent: africký s.;
na Zemi je sedem s-ov

sveták -a mn. -ci m. často pejor. kto (pôžitkársky, bez zábran) užíva život; kto sa vyzná vo svete: skúsený s.;

svetaskúsený príd. kt. pozná svet, skúsený vo svete: s. cestovateľ, obchodník

svetelne prísl.;

svetelnosť -i ž. schopnosť vydávať svetlo; miera, st. tejto schopnosti: s. hviezd

svetelný príd.

1. súvisiaci so svetlom, pozostávajúci zo svetla: s. lúč, s-á energia;
astron. s. rok vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 1 rok

2. vyžarujúci svetlo, svietiaci: s. zdroj, s-á reklama;

sveter -tra L -i mn. -e m. vrchná pletená al. háčkovaná súčasť oblečenia s rukávmi: teplý, lyžiarsky s.;
s. na zapínanie;

svetielko -a -lok zdrob. k 1, 2, svetielce -a -lec s. zdrob. expr. k 1, 2

svetielkovať nedok. vyžarovať slabé svetlo: biely fosfor s-je, s-nie svätojánskych mušiek

svetlica -e -líc ž. raketa na osvetľovanie al. signalizáciu

svetlička -y -čiek ž. modridlo

svetlík -a m.

1. šachta v dome (na vetranie) al. medzi domami: kúpeľňa s oknom do s-a

2. otvor na prepúšťanie svetla (v múre, na streche ap.)

svetlo¹ -a -tiel s.

1. viditeľné (elektromagnetické) žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom: slnečné, mesačné, umelé s.;
elektrické s., červené, tlmené s. osvetlenie;
vstávať za s-a vo dne, op. za tmy

2. zdroj svetla, svietidlo, lampa: zapáliť, zahasiť s.;
pouličné s-á;
dones s.! motor. diaľkové, smerové s-á;
cirk. → večné s.

3. iba mn. svetlá cestná svetelná signalizácia na reguláciu dopravy: na križovatke sú s., s. nefungujú

4. hovor. používanie elektr. energie na svietenie: poplatky za s.

● → uzrieť s. sveta;
vyjsť na s. sveta prezradiť sa;
postaviť niečo do priaznivého, nového s-a podať priaznivo, novo;
to → vrhá zlé s. na niekoho, niečo;
vniesť do niečoho s. objasniť;
s-á a tiene niečoho dobré a zlé stránky;
s. na konci tunela nádej na zlepšenie situácie;

svetlo² prísl. k 1 – 3, 5, 6 i vetná prísl. k 2: s. oblečený;
bolo (už) s. bolo vidno, nebolo tma;

svetlobelasý príd. svetlomodrý, bledobelasý: s-é oči

svetločervený príd. červený so svetlým odtienkom: s-á krv

svetlohnedý príd. hnedý so svetlým odtienkom, bledohnedý: s-é vlasy

svetlomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie svietivosti svetelných zdrojov a osvetlenia týmito zdrojmi

svetlomet -u m. reflektor (význ. 1): protilietadlové s-y

svetlomilnosť -i ž.

svetlomilný príd. kt. má rád al. dobre znáša (hojné) svetlo: bot. s-é rastliny;

svetlomodrý príd. modrý so svetlým odtienkom, svetlobelasý, bledomodrý: s-é nebo, oči

svetlonos -a m. rozpráv. bytosť vodiaca ľudí za svojím svetlom, bludička

svetloplachosť -i ž. chorobný strach zo svetla

svetloplachý príd. neznášajúci svetlo;

svetlosivý príd. sivý so svetlým odtienkom, bledosivý: s-é nohavice

svetlosť -i ž.

1. k príd.

