Význam slova "pri" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1009 výsledkov (9 strán)
-
pri predl. s L vyj.
1. miesto blízko niekoho, niečoho: ležať, stáť p. deťoch, p. peci;
stromy p. jazere, jazva p. ústach2. prítomnosť u niekoho al. na niečom, spoločenstvo al. (úr.) spätosť: bývať p. rodičoch, byť p. operácii, byť mysľou p. niekom;
pracovať p. lesoch, p. polícii3. zreteľ: p. ovocí je dôležité ...;
váhové prírastky p. zvieratách;
platy p. štátnych zamestnancoch4. účel: pomáhať p. statku, potrebovať p. výpočte, sedieť p. večeri
5. časový úsek al. bod, v priebehu, cez, počas: p. poslednom stretnutí;
vyrušiť niekoho p. práci;
p. najbližšej príležitosti6. podmienku: p. správnom vedení sa vypracuje;
p. dobrej strave zosilnie7. prípustku, napriek: p. najlepšej vôli nemôže odísť;
p. všetkej pozornosti sa potkne8. spôsob a mieru: rozísť sa p. poriadku, p. pokoji;
stáli plece p. pleci tiesnili sa9. väzbu pri slovesách a menách: držať p. kamarátoch, zostať p. svojej mienke
10. stav (pri slovese byť): (ne)byť p. sile, p. pamäti, p. vedomí, p. živote, p. peniazoch
-
opak. priadavať -a
-
priadka -y -dok ž.
1. žena, kt. pradie
2. motýľ, ktorého zámotky poskytujú hodvábne vlákno: zool. p. morušová Bombyx mori
-
priadky -dok ž. pomn. spoločné pradenie spojené so zábavou
-
priadny príd. odb.
1. kt. sa dá priasť: p. ľan
2. týkajúci sa pradenia: p. mechanizmus, p. kábel
-
priadza -e ž. výrobok získaný spradením vláken do nití: bavlnená, umelá p.;
-
priadzový príd.
-
priahať -a nedok. zapriahať: p. kone do voza
-
priam
I. prísl.
1. o malú chvíľku, hneď, zaraz: p. bude tma
2. v tej chvíli, v tú chvíľu: p. sa mu zazdalo, že počuje volanie
II. čo priam spoj. podraď. vyj. prípustku al. krajnú podmienku, čo aj, hoci aj: urobím to, čo p. dušu vypustím
III. čast.
1. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu, priamo: pokladá to p. za povinnosť;
pieseň bola pekná, p. dojímavá2. expr. (v replike) vyj. kladný al. zápor. postoj, akurát: pôjdeš ta? – veru p.!
-
priamka -y -mok ž. priama súvislá čiara;
geom. najkratšie spojenie 2 bodov -
priamo
I. prísl.
1. priamym smerom, rovno: ísť p. do práce;
letieť p. na sever;
pozerať niekomu p. do tváre2. vzpriamene, rovno: chodiť p.
3. bez sprostredkovania, bezprostredne: predávať výrobky p. spotrebiteľovi;
diktovať p. do stroja;
byť za niečo p. zodpovedný4. úprimne, otvorene: povedať niekomu niečo p.;
p. sa na niečo spýtať5. rozhl., telev. priamym prenosom, nie zo záznamu: vysielať p.
II. čast. priam: to je p. neuveriteľné;
vonku je p. tropická páľava -
priamočiaro prísl.;
-
priamočiarosť -i ž.
-
priamočiary príd.
1. rovný, priamy: fyz. p. pohyb
2. kniž. priamy (význ. 4), otvorený: p. človek;
p-e konanie3. zjednodušený: prijímať p-e riešenia, p. prístup;
-
priamosť -i ž.
-
priamy príd.
