Význam slova "sŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 79 výsledkov (1 strana)

  • sračka -y -čiek ž. hrub. hnačka

  • šrafa -y obyč. mn. šrafy šráf ž.

    1. čiary pokrývajúce al. vyznačujúce nejakú plochu

    2. (na mape) čiar(k)y vyznačujúce veľkosť sklonu zobrazovanej plochy

  • šrafovanie -ia s. šrafy: husté š. na pláne

  • šrafovať nedok. vyznačovať šrafami: š. trojuholník, š. plochu

  • sraľo -a mn. -ovia m. hrub. bojko, zbabelec, slaboch (obyč. nadávka)

  • šramot -u m. šramotanie: tichý, podozrivý š., zobudiť sa na š.

  • šramotať -ce -cú -cúc/-tajúc, šramotiť nedok. spôsobovať slabý hrmot: š. kľúčom vo dverách, š. riadom, myši na povale š-ú, š-ia

  • sranda -y sránd ž. subšt. a hrub. zábava, žart; huncútstvo, pestvo: robiť, zažiť s-u;
    rozprávať s-y veselé historky, vtipy; srandovný príd. smiešny, komický

  • šrapnel -a L -i mn. -y m. delová strela, kt. sa roztrhne pred dopadom: výbuch š-a;

  • šrapnelový príd.

  • srať serie -ú nedok. hrub. vypúšťať výkaly

  • šrauba -y šráub ž., šraub -u m. hovor. skrutka;

  • šraubička -y -čiek ž., šraubík -a m. zdrob.

  • šraubovák -a m. hovor. skrutkovač

  • šraubovať nedok. hovor. skrutkovať

  • šraubový príd.;

  • srbčina -y ž. srbský jazyk

  • srbochorvátčina -y ž. spoločný spis. jazyk Srbov a Chorvátov v min.

  • srbský príd. k Srb, Srbsko: s. národ;

    srbsky prísl.: rozprávať (po) s.

  • srd -u m. expr. hnev, zlosť: zmocnil sa ho s.

  • srdce -a sŕdc s.

    1. dutý kužeľovitý sval v hrudi ovládajúci svojimi sťahmi krvný obeh: ľudské s., tlkot s-a, s. bije, transplantácia s-a;
    s. sa mu zastavilo;
    s. mu búcha (ako kladivo, ako zvon);
    hovor. chorý na s.;
    s. ho bolí i pren. prežíva duš. bolesť;

    2. kniž. duš., citový život a záujem, cit: materinské s.;
    vložiť do niečoho celé (svoje) s.

    3. fam. oslovenie milej osoby: s. moje, vráť sa skoro!

    4. čo (tvarom) pripomína srdce: medovníkové s.;
    s. zvona udierajúca časť;
    kart. karta so znakom červeného srdca

    5. jedlo zo zvieracieho srdca: s. na smotane

    6. kniž. stred. časť, stred: v s-i hôr, krajina v s-i Európy

    mať s. ako kameň, mať tvrdé, kamenné s. byť bezcitný, nemilosrdný;
    mať mäkké, zlaté, verné, šľachetné s. byť dobrý, verný, šľachetný;
    mať s. na pravom mieste byť ľudský;
    nemať s., s-a, byť bez s-a byť bezcitný;
    zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne;
    s ťažkým s-om nerád;
    s ľahkým s-om bez zábran;
    brať, vziať, zobrať si niečo k s-u (začať) chápať vážne;
    poslúchať hlas s-a, ísť za hlasom s-a spravovať sa citom;
    → leží mu to na s-i;
    otvoriť niekomu, pred niekým s.;
    stratiť s. zaľúbiť sa;
    mať, nosiť niekoho v s-i mať rád;
    mať s. až v hrdle (od strachu ap.) byť silne vzrušený;
    prirásť k s-u;
    odpadnúť od s-a;
    čo máš na s-i? a) čo ťa trápi? b) čo chceš povedať? mať na niekoho ťažké s. hnevať sa naňho, zazlievať mu niečo;
    s. mu krváca prežíva veľkú duš. bolesť;
    zlomiť niekomu s. a) pripútať ho láskou b) raniť;
    vraziť niekomu nôž do s-a;
    mať s. na mieste byť spokojný;
    mať, čo s. ráči všetko želané v hojnosti;
    spadol mu → kameň zo s-a;
    to je → vec jeho s-a;
    nosí dieťa pod s-om je ťarchavá;
    je mu ľahko na s-i, pri s-i, okolo s-a je veselý;
    je mu ťažko na s-i, pri s-i, okolo s-a je smutný;
    v kútiku, v hĺbke s-a tajne, skryto;
    nemá (to) s., aby teraz odišiel nedá mu, nemôže teraz odísť;
    expr. s. mu padlo do nohavíc dostal strach;
    čo oči nevidia, (to) s. nebolí;
    čo na s-i, to na jazyku hovorí, čo si myslí;
    na → jazyku med, v s-i jed;

  • srdcelomne prísl.: s. nariekať

  • srdcelomný príd. kniž. bolestný, žalostný, mučivý, srdcervúci: s. plač;

  • srdcervúci príd. kniž. srdcelomný: s. nárek, s-a scéna;

  • srdcervúco prísl.

  • srdciar -a m. hovor.

    1. kardiológ

    2. chorý na srdce

  • srdcovito, srdcovite prísl.: s. vykrojený

  • srdcovitý príd. majúci tvar srdca: s. tvar, list;

  • srdcovka -y -viek ž.

    1. odroda čerešní srdcovitého tvaru

    2. ozdobná rastlina so srdcovitými kvetmi, bot. Dicentra

  • srdcovnica -e -níc ž. anat. aorta;

  • srdcovnicový príd.

  • srdcovo-cievny príd. týkajúci sa srdca a ciev: s-e ochorenia

  • srdcovocievny príd. týkajúci sa srdcových ciev

  • srdcový príd. k 1, 2, 4: s-á komora, chyba, s-é choroby;
    hovor. s-á záležitosť citová, ľúbostná;
    kart. s. kráľ;

  • srdečne prísl.: s. sa smiať;
    je mi s. ľúto;
    hovor. expr. je mi to s. jedno úplne jedno;

  • srdečnosť -i ž.

  • srdečný príd. prejavujúci láskavosť, milý, prívetivý, priateľský, úprimný: s. človek;
    s. vzťah, smiech, rozhovor;
    s. pozdrav (z Tatier ap.), s-é blahoželanie (k meninám ap.) písomné pozdravné formuly;
    s-á vďaka!

  • srdiečko -a -čok s. zdrob., často expr. k 1, 3, 4: bolí ho s.;
    s. moje! (v oslovení);
    zlaté s. prívesok;
    vyšívať s-a;
    vykrojiť s. (zo šalátu) stredné lístky;

  • srdiečkový príd.;

  • srdienko -a -nok s. zdrob. hypok. (obyč. v oslovení)

  • srdiť nedok. expr. hnevať, zlostiť: s-í ho, že sklamali

    // srdiť sa: s-í sa na nespratníkov

  • srditý príd.

    1. prchký, popudlivý: bol panovačný a s.

    2. prejavujúci rozčúlenie, podráždený, zlostný; svedčiaci o tom: je neuspokojený, preto je s.;
    s. pohľad, smiech

  • srdnato prísl.: s. sa brániť;

  • srdnatosť -i ž.

  • srdnatý príd. expr. smelý (význ. 1), odvážny: s. muž, bojovník;

  • srieň -a m. inovať, osuheľ (obyč. na tráve): polia pokryté s-om

    vlasy ako s. biele;

  • srieňový príd.

  • sŕkať -a, srkaťnedok.

    1. vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný cit. : s. polievku, kôň s-a (-á) vodu

    2. vydávať zvuk śśś (od bolesti), osŕkať

    3. crkať (význ. 3);

  • sŕkavo, srkavo prísl.: s. piť, jesť

  • sŕkavý, srkavý príd. pripomínajúci sŕkanie, srkanie: s. zvuk;

  • dok. srknúť -e -ú -kol: expr. s. si z pohára upiť si

  • srna -y sŕn ž. menší lesný prežúvavec; dospelá samica tohto rodu, zool. Capreolus

    bežať ako s. rýchlo a ľahko;

    sŕňa -aťa mn. -atá/-ence -ňat/-neniec s. mláďa srny;

  • srňací príd.: s-ie mäso;
    kuch. s. chrbát druh zákuska;

  • srňacina -y ž. srňacie mäso

  • sŕňatko -a -tiek s. zdrob.

  • srnča -aťa mn. -atá -čiat s. sŕňa;

  • srnček -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • srnčí príd.: s-ie parohy;
    poľov. s-ia zver srnce a srny;

  • srnčiatko -a -tok s. zdrob.

  • srnec -nca mn. N a A -e m. samec srny s parohmi;

  • srnka -y -niek ž. zdrob.

  • šrot -u m.

    1. nahrubo zomleté al. rozdrvené obilie, strukoviny ap. použ. ako krmivo: obilný, kukuričný š.;
    rozomlieť na š.

    2. znehodnotené (kovové) predmety použ. ako surovina vo výr.: železný š., zber š-u, dať staré písomnosti do š-u;

  • šrotovať nedok. mlieť, drviť na šrot: š. obilie, kukuricu;
    š. starý papier, staré železo;

  • šrotovisko -a -vísk s.

    1. miesto, kde sa šrotuje

    2. miesto, kde sa uskladňuje šrot

  • šrotovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa šrotuje

  • šrotovník -a m. stroj na šrotovanie: elektrický š.;

  • šrotovníkový príd.

  • šrotový príd.: š-á múka

  • sršať -í -ia nedok.

    1. (obyč. o iskrách) prudko vyletúvať: z vatry s-ia iskry;

    2. expr. citovo sa prudko prejavovať, horieť: s. hnevom, nenávisťou, veselosťou;
    oči mu divo s-li;
    s. od zlosti

  • sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

    expr. zlostný, jedovatý ako s.;
    byť do roboty ako s. usilovný;

  • sršní príd.: s-ie hniezdo

  • srsť -i ž. porast chlpov na tele (zvieracích) cicavcov: hustá s.;
    ježiť s. i fraz. hnevať sa

    je mu to proti s-i nepríjemné;
    je mu to po s-i vhodné, príjemné;

  • srstený príd. vyrobený zo srsti: s-é súkno

  • sŕstka -y -tok ž. zdrob.

  • srstnatý príd. porastený srsťou: s-á zver;
    s-á látka chlpatá

  • srvátka -y -tok ž. tekutina, kt. zostane po zrazení mlieka

    mať s-u v žilách byť neschopný rozohniť sa;

  • srvátkový príd.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV