Význam slova "divo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

divo prísl.: d. rásť, žiť, týčiť sa, smiať sa;
d. oblečený;

divoch -a mn. -si m.

1. divý, necivilizovaný človek, príslušník primitívneho kmeňa: žil medzi d-mi

2. divý, neskrotný človek: rozgurážený d.

3. expr. samotársky človek: nepôjde k nim, to je d.;

divočina -y -čín ž. divá príroda: nepreniknuteľná, pustá d.

divoko prísl.: d. sa týčiť, rútiť;
d. objať niekoho;

divokosť -i ž.

divoký príd.

1. divý (význ. 1, 3, 4, 5): d-í obyvatelia osady;
d-é skaliská, d. západ neskoršie osídlená oblasť v USA;
d. tanec;
d-á hudba

2. publ. protiprávny, protizákonný: d-é skládky;

divoška -y -šiek ž.;

divošský príd.: d-é obyčaje;

divošstvo -a s.

divosť -i ž.

divotvorne prísl.

divotvorný príd. kniž. čarodejný, čarovný, zázračný: d-é slovo, d. účinok;

daždivo vetná prísl.: je d.

dráždivo prísl.: d. pôsobiť;

na divo → nadivo;