Význam slova "dobré" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dobre

I. lepšie prísl.

1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.;
d. pracovať;
d. počuť;
d. vyrátať;
d. pristupovať k deťom;
byť d. naladený;
d. sa spriateliť s niekým;
d. sa zamestnať;
d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo;
d. si vypiť;
d. dlho čakať

2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.

3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady

4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal

● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru;
d. mu to padlo bol tomu rád;
d. mu to robí priaznivo účinkuje;
d. mu tak! výraz škodoradosti;
d. máš! výraz súhlasu;
iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšie

II. čast.

1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.;
d., povedal

2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral;
bol by vyliezol d. že nie na strechu

dobré lepšie s.

1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé;
všetko d., všetko najlepšie! želania

2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om;
spomínať v d-om

● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý;
keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky;
d. sa samo chváli

dobráčisko -a s. i m. zvel.

dobráčka -y -čok ž.;

dobráckosť -i ž.;

dobrácky príd. i prísl.: d-a tvár;
d. pozerať;

dobráctvo -a s.;

dobrák -a mn. -ci m. dobrosrdečný, dobrý človek: jej muž je d.

● d. od kosti veľký dobrák;

dobrôtka -y -tok ž. zdrob. k 3 expr.

dobrý

I. lepší príd.

1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. zlý: stať sa d-ým človekom;
bojovať za lepší svet;
d. skutok, úmysel

2. spĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, súci, opravdivý, op. zlý: d. pracovník, žiak, d. prospech;
dievča z d-ej rodiny

3. spĺňajúci požiadavky akosti, kvalitný, hodnotný, op. zlý: podať d. výkon;
d-é víno, d. sluch;
d-á pôda úrodná;
d-á kniha

4. bezchybný, presný, správny, náležitý, op. zlý: d. výsledok, výpočet, d-á kópia

5. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý, milý, op. zlý: byť k deťom d.;
d-é slovo, zaobchádzanie;
buď(te) taký d. prosím ťa (vás)

6. priaznivý, príjemný, radostný, op. zlý: mať d. pocit, dojem;
d. znak, d-á novina;
(želať niekomu) d. deň, d-ú chuť

7. majúci pozitívny zmysel, hodnotu ap., pravý, naozajstný, op. zlý: bol to môj d. známy;
d-é priateľstvo;
v d-om zmysle slova

8. užitočný, osožný, prospešný, vhodný, výhodný, op. zlý: d-á myšlienka, d-é miesto, d. zárobok;
na to mu bol d., aby ...;
na čo je to d-é? to nemá zmysel

9. iba 1. st. prekračujúci danú mieru, poriadny: stáť d-ú hodinu;
mať za sebou d. kus cesty

● mať d. nos správne tušiť niečo;
je to na d-ej ceste úspešne sa vyvíja;
priviesť niekoho na d-ú cestu napraviť ho;
mať d-é meno, d. zvuk byť známy v pozitívnom zmysle;
mať u niekoho d-é oko získať si niečiu náklonnosť;
byť v najlepších rokoch stredného veku;
expr. je to d. vták, vtáčik, d. kvietok má zlú povesť;
byť v d-ých rukách mať správnu opateru;
robiť si z niekoho d. deň posmievať sa niekomu;
niečo patrí k d-ému tónu je bežné

II. dobrý m. 3. st. prospechu v škol. klasifikácii, trojka;
veľmi d. 2. st. tejto klasifikácie