1. neodchyľujúci sa od pôv. smeru, rovný: p-a cesta, p. smer;
geom. p. uhol majúci 180°2. smerujúci hore, vzpriamený, rovný: p-e držanie tela
3. bezprostredne zúčastnený, činný, vyvolaný ap.; bezprostredný: p. účastník SNP, p. potomok, p-e voľby, p-e osvetlenie, p. dôsledok;
p. vlak, vozeň;
mat. p-a úmera;
lingv. p-a reč;
šport. p. voľný kop4. kt. koná otvorene; svedčiaci o tom, úprimný, otvorený: p. človek;
p. pohľad5. úplný (význ. 2): nezáujem, ba p-a ľahostajnosť;
-
prianie -ia s. želanie, žiadosť: mať tajné p.;
kniha p-í a sťažností -
priasť pradie pradú nedok.
1. spracúvať na nite, na priadzu: p. ľan, konope
2. vyrábať z vláknitej suroviny: p. nite, priadzu
3. (o mačke) vydávať zvuky ako kolovrat pri pradení: mača p-ie;
-
priať praje prajú nedok.
1. želať (význ. 1, 2): p. niekomu skoré uzdravenie, dobrý deň, dobrú chuť, veľa úspechov
2. žičiť (význ. 1): okolnosti mu p-jú;
počasie nám dnes nep-je// priať si želať si (význ. 1, 2): p-je si, aby sa uzdravil;
p-je si mať syna;
splnilo sa jej, čo si p-la;
čo si p-te na obed? -
priateľ -a mn. -ia m.
1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;
2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby
3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.
● v núdzi poznáš p-a;
-
priateliť sa -ľ! nedok. byť v priateľskom vzťahu, kamarátiť sa: p. sa so spolužiakom
-
priateľka -y -liek ž.;
-
priateľko -a m. zdrob. expr.
-
priateľskosť -i ž.
-
priateľský príd.
1. týkajúci sa priateľa, priateľstva: p-á dohoda, p. štát;
p. zápas kt. nie je súčasťou šport. súťaže2. bežný medzi priateľmi, kamarátsky: p-é vzťahy;
p-á rada, pomoc3. prívetivý, srdečný, úprimný: p. rozhovor, p. úsmev;
priateľsky prísl.;
-
priateľstvo -a s. vzťah, aký je medzi priateľmi: úprimné p.;
Spoločnosť slovensko-francúzskeho p-a;
nadviazať p. s niekým -
priazeň -zne ž. žičlivý vzťah, náklonnosť, sympatia: tešiť sa p-i u niekoho, získať niečiu p.
-
priaznivec -vca m.
1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, dobroprajník, mecenáš: p. mladých básnikov
2. prívrženec, priateľ, stúpenec: p. hokeja, klubu
-
priaznivo prísl.
-
priaznivý príd.
1. založený na priazni, prejavujúci priazeň;
p. vzťah k niekomu, p. osud2. vyhovujúci, vhodný, prajný; kladný: p. vietor;
p. výsledok, p-é podmienky; -
nedok. pribaľovať
-
pribásniť -i dok. expr. pridať niečo vymyslené: v reči všeličo p-i
-
príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
rozprávať p. -
pribehnúť -e -ú -hol dok.
-
nedok. priberať
// pribrať sa začať niečo robiť, dať sa, pustiť sa do niečoho: p. sa do roboty;
p-l sa písať; -
nedok. priberať sa
-
nedok. pribiehať, pribehúvať, pribehávať -a
-
pribíjačka -y -čiek ž. tech. stroj na pribíjanie niečoho
-
nedok. pribíjať -a
-
pribiť -je -jú dok. pripevniť klincami, priklincovať: p. dosku (kladivom);
p. obraz na stenu● stáť ako pribitý nehybne;
-
priblížiť -i dok.
1. premiestniť do blízkosti: p. noviny k očiam
2. urobiť ľahším na pochopenie, objasniť: p. žiakom učivo
3. urobiť bližším: p. človeka k človeku;
-
približne
-
približnosť -i ž.
