Význam slova "hovor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hovor -u m. hovorenie, rozprávanie, rozhovor: tichý, veselý h.;
miestny, medzimestský (telefonický) h.;

hovorca -u mn. -ovia m. kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec, tlmočník, zástupca, tlačový tajomník: h. vlády;

hovorcovský príd.

hovoridlá -diel s. pomn. rečové artikulačné orgány

opak. hovorievať -a

hovoriť nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna;
h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi;
h-ená podoba spisovného jazyka

2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu;
prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa

3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;

4. mať prejav (ako rečník ap.): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu

5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente;
fakty h-ia, štatistika h-í

6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku;
ako h-m, vstal a odišiel;
h-m vám, je to isté

● h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne;
h. z cesty blúzniť;
h. k veci byť vecný;
škoda h.! výraz rezignácie;
o tom ani neh-iac to je samozrejmé;
to mi nič neh-í nič mi to nepripomína;
h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti;
→ zlé jazyky h-ia;
→ reči sa h-ia, chlieb sa je;
h. striebro, mlčať zlato;

hovorkyňa -e -kýň ž.;

hovorňa -e ž.

1. (telefónna) h. kabína na telefonovanie (na pošte)

2. miestnosť v niekt. inštitúciách určená návštevám: internátna h.

hovorné s. poplatok za telef. hovor

hovorný príd. zhovorčivý: h. človek

hovorovo prísl.;

hovorovosť -i ž.

hovorový príd.: lingv.: h-é slová charakteristické pre bežné neoficiálne prejavy;
h. štýl štýl spis. jazyka, v kt. prebieha bežné dorozumievanie;

príhovor -u m.

1. krátky prejav, prívet: sviatočný p.

2. prihovorenie sa (význ. 2) za niekoho: na môj p. dostal odmenu