2. odb. vnútorný priemer, priestor (otvorov, oblúkov ap.): s. rúry, komína

svetlovláska -y -sok ž. plavovláska, blondínka

svetlovlasý príd. plavovlasý: s. chlapček

svetlozelený príd. zelený so svetlým odtienkom, bledozelený: s-á tráva, s-é listy

svetložltý príd. žltý so svetlým odtienkom, bledožltý: s. kvet

svetlučko, svetlunko, svetlulinko prísl.

svetlučký, svetlunký, svetlulinký príd. expr. veľmi svetlý, jasný: s. koberec;

svetlý príd.

1. majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný, op. tmavý: s-é farby;
s-é vlasy, oblečená vo s-ých šatách;
s-é pivo, op. čierne

2. majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný, op. tmavý: s-á miestnosť

3. vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: s-é slnko, s. plameň

4. spôsobený, utvorený svetlom: s. kruh lampy, s-é škvrny na tráve

5. expr. radostný (význ. 1), šťastný, priaznivý: s-á budúcnosť, s-é stránky niečoho

6. kniž. vznešený (význ. 1), ušľachtilý: s. zjav, s-á pamiatka mŕtvych;
byť s-ým príkladom;

svetobežec -žca m. svetobežník;

svetobežkyňa -e -kýň ž.

svetobežníčka -y -čok ž.;

svetobežnícky príd. i prísl.: s-e záľuby;
s. žiť;

svetobežníctvo -a s.

svetobežník -a mn. -ci m. kto veľa chodí, cestuje po svete, svetobežec: dobrodružný s.;
futbaloví s-ci;

svetobôľ -u m. nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus, smútok: romantický s.

□ mať s.;

svetobôľne prísl.

svetobôľny príd.: s-a nálada;

svetoborne prísl.;

svetobornosť -i ž.

svetoborný príd. expr. prevratný, významný, prelomový: s-á udalosť, s-é plány;
vymyslieť niečo s-é;

svetochýrny príd. svetoznámy: s-e kúpele

svetodejinný príd. kniž. dôležitý z hľadiska svetových dejín, historicky významný; historický;svetodejný: s. význam porážky fašizmu, s-é udalosti

svetodejný príd. kniž. dôležitý a rozhodujúci pre svetové dianie; svetodejinný: s. čin, objav, mať s. dosah

svetonáhľad -u m. svetonázor;

svetonáhľadový príd.

svetonázor -u m. sústava (filoz., náb., polit., etických, prírodovedeckých ap.) názorov, pojmov, predstáv o okolitom svete, svetonáhľad: materialistický, idealistický s.;
mať vyhranený s.;

svetonázorovo prísl.

svetonázorový príd.: s-é rozdiely;

svetoobčan -a mn. -ia m. kozmopolita;

svetoobčianka -y -nok ž.;

svetoobčiansky príd. i prísl.;

svetoobčianstvo -a s. kozmopolitizmus

svetovláda -y ž. kniž. vláda nad (celým) svetom: boj o s-u;

svetovládny príd. kt. vládne nad svetom al. sa o to usiluje: s. Rím;
s-e plány

svetovo prísl.;

svetovosť -i ž. k 2: dielo dosiahlo s.

svetový príd.

1. k 2: s. mier, (prvá, druhá) s-á vojna, s. trh, s-á literatúra;
(štyri) s-é strany (hlavné) horizontálne smery;
s. čas na nultom poludníku, greenwichský;
s. rekord

2. známy na celom svete, svetoznámy: s-é kúpele;
s-é jazyky použ. na celom svete na dorozumievanie;
výroba dosiahla s-ú úroveň najvyššiu;

svetoznámy príd. známy na celom svete, veľmi slávny, preslávený: s. spisovateľ, s-e kúpele

svetríček -čka m. zdrob. expr.

svetrík -a m. zdrob.: detský s.;

svetskosť -i ž.

svetský príd. súvisiaci so životom na svete, medzi ľuďmi, pozemský: s-é šťastie, radovánky;
s-á poézia, op. náboženská, duchovná

● s-á sláva – poľná tráva sláva obyč. netrvá dlho;
expr. vyjsť na s. posmech zažiť posmech ľudí;

svetsky prísl.;