Význam slova "stať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stať¹ -e ž.

1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í

2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)

stáť¹ stojí stoja stoj! stál nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)

2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí

5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel

7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách

10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

stáť² stojí stoja stoj! stál nedok.

1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.

2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život

3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť

● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

sťať stne stnú sťal sťatý dok.

1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu

2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li

3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom

4. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-l syna remeňom

● expr. s. niekoho ako hada veľmi zbiť;

štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;

šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)

stať sa stane stanú staň! stal dok.

1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje

2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo

3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť

● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie;

stať si, stať² stane stanú staň! stal dok.

1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty

2. iba stať² kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

štatariálny príd.: š. súd

štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;

statička -y -čiek ž.;

statickosť -i ž. nehybnosť, nemennosť, op. dynamickosť

statický príd.

1. súvisiaci so statikou: s. výpočet

2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
s-á (šport.) hra;
fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;

staticky prísl.: s. overená stavba;
pôsobiť s.;

statik -a mn. -ci m. odborník v statike;

štátik -a m. zdrob.

statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;

státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;

státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup

štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;

štatistička -y -čiek ž.;

štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
š. úrad;

štatisticky prísl.: š. zistiť

štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;

štatistika -y -tík ž.

1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
urobiť š-u

2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;

štatistka -y -tiek ž.

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

statkár -a m. veľkostatkár;

statkárka -y -rok ž.

1. k statkár

2. hovor. statkárova žena;

statkársky príd.: s-a pôda

statne prísl.;

štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;

štátnickosť -i ž.

štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;

štátnicky prísl.;

štátnicový príd.: š. predmet

štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;

štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy

štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus

štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;

štátnopoliticky prísl.

statnosť -i ž.

štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;

statný príd. dobre urastený, mocný: s. chlap, s-á postava;

štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra;

statoček -čka m. zdrob. expr.

statočne prísl.: s. žiť;

statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
náb. jedna z mravných cností, mravná sila

statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
s. záchranca hrdinský, odvážny;
s-á práca, s. úmysel;

statok² -tku m.

1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.

2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty

statok¹ -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
opatriť, nakŕmiť s.;
drobný s. ovce, ošípané, kozy;

štátoprávne prísl.

štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;

stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;

statorový príd.

štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou

štátotvorne prísl.;

štátotvornosť -i ž.

štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika;

štátovka -y -viek ž. papierový peniaz vydaný štátom

štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;

status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo

štatusový príd.

štatút -u m.

1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku

2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;

štatutárne prísl.

štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;

drístať -a nedok. hrub. tárať: nemá rád, keď niekto d-a

hlísta -y hlíst ž. cudzopasný červ (najmä v čreve);
zool. hlísty Nematodes;

spústa -y spúst ž. subšt. hŕba, kopa, hromada

stačiť bud. bude stačiť/postačí nedok. i dok.

1. vyhovovať, vyhovieť požiadavkám, byť dosť, postačovať, postačiť: toľko jedla, peňazí mu s-í, s-í mu málo

2. mať dosť sily, schopnosti, vládať, vystačiť: je starý, už na všetko nes-í;
mužstvo s-lo na vyspelého súpera

3. mať dosť času na niečo, stihnúť: ešte s-l odskočiť, do večera s-í navariť

4. nezost(áv)ať pozadu, ísť zarovno (v chôdzi, práci ap.): v behu mu s-í, s. mladším v robote

● beží, usiluje sa ap., čo mu sily s-ia veľmi

šústať -a nedok. expr.

1. padať vo veľkom množstve, valiť sa; sypať sa; liať sa: dážď š-a;
neos. začalo š. veľmi pršať

2. prudko vylievať, hádzať ap.: š. vodu na kvety;
š. kamene

3. vydávať ostrý, svišťavý zvuk, svišťať: píla š-a;

ústa úst s. pomn.

1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst;
dotknúť sa (niečoho) ú-ami;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb

● expr. ú. ako vráta veľké;
pozerať s otvorenými ú-mi začudovane;
nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý;
(ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť;
→ odtrhnúť si od úst;
žiť z ruky do úst biedne;
→ sliny sa mu zbiehajú v ú-ach;
povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene;
hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne;
vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať;
ísť z úst do úst šíriť sa (ústne);
mať → plné ú. niečoho;