Význam slova "s" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 6753 výsledkov (57 strán)

  • š [i eš] neskl. s. spoluhláska a písmeno

  • s1 [i es] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno

    2. v skr. a zn.: s. strana, stránka;
    s sekunda;
    S siemens

    s2 ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), so ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.

    1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami

    2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami

    3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom;
    chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom;
    žena s titulom, látka s farebným vzorom

    4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi

    5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine

    6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí

    7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom

    8. zried. príčinu: ležať s chrípkou

    9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé

    10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom

    s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)

  • s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;

  • s ohľadom na predl. s A: s o. na súčasný stav vzhľadom;

  • s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

  • sa bez N;
    G seba D si A sa L sebe I sebou, po predl. a pri dôraze D sebe A seba

    I. zám. zvrat. zákl.

    1. označ. predmet totožný s pôvodcom deja: češe sa, pozerá sa pred zrkadlom, dá na seba čakať, má pred sebou ťažký deň, nedá si povedať;
    mne nekupuj, sebe kúp!

    2. pri živ. podmete v mn. označ. vzájomnosť, obapolnú činnosť: súrodenci sa majú radi, bijú sa, žiarlia na seba;
    želajú si zdravie, prisahali si vernosť, pristanú k sebe

    3. iba D vyj. prospech al. neprospech (prospechový D): nájsť si dievča, zariadiť si byt, objednal im pivo a sebe malinovku

    4. iba D vyj. privlastňovanie (privl. D); svoj: hľadá si rodičov, roztrhol si košeľu

    5. iba D vyj. cit (etický D): nech si ide svojou cestou, zaspievať si (do vôle), užiť si sveta

    prísť k sebe spamätať sa;
    byť (úplne) bez seba a) v bezvedomí b) rozrušený, zmätený;
    (zasa) sú v sebe hádajú sa, bijú sa ap.

    II. sa

    A. ako samostatná tvarotvorná morféma je súčasťou

    1. zvrat. pasíva: hľadá sa vinník, tráva sa kosí v júni, televízia sa pozerá do noci;
    do omáčky sa pridá korenie má sa pridať

    2. neos. zvrat. tvaru osob. slovies: pracovalo sa od rána do noci, nakupuje sa v samoobsluhe;
    chodí sa po pravej strane má sa chodiť

    B. používa sa

    1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies s význ. a) stavu al. zmeny stavu: dovŕšiť sa, ochladiť sa, hnevať sa b) prejavovania sa nejakým: černieť sa, košatieť sa, strmieť sa c) pohybu: hodiť sa, valiť sa, niesť sa d) obrátenia deja na jeho pôvodcu: dať sa (do služieb), zjaviť sa, nájsť sa e) rozlične modifikujúcim význ. pôv. slovesa: držať sa, pustiť sa, prosiť sa, naťahovať sa f) neúmyselného deja: utopiť sa, zabiť sa (pri havárii), poraniť sa

    2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou: nalietať sa, dočítať sa, prekopať sa, navečerať sa, rozhorieť sa, zahovoriť sa, vyzúriť sa

    3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): báť sa, smiať sa, ujať sa, páčiť sa, ponosovať sa, usilovať sa, zaoberať sa, obšmietať sa

    III. si používa sa

    1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies: spomenúť si, vzdychnúť si, (vy)myslieť si, predstaviť si, poradiť si

    2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou na tvorenie slovies s význ. a) primeranej miery a intenzity deja: zarečniť si, zapochodovať si, zajesť si, zatancovať si b) uspokojivej, zväčša malej miery deja: pohundrať si, poplakať si, pospať si, postáť si, upiť si

    3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): oddýchnuť si, predsavziať si, uvedomiť si, potrpieť si, všímať si, ťažkať si, trúfať si

    IV. sa čast. hovor. (v eliptických vetách) zdôrazňuje povzbudzovanie, výzvu do činnosti: sem sa, chlapci! nože sa do toho!

  • sabat -u m. u židov siedmy, sviatočný deň v týždni pripadajúci na sobotu

  • šábes -u m. hovor. sobota ako sviatočný deň židov;

  • šábesový príd.

