Význam slova "nie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 51 výsledkov (1 strana)
-
nie
I. čast.
1. expr. i nieže vyj. nesúhlas: n. tak, syn môj!
2. popiera platnosť výrazu al. vety; vyj. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku: stalo sa to n. raz, n. je to pravda;
n. čas, usilovnosť mu chýba;
patrí mu to? – (vôbec) n.! (oddelená od ostatnej výpovede) znásobuje zápor, kt. je vo vete vyjadrený: n., neviem o tom;
v spoj. so záporným výrazom robí výraz kladným: n. neprávom sa hnevá právom; je súčasťou niekt. záporných tvarov: n. som volaný3. vyj. opravu (slova, výroku) so stupňovacím odtienkom: prosil, n., modlikal
4. ako dôvetok vyj. pobádanie na súhlas, pravda, všakže: pôjdeme domov, n.?
5. nie a nie v spoj. s neurč. vyj. neschopnosť konať dej: motor n. a n. naskočiť
II. spoj. priraď.
1. n. že by – ale, lež má dôrazne odporovací význ.: n. že by sa bol polepšil, ale stával sa horším
2. keď (už) n. – (tak) aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: naučil sa keď už n. maľovať, tak aspoň kresliť
-
nieby, niežeby, pís. i nie (že) by spoj. priraď. má odstupňúvací význ., nieto(že)by: nezabije ani muchu, n. sliepku
-
niečí zám. neurč. označ. neurč. vlastníka al. pôvodcu, dačí, voľačí, čísi: n-ia ruka, n. článok
-
niečo -čoho zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)
2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil
● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič -
niekade zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť smerovania al. miesta činnosti, dakade, voľakade: n. sa už len prešmykneme
-
niekam zám. neurč. príslov. niekde (význ. 2): poďme sa n. najesť
-
niekdajší príd. kt. bol kedysi, bývalý, minulý, dávny, dakedajší, voľakedajší: n-ie zvyky, zvyšky n-ích hradieb
-
niekde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť
1. miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdesi, dakde, voľakde: n. v dome, n. sa zastavíme
2. miesta, kt. je cieľom smerovania, niekam: položme to n.
3. a nepravidelnosť výskytu, nie všade, tu i tu: stromy sú tu vysoké, n. i nízke
-
niekedy zám. neurč. príslov.
1. vyj. neurčitosť výskytu prípadov, dakedy, voľakedy: n. je dobre ustúpiť
2. vyj. časovú neurčitosť al. nepravidelnosť, občas, dakedy, tu i tam: n. býva tuhá zima
3. v spoj. s pomenovaním času robí údaj neurčitým, dakedy, voľakedy: bolo to n. v stredoveku, prídem až niekedy v lete
4. v minulosti, kedysi, dakedy, voľakedy: n. tu bola hora
5. v budúcnosti, raz, dakedy, voľakedy: uvidím ťa ešte n.? n. prídem k vám
-
niekoľko neskl., m. živ. niekoľkí, neživ., ž. a s. niekoľké -kých zám. neurč. číslov. označ. menší neurč. počet: n. hodín, týka sa to n., n-ých osôb;
n. mužov, n-í muži;
n., n-í z nás -
niekoľkočlenný príd. kt. má niekoľko členov, viacčlenný: n-á skupina
-
niekoľkodenný príd. trvajúci niekoľko dní, niekoľkodňový (význ. 1), viacdenný: n. zájazd
-
niekoľkodielny príd. kt. má niekoľko dielov, viacdielny: n. seriál
-
niekoľkodňový príd.
1. trvajúci niekoľko dní, niekoľkodenný: n. zájazd
-
niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok
-
niekoľkomesačný príd.
1. trvajúci niekoľko mesiacov, viacmesačný: n-á neprítomnosť
-
niekoľkonásobne čísl. nás. príslov.
-
niekoľkonásobný čísl. nás. neurč.
1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz, viacnásobný: n-á ozvena
2. (pomerne) veľký, viacnásobný: n. úžitok;
-
niekoľkonásobok -bku m. niekoľkonásobne väčší počet, viacnásobok: n. pôvodného počtu
-
niekoľkorako čísl. druh. príslov.;
-
niekoľkorakosť -i ž. rozličnosť: n. foriem
-
niekoľkoraký čísl. druh. neurč. vyskytujúci sa v niekoľkých druhoch: n-é triedenie;
-
niekoľkoročný príd.
-
niekoľkostranový, niekoľkostránkový príd. majúci niekoľko strán, stránok: n-á správa
-
niekoľkotisícový príd. majúci, obsahujúci niekoľko tisíc: n. náklad (knihy), n-á škoda
-
niekoľkotýždenný príd. trvajúci niekoľko týždňov, niekoľkotýždňový (význ. 1): n. pobyt v nemocnici
-
niekoľkotýždňový príd.
1. trvajúci niekoľko týždňov, niekoľkotýždenný: n-á dovolenka
-
niekoľkozväzkový príd. majúci niekoľko zväzkov: n. slovník
-
niekoľkýkrát, niekoľký raz čísl. rad. neurč. vyj. neurč. miesto v poradí opakovaného deja: už po n. zastal
-
niekto -koho zám. neurč. označ. osobu, kt. nie je (bližšie) známa, nejaký človek, dakto, voľakto; ktosi: n. klope;
poznáš tu n-ho? mýliš si ma s n-ým● (on) je n. dôležitá osoba, osobnosť
-
niektorý zám. neurč. označ. osobu al. vec, kt. je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná, daktorý, voľaktorý: je to n. z nás, n-á z možností;
n-í (žiaci) už odišli nie všetci, podaktorí -
nielen spoj. priraď.
1. má odstupňúvací význ., nie iba: každý chce zarobiť, n. ty
2. nielen(že) – ale aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: je n. dobrý, ale aj múdry;
nielenže neprišiel, ale ani nenapísal -
niesť nesie nesú bud. bude niesť/ponesie nedok.
1. držať niečo a s tým sa pohybovať: n. kôš, dieťa
2. prichádzať s niečím, prinášať: n-m vám novinu, n. (obed) na stôl
3. pri pohybe držať na povrchu, unášať: voda n-ie strom, vietor n-ie dym
4. držať niečo zdola, podopierať: stĺpy n-ú balkón
5. mať na sebe, v sebe (ako označenie), vyznačovať sa: knižnica n-ie slávne meno, pomník n-ie tento nápis;
dieťa n-ie otcovo meno, meno po otcovi volá sa ako otec6. dávať, poskytovať (úžitok ap.): strom n-ie dobré ovocie, kapitál n-ie zisk
7. (o vtákoch) klásť vajcia, znášať: sliepky (dobre) n-ú
8. mať podiel na niečom; znášať: n. zodpovednosť;
ťažko n-ie, že ...9. mať istý dostrel: puška n-ie ďaleko
● ledva ho → nohy n-ú;
n. → stopy niečoho;
n. svoj kríž znášať ťažkosti, utrpenie;
čo (dobré, nové) nám n-te? čo vás sem n-ie? prečo prichádzate? (otázka prichádzajúcemu);
expr. koho sem → čerti n-ú? n. kožu na trh riskovať; -
nieto2, nietoby, nietožeby, pís. i nie to, nie to (že) by, nieto aby spoj. priraď. má odstupňúvací význ., niežeby, tobôž nie: nevie ani klamať, n. podvádzať, nieto aby podvádzal
-
čnieť čnie čnejú nedok. vypínať sa, týčiť sa, strmieť: komíny č-jú do oblohy, z diaľky č-jú zrúcaniny hradu
-
dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú
-
lačnieť -ie -ejú nedok. kniž. túžiť za niečím, žiadať si niečo: l. po vedomostiach, za vzdelaním
-
litánie -ií ž. pomn. náb. kat. modlitba pozostávajúca z radu vzývaní: Loretánske l. k Pane Márii;
pobožnosť s litániami -
mužnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mužnejším, mužným: dospieval a m-l
-
nežnieť -ie -ejú nedok. stávať sa nežnejším, nežným
-
pokánie -ia s. odvrátenie sa od vlastných zlých skutkov a predsavzatie byť lepším; odčiňujúci skutok: dať sa na p.;
uložiť niekomu p. za previnenie;
náb. sviatosť p-ia ktorou sa v kat. cirkvi odpúšťajú hriechy□ robiť p. kajať sa
-
spružnieť -ie -ejú dok. stať sa pružnejším, pružným: postava jej s-la
-
spyšnieť -ie -ejú dok. stať sa pyšným: pre samé chvály s-l;
rýchlo si s-l -
stučnieť -ie -ejú dok. stať sa tučnejším, tučným, stlstnúť, op. schudnúť: keď prestal športovať, s-l;
s. o päť kilogramov -
tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím
● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý;
cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle -
tučnieť -ie -ejú nedok. stávať sa tučnejším, tučným, tlstnúť, op. chudnúť: pren. t. z práce, z mozoľov iných žiť na úkor iných
-
zmalomyseľnieť -ie -ejú dok. stať sa malomyseľným: po prvom neúspechu z-l
-
zmužnieť -ie -ejú dok. stať sa mužným: z. v boji
-
zvážnieť -ie -ejú dok.
1. stať sa vážnejším, vážnym: chlapec rokmi z-l
2. nadobudnúť vážny výraz: tvár jej z-la
-
zvláčnieť -ie -ejú dok. stať sa vláčnym: cesto státím z-lo
-
zvlažnieť -ie -ejú dok. stať sa vlažným (význ. 1, 3): voda z-la;
ich vzťahy z-li