Význam slova "zvuk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
zvuk -u m.
1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: jasný, prenikavý z., neartikulovaný z., z. trúbky, sirény;
vydávať z-y;
husle majú dobrý z.2. povesť (význ. 3), meno: mať dobrý, zlý z. (vo verejnosti);
výrobky sklárov majú za hranicami z.; -
zvukár -a m. hovor. zvukový technik;
-
zvukárka -y -rok ž.;
-
zvukársky príd.
-
zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;
-
zvukomalebne prísl.;
-
zvukomalebnosť -i ž.
-
zvukomalebný príd.: z-á inštrumentácia;
z-é slovo onomatopoja; -
zvukomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zvuku
-
zvukotesne prísl.;
-
zvukotesnosť -i ž.
-
zvukotesný príd. neprepúšťajúci zvuk: z-á kabína, izolácia, z-é dvere;
-
zvukovo prísl.;
-
zvukovod -u m. anat. rúrka na prívod zvukových vĺn k ušnému bubienku: vnútorný z.
-
zvukovosť -i ž.
-
zvukový príd. k 1: z. signál, z-á vlna, izolácia;
z. technik zabezpečujúci prenos zvuku;
z-á stránka jazyka;
z. film ozvučený, op. nemý; -
prízvuk -u m.
1. silové zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické znázornenie: slovný, vetný p.;
dať p. na prvú slabiku2. náznak, odtieň, nádych: ironický, veliteľský p.
3. charakteristický (a príznakový) spôsob hovorenia: hovorí s francúzskym, nosovým p-om;
-
súzvuk -u m. súčasné (harmonické) znenie niekoľkých tónov, zvukov, harmónia: s. hlasov, hudobných nástrojov;