Význam slova "pohyb" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pohyb -u m.

1. zmena polohy, miesta v priestore, op. pokoj: prudký p. rukou;
p. z miesta na miesto;
filoz. imanentná vlastnosť všetkého bytia podmienená jednotou vznikania a zanikania

2. činnosť, chod: uviesť motor do p-u

3. zmena; ruch: p. peňazí obeh;
národný p. hnutie

□ urobiť p. pohnúť (sa);

pohýbať -e -u dok.

1. (viac ráz) pohnúť (význ. 1): p. rukou;
vietor p-l lístím

2. narušiť pôv. usporiadanie, stav; dať podnet na zmenu: vidieť, že knihami (-y) ktosi p-l;
objavitelia p-li dejinami

● p. rozumom porozmýšľať

// pohýbať sa

1. urobiť pohyb(y), pohnúť sa: ranený sa trocha p-l

2. prejaviť aktivitu, vzrušenie: utláčaní sa p-li

pohyblivo prísl.;

pohyblivosť -i ž.

pohyblivý príd.

1. schopný pohybovať sa, premiestňovať sa: p-é schody, p. žeriav

2. obratný, vrtký, rýchly: p. futbalista;

pohybovať nedok.

1. robiť pohyby, hýbať: p. nohami, perami

2. meniť polohu niečoho: vietor p-je lístím

3. uvádzať do pohybu, do činnosti: mlyn p-lo vodné koleso

// pohybovať sa

1. meniť svoju polohu, miesto: rýchlo sa p.;
po ceste sa p-jú autá

2. žiť, účinkovať v istom prostredí: p. sa medzi ľuďmi;
s istotou sa p. v spoločnosti

3. kolísať v istom rozpätí: teplota sa p-la okolo nuly

pohybovo, pohybove prísl.: p. vyspelý gymnasta

pohybový príd.: p-é ústroje;
p-á kultúra;