Význam slova "súč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 477 výsledkov (4 strán)
-
súc prechodník slovesa byť
-
súčasne prísl.
1. v tom istom čase, naraz, zároveň: vošli do miestnosti s.
2. okrem toho, (po)pritom: chcel sa pochváliť a s. požalovať;
-
súčasníčka -y -čok ž.;
-
súčasnícky príd.
-
súčasník -a mn. -ci m.
1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie -
súčasnosť -i ž.
1. terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť: naša s., námet zo s-i;
v s-i je to náš najlepší plavec2. paralelnosť (priebehu): s. dvoch dejov
-
súčasný príd.
1. jestvujúci v dnešnom čase, dnešný, terajší: s-é umenie, s. spisovný jazyk, s. vkus
2. jestvujúci v tom istom čase s niekým, s niečím; paralelný: Ľ. Štúr a s-í básnici;
s-é pôsobenie síl; -
súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka -
šuch
I. cit. naznač. rýchly pohyb po povrchu niečoho a napodobňuje zvuk vznikajúci pri takomto pohybe
II. šuch -u m. šuchotavý zvuk; šuchot: nepočuť ani š-u, ani buchu
-
suchár -a L -i mn. -e m. neživ.
1. krajec upečeného a potom usušeného pečiva: diétne s-e
suchár -a mn. -i m. živ. hovor. pejor. suchopárny človek bez zmyslu pre humor;
-
suchárka -y -rok ž.;
-
suchárový príd. k 1: s-á kaša;
-
suchársky príd. i prísl.: s-e názory;
s. žiť; -
suchárstvo -a s.
-
šúchať -a, šuchať nedok.
1. trieť (význ. 1), drhnúť, brhliť: š. si ruky, čelo, oči;
š. skrehnuté prsty2. ťahaním, trením po niečom spôsobovať šuchot: š. nohami
-
opak. šúchavať -a
// šúchať sa
-
opak. šúchavať sa
-
šúchavo prísl.: š. ísť
-
šúchavý príd. šúchajúci (význ. 2): š-á chôdza;
ísť š-ým krokom; -
šuchnúť -e -ú -chol dok.
1. k šúchať (význ. 1, 2): š-la si rukou po čele;
š-l topánkou po dlážke2. expr. rýchlo vstrčiť: š. lístok do vrecka
3. i šuchnúť sa expr. rýchlo vkĺznuť, vstrčiť sa: š. (sa) do izby
4. expr. prudko vyliať: š. vodu medzi oči
5. expr. udrieť (význ. 1), buchnúť, drgnúť: š-l ho po tvári, do chrbta
// šuchnúť sa
1. obtrieť sa: š. sa o strom
2. expr. udrieť sa (význ. 1): poriadne sa š-l do hlavy
3. expr. stať sa (význ. 2, 3), odohrať sa: vie o všetkom, čo sa kde š-e
// šuchnúť si hovor. expr. vypiť si
-
sucho
I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.;
s. zapraskať;
s. odpovedať, s. znieť;
na poli je s.; -
suchomilný príd. kt. má rád al. znáša sucho: bot. s-é rastliny
-
suchopár -u m.
1. pôda neplodná pre prílišné sucho: zavodňovanie s-ov
2. slnečná páľava: letný s.
3. kniž. suchopárnosť
-
suchopárne prísl.;
-
suchopárnosť -i ž.
-
suchopárny príd. jednotvárny, nezaujímavý, nevýrazný, fádny: s. výklad, človek, kraj;
-
šuchoriť nedok. expr.
1. šuchotať (význ. 1, 2), šušťať: lístie š-í;
š. papierikmi, krídlami2. čuchrať, čechrať, načechrávať: š. vlasy;
š. hlinu kypriť -
suchosť -i ž.
II. sucho -a s.
1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om
2. suché počasie, suchota: panuje s.
3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u;
byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u
● mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené;
expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle;
→ ostať v s-u;
→ ostať na s-u -
šuchot -u m. šuchotanie: š. suchého lístia, šiat
-
suchota -y -chôt ž. suchosť, sucho: pôda stvrdla od s-y;
udrela, panuje s. -
šuchotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.
