Význam slova "hore" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hore

I. prísl.

1. na vyššie položenom mieste, navrchu, op. dolu: h. na kopci, izba je h. na poschodí

2. hovor. na hierarchicky, hodnostne vyššej úrovni, op. dolu: návrh sa rieši h. vo vedení

3. smerom k vyššiemu miestu, dohora, nahor, op. dolu, nadol: ísť, vyliezť h. (na kopec ap.), pozerať sa h.

4. hovor. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., dohora, nahor, op. dolu, nadol: ceny idú h. stúpajú;
postúpiť vec h. nadriadenému orgánu;
vyšvihnúť sa h. urobiť kariéru;
ruky h.! výzva vzdať sa

□ dať h. vyložiť

● → hlavu h.! byť (dlho) h. nespať, bdieť;
hore sa, kniž. hor' sa (do roboty)! výzva (do činnosti);
chodiť h.-dolu nepokojne, z jedného miesta na druhé;
expr. pliesť h.-dolu tárať

II. predl. s I vyj. smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho, op. dolu: ísť h. kopcom, dolinou, plávať h. prúdom, obrátiť pohár h. dnom

● niečo je h. nohami a) naopak b) v neporiadku, zmätku;
obrátiť (niečo, všetko) h. nohami urobiť neporiadok, zmätok

horec -rca m. horská liečivá rastlina s modrým kvetom, encián, bot. Gentiana;

horekovať nedok. expr. nariekať, bedákať, božekať: h. nad stratou niečoho;
ľudia h-jú

horenos -a m. pejor. namyslený človek, nafúkanec

horeznačky, horeznak prísl. zadnou časťou tela dolu, naznak, op. doluznačky: ležať, padnúť h.