Význam slova "tvar" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tvar -u m.

1. vonkajšia podoba, forma: podlhovastý, valcovitý, nepravidelný t., sformovať niečo do t-u gule;
t-y ženského tela proporcie;
mat. t. rovnice

2. gram. jedna z podôb ohybného slova vyjadrujúca isté gram. významy: jednoduchý slovesný t., t. jednotného čísla, t. genitívu;

tvár -e/-i ž.

1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: pravidelná, oválna, okrúhla, plná t., vráskavá, pehavá t.;
červený, počerný v t-i;
usmievavá, vážna t.;
prejsť si rukou po t-i, pozerať niekomu do t-e, spadnúť na t., dolu t-ou;
krv mu udrela do t-e očervenel; (pozerať, spytovať sa) s nevinnou t-ou s pretvárkou

2. človek, bytosť, tvor: nevidieť ani jednu známu t.;
biela, bledá t. beloch;
nemá t. zviera

3. kniž. podstata (význ. 1); ráz, charakter: pravá t. nepriateľa, fašizmu

4. kniž. podoba (význ. 2), obraz: zimná t. mesta, kraj si zachováva svoju typickú t.

● → ukázať niekomu peknú, milú t.;
(vy)strúhať vážnu, kyslú t. (za)tváriť sa vážne, nepríjemne;
pozrieť sa, hľadieť nebezpečenstvu ap. smelo do t-e zachovať sa hrdinsky, byť hrdinským;
pracovať v pote t-e ťažko;
stratiť t. stratiť úctu, dôveru, autoritu ap.;
kniž.: mať → jánusovskú t.;
na t-i miesta na mieste;

tvárička -y -čiek ž. zdrob.

tváriť sa -i nedok. vyjadrovať výrazom tváre; predstierať, robiť sa: t. sa prísne, milo, nechápavo;
t-i sa, akoby to nebol vedel;
t-i sa, že to nevie

tvárne prísl.

tvárnica -e -nic ž.

1. stav. materiál rozlič. tvaru, odb. tvarovka: škvarobetónová, šamotová t.

2. odb. forma na výr. tvaroviek

tvárniť -i nedok. formovať, stvárňovať: tech. t-enie kovov tvarovanie (lisovaním, kovaním, ťahaním ap.)

tvárnosť -i ž.

1. vlastnosť niečoho tvárneho: t. ocele, liatiny

2. vonkajšia podoba, vzhľad: t. terénu, krajiny

3. ráz, charakter, povaha: t. spoločnosti

tvárny príd.

1. schopný prijať tvar, formovateľný: t. materiál, t. kov

2. schopný dávať tvar, formujúci: t-e prostriedky, postupy;

tvaroh -u m. výrobok z kyslého mlieka: diétny t.;
rezance, palacinky s t-om;

tvarohovník -a m. tvarohový koláč, tvarožník

tvarohový príd.: t. koláč;

tvaroslovie -ia s. lingv. časť gramatiky skúmajúca tvary slov a ich význ., morfológia;

tvaroslovný príd.: t. systém

tvarovací príd. odb. určený na tvarovanie: t. nástroj

tvarovať nedok. upravovať do istého tvaru: t. ovocné stromy;
t-nie odliatkov

tvarovka -y -viek ž. odb. kusový stav. materiál rozlič. tvaru formovaný v tvárniciach

tvarovo prísl.: t. totožný, rozmanitý

tvarový príd.: t-á rôznorodosť, modifikácia;

tvárový príd.;

tvarožník -a m. tvarohovník

tvarôžok -žka m.: → olomoucké t-y

útvar -u m.

1. prirodzený celok (al. jeho časť) majúci istú štruktúru: skalné ú-y, terénny ú., geometrický, plošný ú;
literárny, slovesný ú.;
geol. prvohorný, kriedový ú.

2. organizačná jednotka al. jej zložka: kontrolný ú., požiarny ú., personálny ú.;
vojenský ú., nastúpiť do ú-u

3. zoskupenie cvičencov, vozidiel ap.: pochodovať v ú-och, vozidlá zoradené v ú-e;