Význam slova "reč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

reč -i ž.

1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i;
stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.;
materinská r.;
ovládať nejakú r.

3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i;
bola r. o Janovi

4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.;
predniesť r.

6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

● ísť na kus r-i na besedu;
mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť;
aby r. nestála aby rozhovor neviazol;
to nestojí za r.;
nie je to dôležité;
(to je) moja r. (v replike) to je môj názor;
r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne;
vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

recenzent -a m. kto robí recenziu: r. slovníka, štúdie, divadelnej hry;

recenzentka -y -tiek ž.;

recenzentský príd.: r. posudok;

recenzentstvo -a s.

recenzia -ie ž. posudok umel., ved. ap. diela: r. rukopisu;
písať r-iu;

recenzný príd.: r. výtlačok knihy

recenzovať nedok. robiť recenziu: r. štúdiu, publikáciu, zborník

recepcia -ie ž.

1. slávnostné prijatie hostí ver. činiteľmi spojené s pohostením: r. na počesť štátneho sviatku

2. hotelová prijímacia kancelária;

recepčná ž. hovor.

recepčný

I. príd.: r-á miestnosť;
r. úradník

II. recepčný m. hovor. recepčný úradník;

recept -u m. písomný návod na prípravu niečoho: r. na očné kvapky, r. na guláš, koláč

receptár -a m. kniha receptov

receptor -a m. fyziol. orgán citlivý na isté podnety

receptúra -y -túr ž.

1. odb. množstvo a pomer zložiek v istom výrobku: dodržiavať r-u

2. farm. príprava liekov podľa predpisu

recesia -ie ž.

1. kniž. ústup, ustupovanie: hospodárska r.;
ekon. miernejší, nie dlho trvajúci hosp. pokles

2. hovor. žartovanie založené na protikonvenčnom postoji, samopaš; takýto žart: urobiť niečo z r-ie;

recesijný príd.

rechtor -a m. v min. správca školy účinkujúci aj ako organista

rečičky -čiek ž. mn. zdrob. expr. plané, neužitočné rozprávanie: sladké r.;
to sú iba r.

recidíva -y -dív ž. návrat, opakovanie istého (záporného) javu: r. chrípky, r. trestného činu, r. starej politiky;

recidivista -u m. kto viac ráz urobil trestný čin

recidívny príd.

recidivovať nedok. lek. (o chorobe) opakovať sa, vracať sa

reciprocita -y ž. vzájomnosť: výmena pracovníkov na základe r-y, r. vplyvov

recipročne prísl.

recipročný príd. založený na reciprocite, vzájomný: r-é medzinárodné styky, r. obchod;

recitácia -ie ž. recitovanie, prednes, deklamácia: r. básne, zborová r.;

recitačný príd.: r-é preteky, r-é umenie

recitál -u L -i mn. -y m. koncert 1 sólistu

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

recitátor -a m. kto recituje: dobrý r. poézie;

recitátorka -y -riek ž.;

recitátorský príd.;

recitátorstvo -a s.

recitovať nedok. umelecky prednášať (lit. dielo), deklamovať: r. verše, r. ukážky z diela I. Kraska;

rečníčka -y -čok ž.;

rečnícky príd.: r-a tribúna;
r. talent;
r-a otázka;

rečníctvo -a s. rečnícke umenie; náuka o tomto umení, rétorika: cvičiť sa v r-e;
štúdium r-a

opak. rečnievať -a

rečník -a mn. -ci m.

1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.

2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;

rečniť nedok.

1. prednášať prejav, mať, držať reč: r. na politickom zhromaždení

2. expr. plano, prázdno hovoriť, tárať: ner-i toľko;

rečňovanka -y -niek ž. riekanka: detská, ľudová r.

rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

recyklácia -ie ž. tech. opätovné využitie: r. železného odpadu, skla;

recyklačný príd.: r. postup

recyklovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť znova do obehu; opätovne spracúvať, spracovať (starý materiál): r. obaly; r-ný listový papier

árešt -u m. zastar. väzenie, žalár: sedieť, byť v á-e

betonáreň -rne ž. zariadenie na výr. betónovej zmesi

bíreš -a m. v min. želiar;

bíreška -y -šiek ž.;

bírešský príd.

čakáreň -rne ž. miestnosť určená pre čakajúcich: č. pre cestujúcich, č. u lekára;

cementáreň -rne ž. továreň na výr. cementu

chlebáreň -rne ž. pejor. ústa: zavri (si) ch!

chýrečne prísl.

chýrečný príd. hovor. chýrny: ch-é víno;

čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.

cukráreň -rne ž. podnik, kde sa predávajú al. podávajú cukrár. výrobky a nápoje, cukrárstvo;

dolkáreň -rne ž. panvica s priehlbinami na vyprážanie doliek ap.

dreváreň -rne ž. miestnosť na uskladňovanie dreva

dusikáreň -rne ž. výrobňa dusíkatých zlúčenín: d. v Šali

elektráreň -rne ž. závod na výr. a rozvod elektriny: tepelná, vodná, atómová e.;

gumáreň -rne ž. továreň na výr. gumy a gumových výrobkov;

hlinikáreň -rne ž. továreň na výr. al. spracovanie hliníka

horáreň -rne ž. príbytok horára (obyč. pri/v hore)

hvezdáreň -rne ž. inštitúcia na pozorovanie a skúmanie hviezd, vesmíru, astron. observatórium; príslušná budova

hydináreň -rne ž. hydinárska farma

hydroelektráreň -rne ž. vodná elektráreň, hydrocentrála

írečito, írečite prísl.;

írečitosť -i ž.

írečitý príd. rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é oblečenie, í-é tradície;
í-é slová;

kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

koksáreň -rne ž. závod na výr. koksu;

kolkáreň -rne ž. priestor, miestnosť, kde sa hrajú kolky

konzerváreň -rne ž. továreň na výr. konzerv;

kotláreň -rne ž. dielňa, závod na výr. kotlov;

králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

lampáreň -rne ž. lampovňa

● expr. môže sa ísť sťažovať do l-e zbytočne by sa sťažoval, nemá sa kde sťažovať

lekáreň -rne ž. zdrav. inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie liečiv a liekov;

listáreň -rne ž. rubrika v tlači, rozhlase ap., v kt. sa odpovedá na listy čitateľov, poslucháčov ap.

magnezitáreň -rne ž. závod na spracovanie magnezitu

memoáre -ov m. pomn. pamäti: písať m.;

modeláreň -rne ž. miesto na zhotovovanie, výrobu modelov: obuvnícka m., automobilová m.

mostáreň -rne ž. továreň na výr. mostných konštrukcií

nárečie -ia s. štruktúrny jazykový útvar (ako forma národného jazyka), ktorým sa dorozumieva pôv. obyvateľstvo na menšom území, dialekt: západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské n-ia, rozprávať n-ím;

nárečovo, nárečove prísl.

nárečový príd.: n-é prvky;

nástrojáreň -rne ž. dielňa na výr. a údržbu nástrojov a náradia;

neúrečne prísl. neúrekom: n. vyrástol

neúrečný príd. hovor. expr. pekný, súci, vydarený: dieťa máte n-é, n-á úroda;

nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.

obrazáreň -rne ž. galéria (význ. 1)

odpočiváreň -rne ž. miestnosť na odpočinok

opraváreň -rne ž. dielňa na opravy;

ošipáreň -rne ž. stavba pre ošípané (obyč. pre väčšie množstvo): družstevná o.

palacinkáreň -rne ž. plytká panvica s rúčkou na pečenie palaciniek

paneláreň -rne ž. výrobňa stav. panelov

parketáreň -rne ž. výrobňa parkiet

pečiváreň -rne ž. výrobňa pečiva

pekáreň -rne ž. predajňa al. výrobňa chleba a pečiva, pekárstvo;

piváreň -rne ž. pohostinský závod, v kt. sa podáva predovšetkým pivo

plaváreň -rne ž. miesto, budova s bazénom na plávanie: otvorená, krytá p.;

plynáreň -rne ž. továreň na výr. plynu;

poslucháreň -rne ž. prednášková miestnosť na vys. škole

preglejkáreň -rne ž. výrobňa preglejok

reál -u L -i mn. -y m.

1. film. pôv. interiér nestavaný v ateliéri

2. telev. skutočné prostredie, skutočnosť; dianie v tomto prostredí

reálie -ií ž. mn. poznatky, údaje o živote a kultúre istého obdobia, prostredia (najmä národa): grécke r.

reálka -y -lok ž. star. typ strednej školy s prírodovedným zameraním

reálne prísl. k 1, 2: r. jestvovať;
r. posudzovať;

reálnosť -i ž.

reálny príd.

1. skutočne jestvujúci, skutočný, op. fiktívny, ireálny: r. svet, r-a skutočnosť;
r-e nebezpečenstvo;
mat. r-e číslo;
ekon. r-a mzda, op. nominálna

2. vychádzajúci zo skutočnosti, zodpovedajúci skutočnosti; vecný: r. plán, rozpočet, termín

3. zastaráv. zameraný prírodovedne: r-e gymnázium (v min.);

reďkev -kvi ž. bot. reďkovka, Raphanus;

reďkovka -y -viek ž.

1. rastlina s vretenovitým koreňom korenistej chuti, bot. reďkev

2. koreň tejto rastliny použ. ako zelenina;

reďkovkový príd.: r. šalát

reďkvička -y -čiek ž. zdrob.;

reďkvičkový príd.

reďkvový príd.;

rešerš -e ž. odb.

1. vyhľadávanie údajov na istú tému v publikovanej literatúre

2. takýto prehľad údajov;

rešeršný príd.: r. systém

rešeto -a -šiet s. zastaráv. riečica

● deravý ako r.;
pejor. staré r. nadávka neupravenej žene