1. šúchaním, trením vydávať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: dážď š-e, š-nie lístia
2. šúchaním, trením spôsobovať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: š. papiermi, nohami
-
šuchotavý príd. šuchotajúci: š-é kroky, šaty
-
suchotinár -a m. človek chorý na suchoty, tuberkulózu, tuberkulotik;
-
suchotinárka -y -rok ž.;
-
suchotinársky príd.: s. kašeľ
-
suchotiny -tín ž. pomn. hovor. suchoty: dostať s.
-
suchoty -chôt ž. pomn. tuberkulóza pľúc: zomrieť na s.
-
suchozemec -mca m. obyvateľ vnútrozemia
-
suchozemský príd. vzťahujúci sa na suchú zem, na pevninu: s-é rastliny;
s. prístav -
šuchtať sa -ce -cú nedok. expr.
1. pomaly, ťarbavo chodiť, motať sa, tmoliť sa, šmatlať sa: š. sa po byte, po schodoch
2. pomaly, nešikovne robiť, babrať sa: neš-i sa s tým toľko!
-
šuchtavý príd. expr. šuchtajúci sa, ťarbavý, pomalý: š-á chôdza, š-é kroky;
š. človek -
suchučko, suchunko, suchulinko prísl. i vetná prísl.: v izbe je vždy s.
-
suchučký, suchunký, suchulinký príd. expr. celkom, veľmi suchý: s-é seno;
s. starček veľmi chudý; -
suchý príd.
1. kt. neobsahuje tekutinu (obyč. vodu), kt. je bez vlhkosti, op. mokrý: s-á bielizeň, s-á pôda, s. byt, s-é hrdlo;
s. kašeľ bez hlienu;
s. ľad tuhý kysličník uhličitý;
s. zips uzáver spájajúci časti oblečenia, obuvi ap. pomocou navzájom sa prichytávajúcej tkaniny;
odb. s-á destilácia, novšie rozkladná;
výtvar. s-á ihla medirytecká technika2. kt. je bez vodných zrážok, op. mokrý: s-é leto, s. rok
3. kt. stratil prirodzenú vlhkosť, nie čerstvý, usušený, vysušený: s-é lístie, s. chlieb;
s-á saláma trvanlivá;
s-á strava nevarená, studená4. kt. neobsahuje mastnotu, nie je pokrytý mastnotou: s-á pleť, op. mastná;
s-é vlasy, op. mastné;
s-é zemiaky neomastené5. expr. chudý, kostnatý: s. starec
6. odmeraný (význ. 2), strohý, triezvy: s-é fakty, čísla;
s. humor7. (o zvuku) znejúci ostro: s. praskot
● žiť o, na s-om chlebe biediť;
niet na ňom s-ej nitky celkom premokol;
expr. nenechať na niekom (ani) s-ej nitky a) veľmi skritizovať b) poohovárať; -
sučí príd.;
-
súci príd.
1. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: drevo s-e na spracovanie, dievča s-e na vydaj, s-a výhovorka
2. (pracovne) schopný, šikovný, obratný, zručný: s. odborník;
vybral najsúcejších murárov3. driečny, pekný, rúči; urastený: s. mládenec
● byť na → svet s.;
-
súčiastka -y -tok ž.
1. súčasť: s. oblečenia
2. (menšia) súčasť stroja, prístroja ap.: výroba s-ok;
náhradné s-y vymeniteľné (menšie) jednotlivosti tvoriace súčasť dielcov (skrutky ap.); -
súčiastkový príd.
-
súčin -u m. výsledok násobenia: s. množín;
-
súčiniteľ -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m. odb. koeficient: s. trenia
-
súčinnosť -i ž. kniž. spolupráca, spolupôsobenie: akcia za s-i bezpečnostných orgánov;
v s-i s výskumníkmi;
vzájomná s. zložiek -
súčinový príd.
-
súcit -u m. citová účasť s niekým (v nešťastí ap.), poľutovanie: vzbudzovať s., pomôcť zo s-u
□ mať s. (s niekým) súcitiť;
-
súcitiť -í nedok. kniž. mať súcit, spolucítiť: s. s ukrivdeným
-
súcitne prísl.;
-
súcitnosť -i ž.
-
súcitný príd.: s. človek, s. pohľad prejavujúci, vyjadrujúci súcit;
-
sučka -y -čiek ž.
1. zdrob. k suka
2. suka
-
súco prísl.: s. si počínať;
vyzerá s.; -
súcosť -i ž.
-
súčtový príd.
-
ananás -u m.
1. tropická rastlina s veľkými šťavnatými, aromatickými plodmi, bot. Ananas
2. plod tejto rastliny;
-
bezmäsitý, bezmäsý príd. kt. je bez mäsa, op. mäsitý: b-á strava, diéta
-
brús -a m. nástroj na brúsenie;
-
devätnásť, m. živ. i devätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 19: d. stupňov, d-i cyklisti
-
devätnásťročný príd.
1. trvajúci 19 rokov: d. pracovný pomer
2. 19 rokov starý: d. mládenec
-
dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
D-i Ježišovi učeníci, apoštoli -
dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina
-
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.
-
dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;
-
dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny -
džús -u m. (hustejšia) ovocná al. zeleninová šťava: citrónový, paradajkový dž.
-
húsť hudie hudú nedok.
1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;
2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
toľko doňho h-li, až uveril● expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať -
ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli
4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)
6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou
7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;
8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú
9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo
11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)
14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde15. hovor. hodiť sa2, pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?
● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni! -
jedenásť, m. živ. i jedenásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 11: j. ľudí, je j. hodín
-
jedenásťposchodový príd. kt. má 11 poschodí: j-á budova
-
jedenásťročný príd.
1. trvajúci 11 rokov: j-á služba
2. 11 rokov starý: j. chlapec
-
klásť kladie kladú nedok.
1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.
3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.
□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele
-
nadísť -íde -ídu -išiel dok.
1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc;
n-l čas, aby ...2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;
-
naklásť -kladie -kladú dok.
1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ;
n. vajíčka (o živočíchoch)2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy);
n. oheň založiť● expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho
-
napásť -pasie -pasú dok. pasením nasýtiť: n. dobytok;
// napásť sa: ovce sa n-li
-
narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.
1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la
2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;nárast -u m.
1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít
2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu
-
násťročný príd. publ. ktorého vek sa pohybuje medzi 11 – 19 rokmi (o mládeži)
-
obísť obíde obídu obišiel obídený dok.
1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu
4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;
-
obklásť -kladie -kladú -klaď! -kládol -kladený dok. obložiť: kúpeľňu o. kachličkami;
o. sa vankúšmi; -
obrásť -rastie -rastú dok.
1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu
2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom; -
odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.
1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy;
o. z domu autom;
vlak o-l načas2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby
3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku
4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li
● zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť;
o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech; -
odpásť -pasie -pasú dok. hovor. expr. stratiť, zašantročiť, zapatrošiť: kde ste mi o-li rukavice?
-
odrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.
1. rastom sa priblížiť dospelosti, zrelosti: odrastené deti;
tráva o-la2. zanechať (čo súvisí s detstvom): o. hre na schovávačku;
-
osemnásť, m. živ. i osemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 18: o. stupňov, o-i vojaci
-
P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)
-
päsť -e ž.
1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň
● expr. je to ako p. na oko neprimerané;
robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto; -
pásť pasie pasú nedok.
1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.
2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa; -
pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci
-
podísť -íde -ídu -íď! -išiel dok. prísť bližšie, postúpiť: p. k oknu, p. niekoľko krokov (dopredu)
-
poklásť -kladie -kladú dok. uložiť, poukladať: p. taniere na poličku
-
popásť -pasie -pasú dok.
1. chvíľu pásť: chcel by ešte kravičky p.
2. vypásť (význ. 1), spásť: ďatelinu mu p-li
● p. (si) oči, zrak na niekom, na niečom s úľubou si pozrieť
// popásť sa chvíľu sa pásť: pustil kone p. sa na trávniku
● p. sa (očami) na niekom, na niečom s úľubou sa pozrieť
-
predísť -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.
1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať pred niekoho, pred niečo, predbehnúť, predstihnúť: na prechádzke nás p-l sused;
auto ich p-lo veľkou rýchlosťou2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predbehnúť, predstihnúť: chcel to vykonať sám, ale ho p-li
3. včasným zákrokom, prevenciou zabrániť: p. infekcii, nebezpečenstvu;
-
prepásť -pasie -pasú dok. hovor. premeškať: p. výstavu, divadelnú hru;
p. termín;
p. príležitosť, šancu -
prerásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.
