Význam slova "dom" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dom -u m.

1. budova, stavba na obývanie: rodinný, nájomný, družstevný d.;
stavať d.;
strecha d-u, vlastník d-u;
Biely d. sídlo prezidenta USA i pren. amer. vláda;
nebytový d. nepoužívaný na bývanie;
zobudiť celý d. obyvateľov domu

2. inštitúcia organizujúca kult. podujatia al. poskytujúca rozlič. služby: kultúrny d.;
d. módy, d. spisovateľov;
obchodný d. veľké nákupné stredisko;
→ azylový d.

3. domov (význ. 1): žiť ďaleko od d-u

4. rodina, domácnosť: mať pokoj v d-e;
pán d-u

● chodiť, behať z domu do d-u do každého domu;
nech si → zametá pred vlastným d-om;
→ stavať d. na piesku;
je ho plný d. je hlučný;
→ nevytiahne nohy, päty z d-u;

dóm -u m. hlavný mestský chrám, katedrála: košický d., D. sv. Martina (v Bratislave);

doma prísl.

1. vo vlastnom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám;
d. vyrobený

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.;
práca v odboji d. i v zahraničí;
cíť(te) sa u nás ako d. privítacia formula

● byť, cítiť sa v niečom d. vyznať sa v niečom;
byť niekde (ako) d. nenútene sa správať;
expr. nemať všetkých d. nemať dobrý rozum;
všade dobre, d. najlepšie

domáca ž.

1. k domáci (význ. 1): pani d.

2. žena pracujúca v domácnosti

domáci

I. príd.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch: holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci m.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

domácky príd.

1. charakteristický pre domácnosť, v domácnosti vyrobený: d-a výroba;
d-a podoba mena neoficiálna, nie úradná

2. bezprostredný, srdečný, príjemný: d-e prostredie, ovzdušie;

domácky prísl.: (po) d. vyrobený, d. založený človek

domácnosť -i ž. prostredie rodiny, domova a čo k nemu patrí: práce v d-i;
založiť si, mať vlastnú d.

● → tichá d.

nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje

domäkka, pís. i do mäkka prísl. namäkko: uvariť d.

domased -a m. expr. kto je rád iba doma, pecúch

domček -a m. zdrob.: drevený d.

● → zrútiť sa ako d. z karát;

domec -mca m. často expr. menší, jednoduchý ap. (dedinský) dom, chalupa: malý, záhradný d.;
postaviť, kúpiť d.

doména -y -mén ž. kniž. rozhodujúca oblasť pôsobenia: d-ou slovenskej poézie je lyrika

dominanta -y -nánt ž.

1. dominujúca, prevládajúca, zákl. zložka niečoho: d-ou programu bola hudba;
d-ou námestia je radnica

2. hud. 5. st. stupnice a na ňom založený akord;

dominantný príd.: d-á funkcia;
d-á tónina

dominikán -a m. člen rehole založenej v 12. stor.;

dominikánka -y -nok ž.;

dominikánsky príd.: d-a rehoľa

domínium -ia s.

1. feud. panstvo, veľkostatok: majiteľ d-ia

2. v min. samosprávna časť Britského spoločenstva národov

domino -a s. spoloč. hra s obdĺžnikovými bodkovanými doštičkami;

dominovať nedok. mať prevahu, vládnuť, panovať, vynikať: v zápase d-la technika (nad silou);
nad mestom, mestu d-je zámok

dominový príd.: publ. d. efekt reťazová reakcia (napr. jeden po druhom nasledujúce bankroty vzájomne zadlžených podnikov)

dominujúci príd. vládnuci, prevažujúci: d. prúd v umení;
mať d-e postavenie v niečom;

dominujúco prísl.: d. pôsobiť

domisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.

domkár -a m. v min. chudobný majiteľ dedinského domca: požiadavky dedinskej chudoby, d-ov a maloroľníkov;

domkársky príd.

domlátiť -i dok.

1. skončiť mlátenie, prestať mlátiť: d. raž

2. expr. zbiť, dobiť: vrátil sa s d-enou hlavou

domliaždiť -i -žď/-i! dok. mliaždením poškodiť: d. ruku, d-ené auto

domnelý príd. kniž. jestvujúci iba v domnienke, predpokladaný, zdanlivý, op. skutočný: d-á zrada, krivda

domnienka -y -nok ž. nepotvrdená mienka, dohad, predpoklad: naivná, mylná d.;
vyvrátiť d-u;
žiť v d-e, že ...

domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal

domobrana -y ž. polovojenská organizácia na obranu štátu

domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;

domodra, pís. i do modra prísl. namodro: zafarbený d.

domorodec -dca m. domorodý, domáci obyvateľ, op. prisťahovalec, cudzinec: čierni d-i;
informovať sa u d-a;

domorodkyňa -e -kýň ž.

domorodý príd. v (danej) obci, kraji, krajine narodený, pôvodný, miestny, domáci, op. prisťahovaný, cudzí: d-é kmene Indiánov, d-é slovenské obyvateľstvo

domotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc dok. expr. zmiasť, zmotať, pomotať, popliesť: ty všetko d-š;
celý je d-ný

// domotať sa

1. zmotať sa, pomotať sa, popliesť sa: d-né vlasy, struny

2. s námahou prísť, dotmoliť sa: ledva sa d-l k posteli

domotkať sa dok. expr. domotať sa (význ. 2), dotackať sa: unavený sa d-l domov

domov

I. -a m.

1. miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro d-a;
v internáte sa mu cnelo za d-om;
Slovensko je d-om Slovákov vlasťou

2. pôv. vlasť, kolíska: d-om ryže je India

3. inštitúcia poskytujúca spoločné ubytovanie a iné služby: detský d.;
d. dôchodcov;
D. slovenských spisovateľov (v Budmericiach);

domovina -y ž. rodná krajina, vlasť, domov: rodná d.;
krásy, hranice d-y;
opustiť d-u

domovníčka -y -čok ž.;

domovnícky príd.: d-e miesto;

domovníctvo -a s. zamestnanie domovníka

domovník -a mn. -ci m. kto sa stará o hosp. správu (väčšieho) domu;

domovský príd. k 1, 2: d-á stanica (vozňa), d. štát

● mať d-é právo niekde (často) sa vyskytovať

II. prísl.

1. do vlastného bytu, domu: prísť po robote d.;
poďme d.!

2. do rodného kraja, do vlasti: vrátiť sa d. na Slovensko

domový príd. k 1: d-á brána, d. poriadok, d-á správa;
v zool. názvoch: myš d-á;

domŕzať -a nedok. expr.

1. znepokojovať, dráždiť: začali d. komáre

2. naliehavo, neodbytne žiadať, vymáhať: d-l otca, aby ...;
deti d-li (otázkami);

domŕzavý príd. dotieravý, dobiedzavý, neodbytný: d-á mucha, myšlienka

dok. k 1 domrzieť -í -ia

dómsky príd.: d-a farnosť

dômyselne prísl.;

dômyselnosť -i ž.

dômyselný príd. ukazujúci bystrosť mysle, dôvtipný, vynachádzavý; svedčiaci o bystrosti mysle: d. konštruktér;
d. prístroj;

nedok. domýšľať -a

// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce;
čo nevie, to si d-í;
d. si koniec;

nedok. domýšľať sa, domýšľať si

domyslieť -í -ia dok. dokončiť myslenie, myšlienku; premyslieť do podrobností, dôsledkov ap.: keď to d-l, striasol sa;
d. niečo do konca;
d. vedeckú teóriu dotvoriť;