Význam slova "mať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mat -u m. porážka súpera v šachu zajatím kráľa

□ dať m. i fraz. zvíťaziť nad niekým;
dostať m. i fraz. prehrať s niekým;

mať¹, mater, hovor. mati -tere D a L -teri mn. -tere -í -iam -iach -ami ž.

1. matka, rodička: láskavá, starostlivá m.;
stará m. vo vzťahu k vnúčaťu;
krstná m. zástupkyňa dieťaťa pri krste;
byť na m., po m-eri podobať sa matke;

2. zvieracia matka: vtačia m.

● expr. otcu-materi naozaj;
→ nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie;
expr. zbiť niekoho, že ho ani vlastná m. nespozná veľmi;
hrub. v zahrešeniach: strela, hrom mu do m-e! čertovu m.! do psej m-e so všetkým

mať² má majú nedok. používa sa

I. v plnom lexikálnom význ.

1. byť vlastníkom, vlastniť: m. dom;
kto má, dá

2. vlastniť s istým cieľom (na istý čas): m. v zásobe, m. na predaj;
m. zbierku na potešenie, m. cukrík pre dieťa

3. držať, prechovávať; nosiť: m. knihu v ruke, m. dieťa na kolenách, m. retiazku na krku

4. vlastniť (po úsilí získať niečo, zmocniť sa niekoho), dosiahnuť: už má dva tituly;
po týždni ho majú chytia ho

5. byť v príbuzenskom pomere: m. sestru, rodičov;
m. dve deti splodiť, porodiť

6. byť v spoloč., priateľskom, úr. ap. styku s niekým: m. známych, m. pytača, m. upratovačku;
hovor. čo spolu majú? nechcem s ním nič m.

7. pravidelne dostávať, prijímať: m. dôchodok, prémie;
m. obedy v internáte

8. obsahovať (ako príslušenstvo, súčasť ap.) byt má tri izby, šaty majú vrecká

9. pokladať, považovať: m. pracovníka za schopného;
má to za vybavené

10. nabádať, viesť: mali nás k tomu, aby sme boli slušní

11. v spoj. so vzťaž. výrazom a inf. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: (ne)má koho poslať, nemá kde ísť, m. čo jesť

● m. niečo proti niekomu namietať;
m. niečo s niekým stýkať sa (intímne);
m. s niekým, s niečím do činenia, do roboty prichádzať do styku;
m. niečo z niekoho ťažiť, získavať;
expr. ani ma nemá odmietnutie;
má, čo chcel čo si zaslúži

II. vo funkcii modálneho slovesa

1. (s inf.) vyj. a) nevyhnutnosť, potrebnosť, povinnosť: m. sa veľa učiť, zajtra sa má ísť domov b) možnosť konať dej: čo má robiť? ako to mám vedieť? c) blízkosť, pravdepodobnosť uskutočnenia: má prísť o chvíľu, má to byť hotové d) podmienenosť: máš prísť neskoro, radšej nechoď e) cudziu mienku: to má byť nový vedúci vraj je

2. v spoj. s opyt. zám. a inf. má intenzitný význam nevyhnutnosti: má čo robiť, aby to stihol;
má sa čo oháňať

III. hovor. vo funkcii limitného slovesa (s inf.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja (kt. sa nerealizuje): malo ho roztrhnúť, zadusiť;
narieka, ako keby mal umrieť

IV. vo funkcii existenciálneho slovesa a) (s príslov. určením al. predmetovým doplnkom) vyj. výskyt niekoho, niečoho na nejakom mieste al. jestvovanie istého postavenia, stavu, vlastnosti osoby al. veci vo vzťahu k podmetu: obed máš v kuchyni;
kde máš pero? m. úsmev na tvári;
m. (zo) syna športovca;
majetok má po otcovi, talent má po matke;
líca má biele b) (v spoj. s vetnými prísl., s podst. m. v A a s čísl.) vyj. rozlič. stavy, časové, číselné ap. údaje z hľadiska zainteresovanej osoby: dnes máme teplo;
teraz máme jún;
máme presne osem hodín;
mlieko, maslo, chlieb – to máme päťdesiat korún

● čo zasa má? čo chce? máš ešte niečo? chceš ešte niečo? to máš jedno na tom nezáleží;
máš to u mňa a) som ti dlžníkom b) pomstím sa ti

V. ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom; takto vyj. a) vlastnosť osoby al. veci: m. odvahu byť odvážny, m. pružnosť byť pružný b) postavenie, funkciu (v zamestnaní ap.): m. funkciu (poslanca), m. výhodu, m. právo c) vymedzenie obsahu (jednotiek miery): minúta má 60 sekúnd d) rozlič. stavy, teles. al. duš. pocity: m. horúčku, m. (vyše) tridsať (rokov);
m. radosť tešiť sa, m. strach báť sa;
(ne)m. rád niekoho, m. chuť do niečoho;
m. plán, v pláne niečo plánovať e) rozlič. stavy osôb vo vzťahu k iným osobám: m. lásku, úctu k niekomu, m. autoritu u žiakov, m. pomoc niekoho f) účasť na nejakej činnosti, akcii, v spoloč. živote ap.: m. prednášku prednášať al. počúvať prednášku;
m. dozor, m. podiel, účasť na niečom;
m. svadbu, promóciu, pohreb;
(ne)m. čas, m. po sezóne;
m. naponáhlo ponáhľať sa

VI. ako spona v spoj. s trpným príčastím, vyj. stav ako výsledok skončeného deja: m. upratané, m. sľúbenú odmenu, m. vypité;

mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;

matador -a m. zápasník s býkmi: španielsky m.;

mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.

1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;

2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka

● expr. v hlave mu m-a je pomätený

matečný, správ. materský

matematička -y -čiek ž.;

matematický príd.: m. výpočet, m-á olympiáda, m-á logika;

matematicky prísl.

matematik -a mn. -ci m. odborník v matematike;

matematika -y ž. veda o priestorových a kvantitatívnych vzťahoch reálneho sveta; príslušný vyučovací predmet: vyššia, aplikovaná, množinová m., prepadnúť z m-y;

matematikár -a m. hovor. učiteľ al. študent matematiky;

matematikárka -y -rok ž.

matéria -ie ž.

1. hmota (význ. 1)

2. hmotná podstata, materiál, látka: prírodná, surová m.;
jazyková m.

materiál -u L -i mn. -y m.

1. látka al. súhrn jednoduchých výrobkov, z kt. sa niečo vyrába: stavebný m.;
šaty z dobrého m-u;
šetrenie m-om

2. veci, údaje, poznatky ap. ako prostriedok na poznanie al. uskutočnenie niečoho: písomný, notový, archívny, osobný m., m. na školenie;
zbierať výskumný m.;

materialista -u m.

1. stúpenec materializmu, op. idealista

2. obyč. pejor. kto uprednostňuje hmotné záujmy, hmotár, prospechár, op. idealista;

materialistický príd.: m. svetonázor;
m. prístup;

materialisticky prísl.

materialistka -y -tiek ž.;

materializácia -ie ž. kniž. zhmotňovanie: m. ideí;

materializačný príd.

materializmus -mu m.

1. filoz. smer vykladajúci svet na zákl. materiálneho princípu, op. idealizmus: vulgárny, mechanický m. filoz. smery; → dialektický m.

2. obyč. pejor. uprednostňovanie hmotného záujmu a prospechu;

materiálne [-n-] s. filoz. súhrn hmotných, telesných javov v protiklade k ideálnym, op. ideálne

materiálne prísl.: m. zabezpečiť;

materiálno-technický príd. týkajúci sa materiálu (význ. 1) a techniky: m-é zásobovanie

materiálnoprávny príd. práv. týkajúci sa hmotného práva

materiálnosť -i ž.

materiálny príd. týkajúci sa hmoty, hmotnej stránky vecí al. javu, hmotný, op. duchovný: m-e prostriedky, podmienky, zdroje, m-a základňa;
m-e potreby, op. duchovné;

materiálovo prísl.

materiálový príd.: m-é straty, náklady;
m-á štúdia;

materinčina, materčina -y ž. materinská reč, materinský jazyk

materinskosť -i ž.

materinský príd.

1. pochádzajúci od matky, súvisiaci s matkou; materský: m. cit, m-é srdce, m-á láska;
m-é znamienko materské;
m-á reč, m. jazyk naučená (-ý) od rodičov, mater(in)čina

2. pripomínajúci matku, starostlivý: m-á opatera, starostlivosť

● prijímať niečo s m-ým mliekom odmalička;

materinsky prísl.;

maternica -e -níc ž. časť ústrojenstva žien a samíc vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod;

maternicový príd.

materný príd.: m-é konope majúce samičie kvety, op. poskonné konope

materskosť -i ž.;

materský

I. príd.

1. pochádzajúci od matky, súvisiaci s materstvom; materinský: m-é mlieko;
m-á povinnosť;
m-é znamienko od narodenia i pren. dedičný znak;
m-é šaty, m-á dovolenka;
m-á škola inštitúcia na výchovu detí v predškolskom veku

2. zried. pripomínajúci matku, materinský: m-á nežnosť

3. kt. je niečomu základom, východiskom; pôvodný: m. závod, klub;
m-á lietadlová loď;
biol. m-á bunka;
geol. m-á hornina;
včel. m. úľ;

matersky prísl.;

materstvo -a s.

