Význam slova "svoj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 30 výsledkov (1 strana)
-
svoj svojho m., svoja svojej ž., svoje svojho s., I m. a s. svojím mn. m. živ. svoji, neživ., ž. a s. svoje svojich
I. zám. zvrat. privl. vyj.
1. privlastňovanie hociktorej gram. osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.;
okrem citového dôrazu, napr. nechajte si tie vaše peniaze!): mám tu s-e auto, mysli na s-e deti, vrátil s. podiel;
ešte nemá s-e peniaze vlastné2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet (deja): myslieť na s. sľub;
po s-om zvolení3. hovor. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: má tam s-ho človeka, doprial si s-u kávu;
má s-e dva metre má aspoň 2 metre4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: dať veci na s-e miesto
5. zreteľ: s-ho času v príslušnom čase;
jediný s-ho druhu6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: je s-ím pánom;
zostaň (vždy) s.● mať s-e roky byť (už) starší;
s. k s-muII. svoj m. hovor. (obyč. v nepriamych pádoch so zám. ten) manžel, milý: neopustí toho s-ho;
-
svoja ž. manželka, milá;
-
svojbytne prísl.;
-
svojbytnosť -i ž.: národná s.
-
svojbytný príd. kniž.
1. zvrchovaný, samobytný, suverénny: s. národ
2. svojrázny, osobitný, svojský, originálny: s. človek, s. literárny štýl;
-
svoje s. (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): pracuje na s-om, dávať zo s-ho;
bývať vo s-om vo vlastnom dome● → myslieť si s.;
stáť, trvať na s-om nemeniť rozhodnutie;
žiť (si), robiť (si) ap. po s-om podľa vlastného uváženia;
vytrpieť si s. prežiť útrapy;
→ dostať s.;
spraviť si s. splniť si povinnosť;
prísť si na s. dobre pochodiť -
svojhlavo prísl.;
-
svojhlavosť -i ž.
-
svojhlavý príd. neústupný, tvrdohlavý, hlavatý, zanovitý; svedčiaci o neústupnosti: s-é dieťa;
s-é konanie; -
svoji mn. m. a) blízka rodina b) prívrženci, priatelia: žiť medzi s-mi
● už sú s. zosobášení;
-
svojpomoc -i ž. pomoc vlastnými silami, prostriedkami, bez cudzej (úr.) pomoci: susedská s., s-ou postavená budova;
-
svojpomocne prísl.
-
svojpomocný príd.: s-á akcia;
-
svojprávne prísl.: s. konať;
-
svojprávnosť -i ž.
-
svojprávny príd. schopný sám rozhodovať, samostatne jestvovať: s. občan;
-
svojráz -u m. súhrn osobitných znakov, vlastností, svojskosť, osobitnosť, svojráznosť: národný, osobný s.;
-
svojrázne prísl.;
-
svojráznosť -i ž. svojráz
-
svojskosť -i ž.
-
svojský príd.
1. príznačný pre rodné, domáce prostredie, našský, svoj; blízky: s-é prostredie
2. svojrázny, samobytný, osobitý: s-é názory, s. ráz;
používať s. jazyk;svojsky prísl.: (po) s. sa správať;
s. žiť; -
svojvôľa -e ž. bezohľadné uplatňovanie vlastnej vôle, svojvoľnosť, zlovôľa: panská s., ubližovať zo s-e;
-
svojvoľne prísl.: s. ničiť;
-
svojvoľnica -e -níc ž.
-
svojvoľník -a mn. -ci m. svojvoľný človek;
-
svojvoľnosť -i ž.
-
svojvoľný príd.: s. človek;
s-é konanie svedčiace o svojvôli;