  • šabľa -e -bieľ/-blí ž. sečná a bodná zbraň s ostrím na jednej strane: ostrá, turecká š.;
    nosiť š-u, biť sa š-ami;
    šport. šerm š-ou;

  • šabliarka -y -rok ž. pobrežný vták blízky bocianovi, zool. Recurvirostra

  • šablička -y -čiek ž. zdrob.

  • šablóna -y -lón ž. forma, vzor, pomôcka na zhotovovanie al. kontrolu rovnakých predmetov: maliarska, meracia, rysovacia š., plechová š.;
    vyrábať podľa š-y;

  • šablónka -y -nok ž. zdrob.

  • šablónovací príd. určený na šablónovanie: š-ia forma

  • šablónovito, šablónovite prísl.;

  • šablónovitosť -i ž.

  • šablónovitý príd. urobený podľa šablóny, stereotypný, schematický: š-á fabula, š-é postavy románu;

  • šablónový príd.;

  • šabľovito, šabľovite prísl.;

  • šabľovitosť -i ž.

  • šabľovitý príd. podobajúci sa šabli: š. list;

  • šabľový príd.: š. tanec so šabľami;

  • sabotáž -e ž. organizované narúšanie plynulosti výr., ver. akcií ap., záškodnícka činnosť: hospodárska s.

    robiť s. sabotovať;

  • sabotážnický príd.: s-á skupina, s-é živly

  • sabotážnik -a mn. -ci m. sabotér, záškodník;

  • sabotážny príd.: s-a činnosť

  • sabotér -a m. kto robí sabotáž, sabotážnik, záškodník;

  • sabotérsky príd. i prísl.: s-e úmysly;
    s. postupovať;

  • sabotérstvo -a s. záškodníctvo

  • sabotovať nedok. robiť sabotáž; sabotážou znemožňovať: s. výstavbu, plán;
    nahovárali nás s.

  • nedok. k 1 sácať -če -ču, socať -ia -ajú

  • šach1 -a mn. -ovia m. v min. titul panovníka v Perzii, v Iráne

    šach2 -u m.

    1. hra založená na premiestňovaní bielych a čiernych figúrok po šachovnici: hrať š.

    2. iba jedn. napadnutie kráľa v tejto hre: dať š.

    3. šachovnica so šachovými figúrkami: cestovný š.;
    rozložiť š.

    držať niekoho v š-u;

  • sacharid -u m. chem. sacharidy org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka, glycidy, cukry;

  • sacharidový príd.

  • sacharín -u m. syntetické sladidlo: sladiť, konzervovať s-om;

  • sacharínový príd.: s-é tabletky

  • sacharóza -y ž. chem. repný al. trstinový cukor;

  • sacharózový príd.

  • šachista -u m. hráč šachu;

  • šachistka -y -tiek ž.

  • šachor -a m. vodná úžitková rastlina s podlhovastými listami, bot. Cyperus;
    jej usušené listy a byľ: pokryť chalupu š-om;

  • šachorina -y -rín ž. šachorový porast

  • šachorový príd.

  • šachovito, šachovite prísl. na spôsob šachovnice: š. sa rozostaviť

  • šachovitý príd. šachovnicový: š. vzor;

  • šachovnica -e -níc ž. štvorcová plocha so 64 dvojfarebnými políčkami použ. pri šachovej hre: stolík so š-ou;
    figúrky na š-i i pren. osoby ovládané pri istej činnosti;

  • šachovnicový príd. podobný šachovnici: š-á zástava

  • šachový príd.: š. krúžok, turnaj, stolík, š-á hra

  • šachta -y šácht/šachiet ž.

    1. zvislá, hlboko pod povrch vyhĺbená jama: hĺbiť, vykopať š-u;
    ban. zvislá banská chodba

    2. hut. horná časť vys. pece

    3. stav. vymurovaný zvislý otvor: vetracia, čistiaca, odtoková, výťahová š.;

  • šachtový príd.: š-á pec, š-é čerpadlo

  • sací príd., vhodnejšie nasávací: s-ie potrubie, vhodnejšie nasávacie

  • sáčik -a, sáčok -čka m. subšt. vrecko, vrecúško; sáčikový, sáčkový príd. vreckový, vrecúškový

  • sáčko -a -čok s. zdrob.