II. čast. vyj. pravdepodobnosť, približnosť; asi: bolo tam p. sto ľudí;
prišiel p. pred hodinou -
približný príd. odrážajúci skutočnosť iba v hlav. črtách, nie celkom presný: p-é údaje, p. rozpočet;
-
nedok. približovať
// priblížiť sa
1. pohybom sa dostať bližšie: p. sa k domovu
2. ocitnúť sa v blízkosti: mesto sa p-lo
3. takmer nastať: večer sa p-l
4. zblížiť sa s niekým: p. sa k ľuďom
5. stať sa podobným: stanoviská rokujúcich strán sa p-li;
-
nedok. približovať sa
-
príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;
-
príbojový príd.
-
príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.
-
pribrať -berie -berú -tý/-ný dok.
1. vziať a dodať k niečomu (ako zložku niečoho): p. si ryže (-u);
p. nových zamestnancov2. nadobudnúť viac istých vlastností: p. na sile, kráse;
p. na váhe zvýšiť svoju váhu, stučnieť; -
pribrúsiť -i dok.
-
nedok. pribrusovať
-
pribrzdiť -zď/-i! dok. brzdením zmierniť rýchlosť, prihamovať: p. auto;
-
nedok. pribrzďovať
-
pribuchnúť -e -ú -chol dok. s buchnutím zatvoriť, zabuchnúť, pricapiť, prichlopiť, priraziť: p. dvere;
-
nedok. pribuchovať
-
nedok. pribúdať -a
-
pribudnúť -e -ú -dol dok. zväčšiť sa čo do počtu, množstva, rozmerov, intenzity: v triede p-li žiaci, p-lo žiakov;
v rieke p-lo vody;
p-lo mi veľa práce, starostí; -
príbuzenský príd.: p. pomer;
príbuzensky prísl.
-
príbuzenstvo -a s.
1. vzťah vzniknutý rodom al. sobášom: pokrvné p.
2. hromad. príbuzní ako celok, rodina: na svadbe bolo celé p.;
-
príbuzne prísl.;
-
príbuznosť -i ž.
II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch;
pokrvný p. -
príbuzný
I. príd.
1. spojený rodom al. sobášom: p-é rodiny;
byť s niekým p.;
je to p-á mojej žene2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi: p-é jazyky, p-é vedné odbory;
-
pricapiť -í, pricapnúť -e -ú -pol dok. expr. pribuchnúť, priraziť: p. okno, dvere
-
pričapiť -í, pričapnúť -e -ú -pol dok. expr. pribuchnúť, priraziť, pricapiť: p. vráta, okenice;
p. si čapicu naraziť -
príčastie -ia s. gram. neurč. slovesný tvar s podobou príd. m.: trpné p. (napr. vrátený), prítomné činné p. (napr. vracajúci)
-
pričesať -še -šú dok. česaním trocha upraviť: p. si vlasy, briadku;
-
nedok. pričesávať -a
-
príčesok -sku m. vlasová vložka do účesu
-
prícestný príd. stojaci pri ceste: p. hotel
-
pricestovať dok. cestovaním prísť: p. rýchlikom, p. z cudziny
-
príčetne prísl.;
-
príčetnosť -i ž.
-
príčetný príd. ovládajúci rozumom svoje konanie, op. nepríčetný; svedčiaci o tom: bol ešte p.;
byť v p-om stave; -
nedok. prichádzať -a, prichodiť -í
1. k 1 – 12, 15, 16, 19, 20
-
príchlop -u m., príchlopka -y -piek ž. príklop(ka), vrchnák, veko
-
prichlopiť dok. hovor. priklopiť, privrieť, zavrieť: p. vrchnák, oblok
-
prichlopnúť -e -ú -pol dok. hovor. zavrieť, privrieť: p. dvere
-
príchod -u m.
1. prídenie, prichádzanie na miesto: oneskorený p.;
oznámiť svoj p.;
p. vlaku;
p. dieťaťa na svet narodenie2. začiatok (význ. 2): p. zimy
3. miesto, kade sa prichádza, prístup: p. k vlakom, p. do zámku;
-
príchodový príd.: p-á cesta
-
príchuť -i ž.