1. rastom prevýšiť: dcéra p-la matku o hlavu
2. získať prevahu, prevýšiť, predbehnúť: žiak p-l učiteľa;
dielo p-lo svoju dobu3. kniž. vývinom nadobudnúť novú podobu, pretvoriť sa: kvantita p-la na novú kvalitu
4. rastom preniknúť, vrásť do niečoho: burina p-la obilie;
p-ená slanina prestúpená mäsom -
prirásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok. rastom sa pripojiť, spojiť: vrúbeľ p-l na podpník;
domčeky sú akoby p-ené jeden k druhému● p. k srdcu stať sa milým;
-
prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
dal p., že nesklame; -
prísľubový príd.
-
prísť príde prídu príď! prišiel dok.
1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov;
p. niekde pešo, autom, vlakom;
p. do práce včas;
p. na návštevu k priateľovi;
p-l k nám po čerešne;
p. na pohreb2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne;
autobus ešte nep-l3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci
4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky
5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol
6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li;
p-l mi list;
tovar p-e zajtra7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde;
po zime p-e jar;
naraz p-la choroba8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia;
p. do pomykova;
p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania;
p. do druhého stavu oťarchavieť;
p. do módy stať sa módnym9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice;
za to p-te do väzenia10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom;
ľahko p-l k zlatu11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie;
p. o peniaze;
vo vojne p-la o syna;
p. o oči12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok;
p-la na ňu slabosť;
neos. p-lo mi zle, clivo;
dobre mu p-lo, že videl matku13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína
14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo;
žije, ako p-e15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu;
p. na chybu v účtoch16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?
17. hovor. stáť2 (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma
18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo
19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde
20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii;
očakávame, že p-e k zlepšeniu● p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič;
p. na amen na koniec;
kto → prv p-e, prv melie;
expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž;
p-lo mi na rozum, na um spomenul som si;
nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz;
p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať;
p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť;
p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť;
p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným;
p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa;
p. navnivoč znehodnotiť sa;
p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho;
nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom;
p. do hotového, k hotovému;
p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia;
p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih;
p. niekomu do cesty začať mu prekážať;
p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti;
p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti;
p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia);
p-lo na moje slová mal som pravdu;
p. niekomu na oči ukázať sa;
p. na svet narodiť sa;
p. o život zahynúť;
expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí;
p. k moci, k veslu dostať sa k moci;
p. k sebe nadobudnúť vedomie;
p. k rozumu spamätať sa;
nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť;
p. o rozum zblaznieť;
p. si na svoje dobre pochodiť;
keď na to p-e ak bude treba; -
rozísť sa -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.
1. odísť z 1 miesta na rozlič. strany, porozchádzať sa (o väčšom množstve ľudí): žiaci sa po hodine r-li;
manifestanti sa r-li2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: pri bráne sa priatelia r-li
3. naširoko sa rozptýliť, porozchádzať sa, porozbehúvať sa: chlapci sa r-li po lese;
kravy sa pastierovi r-li4. prerušiť styky, prestať sa stýkať: r. sa s manželkou, rodinou;
r. sa v dobrom, v zlom5. odlíšiť sa, nezhodnúť sa: politicky, názorovo sa r-li;
sólista sa r-l s orchestrom6. rozšíriť sa (význ. 3): chýr sa r-l v celom okolí;
-
rozrásť sa -rastie -rastú -sť/-i! dok.
1. rastom sa zväčšiť, rozšíriť: korene sa r-li;
okolo plota sa r-lo krovie, r-ená lipa2. nadobudnúť väčší rozsah, zmohutnieť, zväčšiť sa: sídlisko sa r-lo, podnikanie sa pekne r-lo;
-
s1 [i es] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: s. strana, stránka;
s sekunda;
S siemenss2 ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), so ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.
1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami
2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami
3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom;
chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom;
žena s titulom, látka s farebným vzorom4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi
5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine
6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí
7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom
8. zried. príčinu: ležať s chrípkou
9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé
10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom
● s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)
-
s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;
-
s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca
-
nedok. k 1 sácať -če -ču, socať -ia -ajú
-
sáčik -a, sáčok -čka m. subšt. vrecko, vrecúško; sáčikový, sáčkový príd. vreckový, vrecúškový
-
sáčko -a -čok s. zdrob.