  • sáčkovať nedok. subšt. vreckovať

  • šacovať nedok. hovor. odhadom určovať cenu, hodnotu niečoho, niekoho, odhadovať, oceňovať: š. majetok;
    š. spolupracovníkov

  • sad -u m.

    1. záhrada s ovocnými stromami: broskyňový, čerešňový s.;
    ovoc. materský s. na rozmnožovanie podpníkov;
    založiť, vysadiť s.

    2. park (význ. 1): mestský, verejný s.;
    S. J. Kráľa (v Bratislave);

  • sadať sa nedok. (o tekutinách) zrážať sa (význ. 4), tuhnúť: krv sa s-á, mlieko sa s-á;

  • nedok. k 1 – 5 sadať, sadať si, k 6, 7 iba sadať

  • sadba -y -dieb ž. odb.

    1. sadenie mladých rastlín al. hľúz: hustá, hniezdová s.;
    s. zemiakov, lesných stromčekov

    2. mladé rastlinky al. hľuzy na sadenie: ušľachtilá, pokusná s.;

  • sadbový príd.: s. materiál

  • sadenica -e -níc ž. odb. mladá rastlina na sadenie al. už zasadená: škôlkovaná s., tabakové s-e, produkcia s-íc;

  • sadenička -y -čiek ž. zdrob.

  • sadenicový príd.;

  • sadenisko -a -nísk s. odb. vysadená plocha

  • sadielko, sadielce -a s. zdrob. expr.

  • sadík -a m. zdrob.

  • sadista -u m. človek konajúci pod vplyvom sadizmu;

  • sadistický príd.: s-á vášeň, s-é konanie;

    sadisticky prísl.

  • sadistka -y -tiek ž.;

  • sadiť nedok.

    1. vkladať (mladú rastlinu, hľuzu, semeno) do zeme, vysádzať: s. stromčeky, kvety, zemiaky, hrach;
    s. do štvorca

    2. sadením zakladať, vysádzať: s. vinicu

  • sadivo -a s. rastlinky, semeno ap. na sadenie: morené, triedené s., zošľachťovanie s-a;

  • sadivový príd.: s-é zemiaky

  • sadizmus -mu m. zvrátenosť prejavujúca sa krutosťou k ľuďom al. zvieratám; takto sa prejavujúca pohlavná úchylka;

  • sádka -y -dok ž. ryb. nádrž s prítokom čistej vody použ. na chov rýb;

  • sadkať si dok. expr. sadnúť si

  • sádkový príd.

  • sadlo -a -diel s.

    1. živočíšny tuk: hovädzie, kačacie s.

    2. usadený tuk na tučnom človeku: s-om pokryté telo

    expr. zaväzovať s. odpočívať po jedle;
    obrastať s-om lenivieť;

  • sadlový príd.;

  • dok. sadnúť sa: s-té mlieko

  • sadnúť, sadnúť si -e -ú -dol dok.

    1. zaujať sedaciu polohu: s. (si) za stôl, k obloku, do kresla;
    prosím, s-te si! s. (si) k jedlu začať jesť;
    s. (si) za volant zaujať miesto vodiča;
    hovor. ísť si niekde s. posedieť si v kaviarni ap.

