Význam slova "vec" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 33 výsledkov (1 strana)
-
vec -i ž.
1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku;
filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.;
pobrať, pobaliť si svoje v-i3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.;
hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli;
v-i dozreli nastal vhodný čas;
tak sa v-i majú tak je to;
to na v-i nič nemení;
podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i;
stala sa nepríjemná v.4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i;
to je tvoja v.;
prišiel v úradnej v-i;
ministerstvo zahraničných v-í5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i;
vyrába pekné v-i● (to je) hotová v. je rozhodnuté;
to je stará v. to je známe;
to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom;
→ postaviť niekoho pred hotovú v.;
→ nazvať v-i pravým menom;
nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné;
hovoriť od v-i o nepodstatnom; -
večer
I. -a L -e mn. -y m.
1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...
● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení; -
večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.
-
večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi
-
večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
v. praženicu; -
opak. večeriavať -a
-
večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc
-
večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie
II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme
-
večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe
-
večerníkový príd.: v-é informácie
-
večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení
-
vecheť -chťa m.
1. zväzok slamy ap. obyč. na podpaľovanie al. čistenie: vydrhnúť sud v-om (slamy)
-
vechtík -a m. zdrob.
-
vecička -y -čiek ž. zdrob.
-
večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)
-
večierka1 -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u
večierka2 -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom
-
večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.
-
večito, večite prísl.
-
vecko -a s. subšt. záchod: ísť na v.
-
véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V -
vecne prísl.: vyjadrovať sa v.;
v. nevyhovujúci; -
večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične● nič netrvá v.
-
vecnosť -i ž.
-
večnosť -i ž.
1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
v. Boha2. náb. posmrtný život
3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.
● zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť
-
vecný príd.
1. vzťahujúci sa na vec (význ. 2): v. dar, v-á odmena, v-á lotéria
2. vzťahujúci sa na vec z obsahovej stránky, obsahový: v. katalóg, register, v-é poznatky;
v. význam slov lexikálny3. opierajúci sa o skutočnosť, objektívny: v-á kritika, v. argument, v-é pripomienky;
-
večný príd.
1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie
● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy; -
konzervatívec -vca m.
1. člen konzervatívnej strany; stúpenec konzervativizmu: politický k.
2. konzervatívny človek: neústupný k. a čudák
-
švec ševca m. zastar. obuvník;