1. vedľajšia chuť: sladkastá p. vína;
2. chuťová prísada do potravín a nápojov: rumová p. do pečiva
-
prichýliť -i -ľ! dok.
1. trocha nakloniť, nahnúť: p. konár k sebe
2. privrieť, pritvoriť: p. dvere, okno
3. dať niekomu prístrešie, pritúliť: p. priateľa na noc;
-
nedok. prichyľovať
-
prichystať dok. pripraviť (význ. 1, 2): p. si knihy do školy;
p. večeru// prichystať sa pripraviť sa: p. sa na cestu;
p. sa na najhoršie -
nedok. prichytávať -a, prichycovať
// prichytiť sa
1. chytiť sa, zachytiť sa, pridržať sa: p. sa zábradlia
2. ostať zachytený: bodliaky sa p-li na sukni
3. začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa, pribrať sa: p. sa do roboty
-
nedok. prichytávať sa
-
prichytiť dok.
1. voľne, ľahko zachytiť, pridržať: p. (si) vlasy stužkou
2. pripevniť, upevniť (význ. 2): p. lano o, na strom, p. tesnenie o, na dosku
3. pristihnúť: p. zlodeja pri krádeži;
-
príchytka -y -tiek ž. prostriedok na prichytávanie;
tech. dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny -
pricicať sa -ia -ajú dok. cicaním pevne prilipnúť, prisať sa
-
príčina -y -čin ž.
1. jav, kt. podmieňuje vznik iného javu: p-ou smrti bol zápal pľúc
2. dôvod, pohnútka: mať p-u na smútok, hnev;
trápi sa bez p-y;
z tejto p-y, z týchto p-n preto; -
pričinenie -ia s. úsilie, snaženie: získať niečo bez vlastného p-ia
-
pričiniť sa dok. vynaložiť (veľké) úsilie na niečo, pousilovať sa, vynasnažiť sa: p. sa o víťazstvo;
-
príčinlivo prísl.;
-
príčinlivosť -i ž.
-
príčinne prísl.;
-
príčinnosť -i ž.
-
príčinný príd.: p-á súvislosť;
-
nedok. pričiňovať sa
-
pričítať -a dok. i nedok. označiť, označovať za pôvodcu, príčinu; prisúdiť, prisudzovať, pripísať, pripisovať: p. niekomu vinu za haváriu, za neúspech;
-
nedok. pričitovať
-
nedok. pricláňať -a
-
pričleniť dok. urobiť súčasťou niečoho, pripojiť: p. obec k mestu;
-
nedok. pričleňovať
-
pricloniť dok. čiastočne zacloniť: p. si oči dlaňou;
p. lampu; -
pričom spoj. podraď. uvádza
1. časovú vetu, kt. vyj. paralelný dej: pohladkal ho, p. sa usmial
2. nepravú časovú vetu so zlučovacím al. odporovacím vzťahom: zákaz platí, p. platia i výnimky z neho
-
pricupkať dok. expr. prísť drobnými krokmi, docupkať, pridrobčiť: dieťa p-lo k matke
-
pricválať -a dok. cvalom, cválaním sa niekam dostať, docválať: kone p-li na lúku; jazdci p-li do cieľa;
-
pricviknúť -e -ú -kol dok.
1. privrznúť (význ. 1), priseknúť: p. si prst do dverí
2. hovor. expr. privrznúť (význ. 2), priškripnúť: na hraniciach ich p-li
-
pridájať -a nedok. dojčiť: p. dieťa
-
pridať dok.
1. dať, dodať k pôv. stavu, množstvu ap.: p. do polievky soľ, soli;
p. k cene ešte sto korún;
→ daň z p-nej hodnoty, skr. DPH2. zväčšiť, zvýšiť, rozmnožiť: choroba krásy nep-á;
p. plyn zvýšiť rýchlosť obrátok motora i pren. zrýchliť činnosť;
p. do kroku zrýchliť chôdzu i fraz. zrýchliť tempo;
hovor. musíš p. musíš sa viacej usilovať;