Význam slova "sucho" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sucho

I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.;
s. zapraskať;
s. odpovedať, s. znieť;
na poli je s.;

suchomilný príd. kt. má rád al. znáša sucho: bot. s-é rastliny

suchopár -u m.

1. pôda neplodná pre prílišné sucho: zavodňovanie s-ov

2. slnečná páľava: letný s.

3. kniž. suchopárnosť

suchopárne prísl.;

suchopárnosť -i ž.

suchopárny príd. jednotvárny, nezaujímavý, nevýrazný, fádny: s. výklad, človek, kraj;

šuchoriť nedok. expr.

1. šuchotať (význ. 1, 2), šušťať: lístie š-í;
š. papierikmi, krídlami

2. čuchrať, čechrať, načechrávať: š. vlasy;
š. hlinu kypriť

suchosť -i ž.

II. sucho -a s.

1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om

2. suché počasie, suchota: panuje s.

3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u;
byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený

4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u

● mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené;
expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle;
→ ostať v s-u;
→ ostať na s-u

šuchot -u m. šuchotanie: š. suchého lístia, šiat

suchota -y -chôt ž. suchosť, sucho: pôda stvrdla od s-y;
udrela, panuje s.

šuchotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.

1. šúchaním, trením vydávať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: dážď š-e, š-nie lístia

2. šúchaním, trením spôsobovať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: š. papiermi, nohami

šuchotavý príd. šuchotajúci: š-é kroky, šaty

suchotinár -a m. človek chorý na suchoty, tuberkulózu, tuberkulotik;

suchotinárka -y -rok ž.;

suchotinársky príd.: s. kašeľ

suchotiny -tín ž. pomn. hovor. suchoty: dostať s.

suchoty -chôt ž. pomn. tuberkulóza pľúc: zomrieť na s.

suchozemec -mca m. obyvateľ vnútrozemia

suchozemský príd. vzťahujúci sa na suchú zem, na pevninu: s-é rastliny;
s. prístav

na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;