Význam slova "šťava" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šťava -y štiav ž.

1. tekutá súčasť rastlinných al. živočíšnych orgánov: repná, stromová, žalúdková š.

2. nápoj z rastlinných plodov: malinová, paradajková, pomarančová š.

3. tekutina vznikajúca pri dusení mäsa al. zeleniny: dusiť sa vo vlastnej š-e i fraz. uzavierať sa s vlastnými problémami;

stavadlo -a -diel s. žel. súhrn mechanizmov na ovládanie výhybiek, koľajových križovatiek, návestidiel

stavár -a m. slang. študent al. absolvent školy stav. zamerania; stavársky príd.

stavať -ia -ajú nedok.

1. zostrojovať stavbu, tech. dielo, budovať: s. dom, priehradu, železnicu;
vtáci s-jú hniezda

2. umiestňovať (význ. 1), klásť, dávať (obyč. tak, aby to stálo): s. riad na stôl, s. kolky;
žel. s. výhybky nastavovať;
s. rebrík k stromu;
s. snopy (do krížov)

3. brať za základ, opierať, budovať: s. na získaných vedomostiach, na skúsenosti

4. uvádzať do istej situácie: s. niekoho pred hotovú vec

5. kniž. určovať (význ. 1), vytyčovať, formulovať: s. (si) za cieľ

6. zaraďovať (význ. 1): s. hráčov (do mužstva);
to ho s-ia do úlohy diváka

7. nedok. k staviť: s. na koňa, s. sto korún

● s. (si) vzdušné, veterné zámky mať nereálne zámery;
s. (dom) na piesku podnikať bez reálnych predpokladov;
s. za vzor, za príklad dávať

// stavať sa

1. zaujímať (stojačky) isté miesto, (vzpriamenú) polohu: s. sa do radu, na špičky;
s. sa pred oči ukazovať sa;
s. sa na zadné (nohy) (o niekt. zvieratách) i fraz. priečiť sa

2. zaujímať (kladné) stanovisko, zasadzovať sa: s. sa za návrh, s. sa kladne k úlohám, s. sa na obranu niekoho

3. odporovať (význ. 1), priečiť sa, nesúhlasiť: syn sa s-ia proti rodičom;
darmo sa s-ia, musí poslúchnuť

4. robiť sa niekým, nejakým, tváriť sa, predstierať: s. sa nevedomým;
s-ia sa, že nepočuje

5. nedok. k staviť sa²: s. sa o peniaze

□ kniž. s. sa na odpor odporovať

● s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa;
s. sa k niekomu, niečomu chrbtom odmietať, ignorovať;
s. sa do pózy (urazeného atď.) dokazovať urážku atď.

nedok. stavať -ia -ajú

// staviť sa² uzavrieť stávku: s. sa o päťsto korún;
stav sa, že mám pravdu!

opak. stávať¹ -a

opak. k 1, 2 stávať² -a

nedok. stavať sa³

nedok. stavať sa² -ia -ajú: každodenne sa s-jú u suseda

nedok. stávať sa -a

nedok. k 1 stávať si, stávať³ -a

čierňava -y ž. niečo (hrozivo) tmavé: č. lesa, č. noci, č. vlasov;
nad mestom visí č. mrákava;

diaľava -y -ľav ž. veľká diaľka: nekonečná d.;
zmiznúť v d-e

doľava prísl.

1. na ľavú stranu, vľavo, naľavo, op. doprava: skrútnuť sa, zabočiť d.

2. v zhode s polit. ľavicou, op. doprava: vláda orientovaná d.

dŕžava -y -žav ž. zastaráv. (koloniálne) panstvo: niekdajšie francúzske d-y

horúčava -y -čav ž.

1. horúce počasie, povetrie, horúčosť, spara: letná h. páľava;
v izbe je h.

2. pocit veľkého tepla (na tele): obliala ho h., h. mu udrela do tváre

húľava -y -ľav ž. expr. čierny búrkový oblak, čierňava, mrákava

húšťava -y -ťav ž. húština, húštie: h. stromov

opak. kráčavať -a

krútňava -y -ňav ž. vír: k-y Váhu;

kúrňava -y -ňav ž. expr. oblak, kúdol: k. prachu;
snehová k. metelica;
zdvihla sa k.

ľavačka -y -čiek ž. publ. ľavá ruka al. noha, op. pravačka

ľaváčka -y -čok ž.

mútňava -y ž. expr. niečo veľmi mútne: m. vôd

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

nedok. premiešavať -a

// premiešať sa miešaním sa pospájať, pomiešať sa: dážď sa p-l so snehom;

nedok. premiešavať sa

pŕhľava -y -ľav ž.

1. rastlina s pŕhlivými chĺpkami, žihľava, bot. Urtica

2. hluchá p. hluchavka

nedok. primiešavať -a

ráňava -y -ňav ž. expr. vysoký, urastený človek, dĺžava

opak. strieľavať -a

// streliť si hovor. expr. vystreliť si: rád si z neho s-í;

ťava -y tiav ž. cudzokrajné úžitkové domáce zviera, zool. Camelus: jednohrbá, dvojhrbá ť.;

tieňava -y -ňav ž. expr. tienisté miesto, tôňava: lesné t-y

tiesňava -y -ňav ž. úzke, tesné miesto (v prírode), úžľabina: t-y Slovenského raja;
potok sa prediera t-ou

tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.

tôňava -y -ňav ž. expr. tieňava: t. lístia

túžava -y -žav ž. expr. niečo veľmi tuhé (obyč. liehový nápoj), tužina: ako môže piť takú t-u?

úľava -y úľav ž.

1. iba jedn. uľavenie: pocítiť ú-u, liek (ne)prináša ú-u

2. zníženie, zmenšenie povinností: mal ú-y v štúdiu;
fin. daňová ú. zníženie dane

nedok. vmiešavať -a

// vmiešať sa zamiešať sa, pridať sa, pripojiť sa: v. sa medzi ostatných (prítomných);
v. sa do rozhovoru;

nedok. vmiešavať sa

žihľava -y -liav ž. pŕhľava (význ. 1)

● → mráz ž-u nespáli;
→ dotkla sa ž. plota;

zľava¹ -y zliav ž. zníženie ceny, poplatku: poskytnúť, dostať z-u, z. na cestovnom, na dani

zľava² prísl.

1. z ľavej strany, op. sprava: vojsť z., dostal zaucho sprava i z.

2. smerom od politicky ľavého názoru, op. sprava: tlak na vedenie strany z.

● sprava-z., sprava i z. zo všetkých strán

nedok. zmiešavať -a

// zmiešať sa utvoriť zmes, pomiešať sa: ľudia sa z-li;

nedok. zmiešavať sa