Význam slova "hlas" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 34 výsledkov (1 strana)
-
hlas -u m.
1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ
3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.
4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov
● h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu; -
hlásať -a nedok. verejne dávať na vedomie, rozhlasovať: h. nové myšlienky, pravdu;
nápis h-a, že ... -
hlásateľ -a mn. -ia m.
1. kto niečo hlása, zvestovateľ, šíriteľ: h. pokroku
2. kto hlási, zahlasuje (pokyny, správy ap.): rozhlasový, televízny h. spíker;
-
hlásateľka -y -liek ž.;
-
hlásateľský príd.
-
hlásenie -ia s. stručná služobná správa: podať h. (o vykonaní úlohy)
-
hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.
-
opak. hlásievať -a
// hlásiť sa
1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu
● h. sa k životu prejavovať aktivitu;
-
opak. hlásievať sa
-
hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.
-
hlásiť -i nedok.
1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu
2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;
-
hlasito, hlasite prísl.;
-
hlasitosť -i ž.
-
hlasivka -y obyč. mn. hlasivky -viek ž. anat. dva pružné väzivové pruhy v hrtane, ktorých kmitaním vzniká hlas;
-
hlasivkový príd.
-
hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;
-
hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;
-
hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon
-
hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno
-
hláskovo, hláskove prísl.
-
hláskový príd.: h-á sústava;
-
hlásnik -a mn. -ci m. v min. nočný strážca trúbením oznamujúci čas
-
hlasno, hlasne prísl.: h. sa smiať;
-
hlasnosť -i ž.
-
hlasný príd. kt. dobre počuť, výrazne znejúci, hlasitý: h. hovor;
hlásny príd. určený na hlásenie: h-a veža, služba;
h-a trúba megafón (význ. 1)● pejor. byť h-ou trúbou niekoho šíriteľom cudzích názorov
-
hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.
-
hlasovací príd. potrebný, určený na hlasovanie: h. lístok;
h-ie právo právo hlasovať -
hlasovať nedok. odovzdávať svoj hlas pri voľbe, rozhodovaní; voliť: h. o návrhu, h. za kandidáta;
h-je sa tajne;
zdržať sa h-nia;
ľudové h-nie plebiscit -
hlasovo prísl.: h. indisponovaný;
-
hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;
-
nesúhlas -u m.
1. vyjadrenie odlišného názoru al. jeho odmietnutie: odísť na znak n-u
2. nezhoda, nesúlad, rozpor: n. vo výpočtoch
□ vyjadriť, vysloviť n. nesúhlasiť
-
súhlas -u m.
1. zhoda v názore al. prijatie názoru iného: nadšený s., prikývnuť na s.
2. odobrenie, privolenie: písomný s., odišiel bez nášho s-u