1. stav, postavenie matky

2. obdobie pred pôrodom a po ňom: dávky v m-e

II. materská ž. hovor. materská dovolenka: ísť na m-ú

mätež -e ž. kniž. zmätok, chaos: m. jazykov;

mätežný príd.

matica -e -tíc ž.

1. voľná súčasť skrutky s vnútorným závitom: pritiahnuť, uvoľniť m-u

2. mat. prvky usporiadané podľa istých pravidiel do riadkov a stĺpcov

3. názov fondov a svojpomocných kult. spolkov zakladaných v min.: M. slovenská;
M. srbská;

matičiar -a m. hovor. člen, pracovník al. stúpenec Matice slovenskej;

matičiarka -y -rok ž.;

matičiarsky príd.

matička¹ -y -čiek ž. zdrob. k 1

matička² -y -čiek ž. hypok. k matka (význ. 3): m. zem;
expr. M. dobrotivá, nebeská! (citové vzývanie Panny Márie)

matičný príd. k 3: m-é roky 1863 – 1875;

maticový príd. k 1, 2: m. závit;
m-á metóda;

matika -y ž. štud. slang. matematika (vyučovací predmet)

matiné neskl. s. predpoludňajší kult. al. slávnostný program: hudobné, spomienkové m.

matka -y -tiek ž.

1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu; rodička: mnohodetná, nastávajúca m., láskavá, starostlivá m.;
stať sa m-ou;
starostlivosť o m-u a dieťa;
stará m. vo vzťahu k vnúčaťu;
slobodná m. bez zákonitého manžela;

2. zvieracia samica majúca mladé;
včel. včelia kráľovná

3. niekto al. niečo, ku komu al. čomu má človek vzťah ako dieťa k matke: m. zem, m. príroda;
expr. M. nebeská, božská! (citové zvolanie, vzývanie Panny Márie)

4. hovor. matica (význ. 1)

5. hovor. maternica

● nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie;
aká m., taká Katka;

matkový príd. k 4, 5

matne, matno prísl.: m. svietiť;
m. znieť;

matnosť -i ž.

matný príd.

1. kt. má iba slabý al. nijaký lesk, op. lesklý: m-é svetlo mesiaca mdlé;
m. lesk, m. papier;
m-é sklo

2. nejasný, nezreteľný, hmlistý: m. dojem, m-é tušenie

3. malátny (význ. 1), chabý: m. výkon;

mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;

● expr.: chodiť ako m. neprítomne;
bledý ako m. veľmi

matovať¹ nedok. i dok. tech. upravovať, upraviť povrch predmetov tak, aby neboli lesklé: m-nie dreva, skla

matovať² nedok. i dok. šach. slang. d(áv)ať mat

mätový príd.: m. odvar

matový príd.: m-é postavenie

mátožiť nedok. expr.

1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;

2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka

mátožne prísl.: m. sa kolísať;
expr. m. hrať

mátožný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina

2. expr. malátny (význ. 1), chabý: m. výkon;

matrac -a m. pružná podložka na ležanie: m-e do postele;
drôtený, nafukovací m.;

matracový príd.: m-á náplň

matriarchálny príd.: m. kmeň

matriarchát -u m. hist. forma rodovej spoločnosti, v kt. má vedúce postavenie matka;

matrica -e -ríc ž. odb.

1. forma na lisovanie, odlievanie rozlič. výrobkov, na rozmnožovanie ap.: kovová m. na odlievanie písmen, m. na lisovanie gramofónových platní

2. kresba al. text určené na kopírovanie;

matričný, matrikový príd.: m-ný zápis, výťah, m-ný úrad;
m-ová príslušnosť

matricový príd.: m. papier

matrika -y -rík ž.

1. úr. kniha so zápismi o narodení, sobáši a smrti občanov: výpis z m-y;
cirkevná m., farská m.

2. úr. zoznam vôbec: zdravotnícka m.;

matrikár -a m. kto vedie matriku;

matrikárka -y -rok ž.;

matrikársky príd.

matróna -y -rón ž.

1. dôstojná staršia žena: vznešené rímske m-y

2. expr., obyč. pejor. (staršia) žena statnej postavy;

matrónsky príd.

matróz -a m. zastar. námorník;

matrózka -y -zok ž.

1. zastaráv. námornícka blúza al. čiapka

2. pomn. matrózky hovor. matrózové šaty;

matrózkový príd.

matrózový príd. kt. má strih ako námornícke šaty: m-é šaty, m. golier

matrózsky príd.

matúra -y -túr ž. maturita: zložiť m-u i pren. obstáť v niečom

maturant -a m.

1. študent v období maturity

2. kto má stredoškol. vzdelanie s maturitou;

maturantka -y -tiek ž.;

maturantský príd.

maturita -y -rít ž. záverečná skúška na stred. škole: zložiť m-u, byť po m-e;

maturitný príd.: m-á skúška;
m-é stretnutie na výročie maturity

maturovať nedok. i dok. (u)robiť maturitnú skúšku

matuzalemský príd. k Matuzalem (bibl. osoba s vysokým vekom): m. vek

aróma -y ž. (silná) vôňa: a. kávy;

axióma -y -óm ž. zákl. pravdivá veta platná bez dôkazov: matematické a-y;
a-y dialektiky

chrúmať -e/-a -u/-ajú -m/-aj! -uc/-ajúc nedok.

1. hrýzť niečo krehké, tvrdé, chrúpať: ch. cukor, keksy

2. spôsobovať zvuk pri hryzení krehkého al. tvrdého jedla: hlasno ch.

chryzantéma -y -tém ž. záhradný kvet s veľkými bohatými kvetmi rozličných farieb kvitnúci v jeseni, bot. Dendranthema: biele, žlté ch-y

čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y;

dalajláma -u mn. -ovia m. hlava tibetskej budhistickej cirkvi

dáma -y dám ž.

1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u

2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)

3. spoloč. hra na šachovnici

4. v žolíkových kartách karta nižšia ako kráľ;

dežma [ď-] -y -žiem ž. hist. desiatok: vymáhať d-u

dochrámať -e -u dok. expr. dolámať, polámať, dokaličiť: d. si ruky, údy

// dochrámať sa: d. sa pri páde

nedok. dojímať -a

dolámať -e -u dok. zlámať, polámať: d. koleso, kosisko (na kusy), d. si nohy

● expr. d-m ti rebrá, kosti! vyhrážanie sa bitkou;
byť ako d-ný veľmi ustatý, ubolený ap.

// dolámať sa: porisko sa d-lo;
d. sa na schodoch utrpieť zlomeniny

dráma -y drám ž.

1. lit. druh, kt. zobrazuje udalosti rečou a konaním postáv; (div.) hra s vážnym obsahom: historická d.;
filmová d. zo súčasnosti

2. vážna, tragická, rušná ap. udalosť, trpký osud: osobná d.;
prežiť d-u;

fáma -y fám ž. hovor. chýr, zvesť; povesť: šíriť o niekom f-y;
f. hovorí, že ...

fonéma -y -ném ž. lingv. zákl. jednotka zvukovej stavby jazyka, hláska s rozlišovacou platnosťou;

frazéma -y -zém ž. lingv. frazeologická jednotka, frazeologizmus

gardedáma -y -dám ž. hovor. zastaráv. žena robiaca niekomu garde (význ. 1)

gnóma -y gnóm ž. kniž. stručne vyjadrená myšlienka, sentencia;

graféma -y -fém ž. lingv. zákl. jednotka písomnej podoby jazyka súvzťažná s hláskou, písmeno, litera

klíma -y ž. podnebie: vysokohorská k.;

kóma -y ž. lek. hlboké bezvedomie

krčma -y -čiem ž. hovor. al. expr. hostinec: dedinská k., ísť do k-y

● sedieť ako v k-e s podopretou hlavou;

lámač -a m. živ.

1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa

2. typ. metér;

lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj

lámačka -y -čiek ž.;

lámať -e -u -uc -uci nedok.

1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí

2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo

3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor

4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu

● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e

// lámať sa

1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie

2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse

3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e

4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode

5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete

mača -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa mačky;

● ospanlivý, slepý, ihravý ako m.;

mačací príd. k 1: m-ie kroky, pohyby i pren. tiché a opatrné;
hovor. m-ie hlavy dlažba z drobných kameňov;
hovor. m-ie zlato, striebro sľuda;
tel. m. chrbát cvik s ohnutým chrbtom;