Význam slova "zvuk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 16 výsledkov (1 strana)

  • zvuk -u m.

    1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: jasný, prenikavý z., neartikulovaný z., z. trúbky, sirény;
    vydávať z-y;
    husle majú dobrý z.

    2. povesť (význ. 3), meno: mať dobrý, zlý z. (vo verejnosti);
    výrobky sklárov majú za hranicami z.;

  • zvukár -a m. hovor. zvukový technik;

  • zvukárka -y -rok ž.;

  • zvukársky príd.

  • zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;

  • zvukomalebne prísl.;

  • zvukomalebnosť -i ž.

  • zvukomalebný príd.: z-á inštrumentácia;
    z-é slovo onomatopoja;

  • zvukomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zvuku

  • zvukotesne prísl.;

  • zvukotesnosť -i ž.

  • zvukotesný príd. neprepúšťajúci zvuk: z-á kabína, izolácia, z-é dvere;

  • zvukovo prísl.;

  • zvukovod -u m. anat. rúrka na prívod zvukových vĺn k ušnému bubienku: vnútorný z.

  • zvukovosť -i ž.

  • zvukový príd. k 1: z. signál, z-á vlna, izolácia;
    z. technik zabezpečujúci prenos zvuku;
    z-á stránka jazyka;
    z. film ozvučený, op. nemý;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV