Význam slova "svoj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svoj svojho m., svoja svojej ž., svoje svojho s., I m. a s. svojím mn. m. živ. svoji, neživ., ž. a s. svoje svojich

I. zám. zvrat. privl. vyj.

1. privlastňovanie hociktorej gram. osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.;
okrem citového dôrazu, napr. nechajte si tie vaše peniaze!): mám tu s-e auto, mysli na s-e deti, vrátil s. podiel;
ešte nemá s-e peniaze vlastné

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet (deja): myslieť na s. sľub;
po s-om zvolení

3. hovor. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: má tam s-ho človeka, doprial si s-u kávu;
má s-e dva metre má aspoň 2 metre

4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: dať veci na s-e miesto

5. zreteľ: s-ho času v príslušnom čase;
jediný s-ho druhu

6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: je s-ím pánom;
zostaň (vždy) s.

● mať s-e roky byť (už) starší;
s. k s-mu

II. svoj m. hovor. (obyč. v nepriamych pádoch so zám. ten) manžel, milý: neopustí toho s-ho;

svoja ž. manželka, milá;

svojbytne prísl.;

svojbytnosť -i ž.: národná s.

svojbytný príd. kniž.

1. zvrchovaný, samobytný, suverénny: s. národ

2. svojrázny, osobitný, svojský, originálny: s. človek, s. literárny štýl;

svoje s. (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): pracuje na s-om, dávať zo s-ho;
bývať vo s-om vo vlastnom dome

● → myslieť si s.;
stáť, trvať na s-om nemeniť rozhodnutie;
žiť (si), robiť (si) ap. po s-om podľa vlastného uváženia;
vytrpieť si s. prežiť útrapy;
→ dostať s.;
spraviť si s. splniť si povinnosť;
prísť si na s. dobre pochodiť

svojeť -i ž. kniž. vlasť, domovina, otčina: láska k s-i

svojhlavo prísl.;

svojhlavosť -i ž.

svojhlavý príd. neústupný, tvrdohlavý, hlavatý, zanovitý; svedčiaci o neústupnosti: s-é dieťa;
s-é konanie;

svoji mn. m. a) blízka rodina b) prívrženci, priatelia: žiť medzi s-mi

● už sú s. zosobášení;

svojpomoc -i ž. pomoc vlastnými silami, prostriedkami, bez cudzej (úr.) pomoci: susedská s., s-ou postavená budova;

svojpomocne prísl.

svojpomocný príd.: s-á akcia;

svojprávne prísl.: s. konať;

svojprávnosť -i ž.

svojprávny príd. schopný sám rozhodovať, samostatne jestvovať: s. občan;

svojráz -u m. súhrn osobitných znakov, vlastností, svojskosť, osobitnosť, svojráznosť: národný, osobný s.;

svojrázne prísl.;

svojráznosť -i ž. svojráz

svojrázny príd.: s. človek, kraj, s. spôsob života;

svojskosť -i ž.

svojský príd.

1. príznačný pre rodné, domáce prostredie, našský, svoj; blízky: s-é prostredie

2. svojrázny, samobytný, osobitý: s-é názory, s. ráz;
používať s. jazyk;

svojsky prísl.: (po) s. sa správať;
s. žiť;

svojvôľa -e ž. bezohľadné uplatňovanie vlastnej vôle, svojvoľnosť, zlovôľa: panská s., ubližovať zo s-e;

svojvoľne prísl.: s. ničiť;

svojvoľnica -e -níc ž.

svojvoľník -a mn. -ci m. svojvoľný človek;

svojvoľnosť -i ž.

svojvoľný príd.: s. človek;
s-é konanie svedčiace o svojvôli;