Význam slova "rozum" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozum -u m.

1. ľudská schopnosť myslieť, uvažovať, rozmýšľať; um: ľudský r., mať bystrý r., spravovať sa r-om

2. obyč. mn. hovor. výsledok myslenia, rozmýšľania, uvažovania, mienka, názor: rozdávať r-y, chodiť si niekomu po r-y

● stratiť r. prestať rozumne uvažovať;
→ prísť o r.;
byť chorý na r. choromyseľný;
chodiť ako r-u zbavený počínať si nerozvážne;
priviesť niekoho k r-u správne usmerniť jeho konanie;
dostať r. zmúdrieť, zvážnieť;
(ne)mať r. (ne)byť rozumný;
chytiť, vziať, zobrať r. do hrsti intenzívne sa zamyslieť;
→ pohnúť r-om;
konať proti zdravému r-u nerozumne;
→ prišlo mi na r.;
r. mu nad tým stojí nevie to pochopiť;
ťahať r-y z niekoho vyzvedať;
lievikom nalievať r. (do hlavy) a) poúčať b) radiť nevedomému;
expr. čo sa mu r. čistí? a) nevie triezvo uvažovať b) prejavuje známky duš. choroby;

rozumieť -ie -ejú nedok.

1. postihovať význ., zmysel niečoho: r. (po) slovensky, (po) nemecky;
ner-m, čo vravíš;
ner. ani slovo

2. mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie: r. žartom;
žena mu ner-la, preto sa rozišli

3. rozumieť (čomu), rozumieť sa (čomu, do čoho) byť v niečom odborníkom, vyznať sa v niečom: r. autám, futbalu;
r. sa politike, do politiky

4. chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť: čo (pod) tým r-te? každý tomu heslu r-l inak

5. rozumieť si zhodovať sa v názoroch, v záľubách, mať pochopenie pre niekoho: bratia si dobre r-li, partizáni si r-li s obyvateľstvom

● → nemému (dieťaťu) ani vlastná mať ner-ie;
to sa r-ie (samo sebou) prisvedčenie;
expr. r. sa do niečoho ako hus do piva vôbec ničomu nerozumieť

rozumne prísl.: r. sa správať, r. hospodáriť;

rozumnosť -i ž.

rozumný príd.

1. spravujúci sa podľa rozumu, uplatňujúci v konaní rozum, múdry: r. človek, r-é dieťa

2. podložený rozumovou úvahou, vychádzajúci z nej: r-é slová, r-á reč, r. návrh, r-á rada;

rozumovo, rozumove prísl.

rozumový príd.: r-é vlastnosti, r-á výchova, r-é poznanie;