    2. kniž. usadiť sa niekde: s. (si) na trón;
    s-l (si) na otcovo miesto

    3. hovor. začať prenasledovať: učiteľ si s-l na žiaka

    4. nastúpiť do dopr. prostriedku: s. (si) do auta, na rýchlik

    5. (o vtákoch, hmyze) zastaviť sa po skončení letu: bociany (si) s-li na lúku, mucha (si) s-la na lampu

    6. iba sadnúť (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu; pokryť: na stromy s-la hmla, na dedinu s-e tma;

    7. iba sadnúť klesnúť (význ. 1): kameň v rieke s-l na dno, stavba po čase s-la, zem s-la uľahla sa, usadla

    8. iba sadnúť hovor. byť dobre umiestnený; hodiť sa, pristať: úder s-l na hlavu;
    oblek mu s-l, prezývka mu presne s-la

    s. (si) do hotového bez námahy získať výhodné postavenie;
    s. niekomu na lep naivne uveriť, naletieť;
    expr. niečo mu s-lo na nos hnevá sa (pre maličkosť);
    mucha mu s-la na nos;

  • sadovnícky príd. i prísl.: s-a úprava, s-e stredisko;
    s. ošetrovaná zeleň

  • sadovníctvo -a s. odvetvie záhradníctva zamerané na zakladanie a ošetrovanie okrasných drevín, kvetov ap.;

  • sadovník -a mn. -ci m. pracovník v sadovníctve;

  • sadový príd.: s. porast, s-á plocha;

  • sadra -y ž. jemne rozomletý vypálený sadrovec, gyps: modelovacia, štukatérska s., zatrieť niečo s-ou, odliať niečo do s-y;
    hovor. mať ruku v s-e v sadrovom obväze;

  • sadrokartón -u m. kartón spevnený sadrou ako stav. materiál;

  • sadrokartónový príd.: s-á doska, priečka

  • sadrovať nedok. vypĺňať, zatierať sadrou: s. diery v stene

  • sadrovcový príd.

  • sadrovec -vca m. miner. hornina, z kt. sa získava sadra;

  • sadrový príd.: s. odliatok, obväz

  • sadza -e ž. čierna čiastočka uhlíka vzniknutá spaľovaním horľavín: zotrieť s-u z tváre, zašpinený od s-í;
    čierny ako s.;

  • sadzač -a m. odborník zhotovujúci sadzbu z rukopisov, typograf: strojový, ručný s.;

    sádzač -a m. stroj na sadenie plodín, vysadzovač: s. zemiakov

  • sádzací príd. použ. na sádzanie al. vpravovanie materiálu: s. stroj, s-ia pec, lopata

  • sadzačka1 -y -čiek ž.;

    sadzačka2 -y -čiek ž. odb. druh cibule al. repy na sadenie

  • sadzačský príd.: s-é chyby;

  • sadzačstvo -a s. povolanie sadzača

  • sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.

    1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
    s. halušky dávať do vriacej vody

    2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis

  • sadzba2 -y -dzieb ž. typ.

    1. sádzanie textu v tlačiarni: slovník je v s-e

    2. vysádzaný text: lámať s-u, korigovanie s-y;

    sadzba1 -y -dzieb ž. admin. určený poplatok al. peňaž. úhrada za úr. výkon, prácu: mzdová, daňová, úroková s.;
    práv. trestná s. výmer trestu;
    fin. diskontná s. úroková miera, ktorú komerčné banky platia za peňaž. prostriedky z centrálnej banky;

  • sadzbový2 príd.

    sadzbový1, sadzobný príd.: s-á položka

  • sadziareň -rne ž. miestnosť, kde sa sádžu rukopisy;

  • sadziarenský príd.

  • sadzička -y -čiek ž. zdrob.

  • sadziť nedok. vytvárať sadze pri neúplnom spaľovaní

  • sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka

  • sadzobník -a m. kniha, listina, v kt. sú uvedené určené sadzby: mzdový, daňový s.;
    s. honorárov;
    s. pokút, trestov

  • sadzový príd.;

  • safaládka -y -dok ž. údenina z mletého mäsa v krátkom hrubšom čreve

  • šafár -a m.

    1. hosp. správca na veľkostatku

    2. kto niečo spravuje, kto na niečom hospodári, gazda, hospodár, správca: dobrý, starostlivý, zlý š.;

  • šafáriť -i nedok.

    1. v min. byť niekde šafárom

    2. hovor. hospodáriť, gazdovať: dobre, zle š.

    3. pejor. zle, svojvoľne hospodáriť: š. s majetkom, nezodpovedné š-enie

  • šafárka -y -rok ž.;

  • šafársky príd.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV