Význam slova "spis" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spis -u m.

1. úr. listina, písomnosť: hŕba s-ov, vybavovať s-y

2. ucelený súbor písomností určených na istý cieľ: osobný, súdny s.

3. náučné, umel., náb. ap. lit. dielo: habilitačný s., polemický s., zobrané s-y, biblické s-y;

spísať -še -šu dok.

1. urobiť súpis: s. pôdu, s. inventár budovy

2. písomne zostaviť: s. záznam o nehode, s. protokol, obžalobu

3. napísať (lit. spôsobom): s. kroniku obce, súboru;

spisba -y -sieb ž. kniž. literatúra: umelecká, náučná s.

spískať -a dok. expr. pripraviť (význ. 1), zosnovať (niečo nepríjemné, nevhodné ap.): tú návštevu si s-la ty

nedok. spisovať

spisovateľ -a mn. -ia m. kto píše lit. diela (obyč. prozaické): talentovaný, plodný s.;

spisovateľka -y -liek ž.;

spisovateľský príd.: s-é majstrovstvo;

spisovateľstvo -a s. povolanie spisovateľa

spisovňa -e -í ž. miestnosť na úschovu a evidenciu spisov

spisovne prísl.: hovoriť s.;

spisovnosť -i ž.

spisovný príd.

1. s. jazyk, s-á slovenčina kultivovaná a kodifikovaná celospoločenská forma národného jazyka

2. príznačný pre túto formu jazyka: s. prejav, výraz, s-á výslovnosť, norma;

spisový príd. k 1: s. materiál

spišťať -í -ia dok. expr. zapišťať: chlapec s-l od strachu