Význam slova "nie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nie

I. čast.

1. expr. i nieže vyj. nesúhlas: n. tak, syn môj!

2. popiera platnosť výrazu al. vety; vyj. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku: stalo sa to n. raz, n. je to pravda;
n. čas, usilovnosť mu chýba;
patrí mu to? – (vôbec) n.! (oddelená od ostatnej výpovede) znásobuje zápor, kt. je vo vete vyjadrený: n., neviem o tom;
v spoj. so záporným výrazom robí výraz kladným: n. neprávom sa hnevá právom; je súčasťou niekt. záporných tvarov: n. som volaný

3. vyj. opravu (slova, výroku) so stupňovacím odtienkom: prosil, n., modlikal

4. ako dôvetok vyj. pobádanie na súhlas, pravda, všakže: pôjdeme domov, n.?

5. nie a nie v spoj. s neurč. vyj. neschopnosť konať dej: motor n. a n. naskočiť

II. spoj. priraď.

1. n. že by – ale, lež má dôrazne odporovací význ.: n. že by sa bol polepšil, ale stával sa horším

2. keď (už) n. – (tak) aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: naučil sa keď už n. maľovať, tak aspoň kresliť

● → ako áno, ako n.;
prečo n.? áno, pravdaže

nieby, niežeby, pís. i nie (že) by spoj. priraď. má odstupňúvací význ., nieto(že)by: nezabije ani muchu, n. sliepku

niečí zám. neurč. označ. neurč. vlastníka al. pôvodcu, dačí, voľačí, čísi: n-ia ruka, n. článok

niečo -čoho zám. neurč.

1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)

2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší

3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil

● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič

niekade zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť smerovania al. miesta činnosti, dakade, voľakade: n. sa už len prešmykneme

niekam zám. neurč. príslov. niekde (význ. 2): poďme sa n. najesť

niekdajší príd. kt. bol kedysi, bývalý, minulý, dávny, dakedajší, voľakedajší: n-ie zvyky, zvyšky n-ích hradieb

niekde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť

1. miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdesi, dakde, voľakde: n. v dome, n. sa zastavíme

2. miesta, kt. je cieľom smerovania, niekam: položme to n.

3. a nepravidelnosť výskytu, nie všade, tu i tu: stromy sú tu vysoké, n. i nízke

niekedy zám. neurč. príslov.

1. vyj. neurčitosť výskytu prípadov, dakedy, voľakedy: n. je dobre ustúpiť

2. vyj. časovú neurčitosť al. nepravidelnosť, občas, dakedy, tu i tam: n. býva tuhá zima

3. v spoj. s pomenovaním času robí údaj neurčitým, dakedy, voľakedy: bolo to n. v stredoveku, prídem až niekedy v lete

4. v minulosti, kedysi, dakedy, voľakedy: n. tu bola hora

5. v budúcnosti, raz, dakedy, voľakedy: uvidím ťa ešte n.? n. prídem k vám

niekoľko neskl., m. živ. niekoľkí, neživ., ž. a s. niekoľké -kých zám. neurč. číslov. označ. menší neurč. počet: n. hodín, týka sa to n., n-ých osôb;
n. mužov, n-í muži;
n., n-í z nás

niekoľkočlenný príd. kt. má niekoľko členov, viacčlenný: n-á skupina

niekoľkodenný príd. trvajúci niekoľko dní, niekoľkodňový (význ. 1), viacdenný: n. zájazd

niekoľkodielny príd. kt. má niekoľko dielov, viacdielny: n. seriál

niekoľkodňový príd.

1. trvajúci niekoľko dní, niekoľkodenný: n. zájazd

2. niekoľko dní starý: n-é mláďa

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

niekoľkomesačný príd.

1. trvajúci niekoľko mesiacov, viacmesačný: n-á neprítomnosť

2. niekoľko mesiacov starý: n-é dieťa

niekoľkonásobne čísl. nás. príslov.

niekoľkonásobný čísl. nás. neurč.

1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz, viacnásobný: n-á ozvena

2. (pomerne) veľký, viacnásobný: n. úžitok;

niekoľkonásobok -bku m. niekoľkonásobne väčší počet, viacnásobok: n. pôvodného počtu

niekoľkorako čísl. druh. príslov.;

niekoľkorakosť -i ž. rozličnosť: n. foriem

niekoľkoraký čísl. druh. neurč. vyskytujúci sa v niekoľkých druhoch: n-é triedenie;

niekoľkoročný príd.

1. trvajúci niekoľko rokov, viacročný: n. výskum

2. niekoľko rokov starý: n-á budova viacročná

niekoľkostranový, niekoľkostránkový príd. majúci niekoľko strán, stránok: n-á správa

niekoľkotisícový príd. majúci, obsahujúci niekoľko tisíc: n. náklad (knihy), n-á škoda

niekoľkotýždenný príd. trvajúci niekoľko týždňov, niekoľkotýždňový (význ. 1): n. pobyt v nemocnici

niekoľkotýždňový príd.

1. trvajúci niekoľko týždňov, niekoľkotýždenný: n-á dovolenka

2. niekoľko týždňov starý: n-é dieťa

niekoľkozväzkový príd. majúci niekoľko zväzkov: n. slovník

niekoľkýkrát, niekoľký raz čísl. rad. neurč. vyj. neurč. miesto v poradí opakovaného deja: už po n. zastal

niekto -koho zám. neurč. označ. osobu, kt. nie je (bližšie) známa, nejaký človek, dakto, voľakto; ktosi: n. klope;
poznáš tu n-ho? mýliš si ma s n-ým

● (on) je n. dôležitá osoba, osobnosť

niektorý zám. neurč. označ. osobu al. vec, kt. je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná, daktorý, voľaktorý: je to n. z nás, n-á z možností;
n-í (žiaci) už odišli nie všetci, podaktorí

nielen spoj. priraď.

1. má odstupňúvací význ., nie iba: každý chce zarobiť, n. ty

2. nielen(že) – ale aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: je n. dobrý, ale aj múdry;
nielenže neprišiel, ale ani nenapísal

niesť nesie nesú bud. bude niesť/ponesie nedok.

1. držať niečo a s tým sa pohybovať: n. kôš, dieťa

2. prichádzať s niečím, prinášať: n-m vám novinu, n. (obed) na stôl

3. pri pohybe držať na povrchu, unášať: voda n-ie strom, vietor n-ie dym

4. držať niečo zdola, podopierať: stĺpy n-ú balkón

5. mať na sebe, v sebe (ako označenie), vyznačovať sa: knižnica n-ie slávne meno, pomník n-ie tento nápis;
dieťa n-ie otcovo meno, meno po otcovi volá sa ako otec

6. dávať, poskytovať (úžitok ap.): strom n-ie dobré ovocie, kapitál n-ie zisk

7. (o vtákoch) klásť vajcia, znášať: sliepky (dobre) n-ú

8. mať podiel na niečom; znášať: n. zodpovednosť;
ťažko n-ie, že ...

9. mať istý dostrel: puška n-ie ďaleko

● ledva ho → nohy n-ú;
n. → stopy niečoho;
n. svoj kríž znášať ťažkosti, utrpenie;
čo (dobré, nové) nám n-te? čo vás sem n-ie? prečo prichádzate? (otázka prichádzajúcemu);
expr. koho sem → čerti n-ú? n. kožu na trh riskovať;

nieto², nietoby, nietožeby, pís. i nie to, nie to (že) by, nieto aby spoj. priraď. má odstupňúvací význ., niežeby, tobôž nie: nevie ani klamať, n. podvádzať, nieto aby podvádzal

čnieť čnie čnejú nedok. vypínať sa, týčiť sa, strmieť: komíny č-jú do oblohy, z diaľky č-jú zrúcaniny hradu

dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú

lačnieť -ie -ejú nedok. kniž. túžiť za niečím, žiadať si niečo: l. po vedomostiach, za vzdelaním

litánie -ií ž. pomn. náb. kat. modlitba pozostávajúca z radu vzývaní: Loretánske l. k Pane Márii;
pobožnosť s litániami

● expr. robiť, čítať niekomu l. (zdĺhavo) vyčitovať

mužnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mužnejším, mužným: dospieval a m-l

nežnieť -ie -ejú nedok. stávať sa nežnejším, nežným

pokánie -ia s. odvrátenie sa od vlastných zlých skutkov a predsavzatie byť lepším; odčiňujúci skutok: dať sa na p.;
uložiť niekomu p. za previnenie;
náb. sviatosť p-ia ktorou sa v kat. cirkvi odpúšťajú hriechy

□ robiť p. kajať sa

spružnieť -ie -ejú dok. stať sa pružnejším, pružným: postava jej s-la

spyšnieť -ie -ejú dok. stať sa pyšným: pre samé chvály s-l;
rýchlo si s-l

stučnieť -ie -ejú dok. stať sa tučnejším, tučným, stlstnúť, op. schudnúť: keď prestal športovať, s-l;
s. o päť kilogramov

tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím

● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý;
cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle

tučnieť -ie -ejú nedok. stávať sa tučnejším, tučným, tlstnúť, op. chudnúť: pren. t. z práce, z mozoľov iných žiť na úkor iných

zmalomyseľnieť -ie -ejú dok. stať sa malomyseľným: po prvom neúspechu z-l

zmužnieť -ie -ejú dok. stať sa mužným: z. v boji

zvážnieť -ie -ejú dok.

1. stať sa vážnejším, vážnym: chlapec rokmi z-l

2. nadobudnúť vážny výraz: tvár jej z-la

zvláčnieť -ie -ejú dok. stať sa vláčnym: cesto státím z-lo

zvlažnieť -ie -ejú dok. stať sa vlažným (význ. 1, 3): voda z-la;
ich vzťahy z-li