Význam slova "hnev" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hnev -u m.

1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia, zlosť: h. na neporiadky;
krotiť h.

2. nepriateľstvo, odpor: byť v h-e so susedmi;
rozísť sa v h-e

● expr. vyliať si h. na niekom, niečom uľaviť si jeho prejavom;
h. je zlý radca

hnevať nedok. vzbudzovať hnev, zlostiť: deti h-jú (rodičov), h-á má, že neprišiel

// hnevať sa

1. cítiť hnev, zlostiť sa: h. sa na deti, pre maličkosť;
neh-aj(te) sa (na mňa), prosím prepáč(te)

2. byť v hneve, žiť v nepriateľstve s niekým: h-á sa so susedom;
už rok sa h-jú

hnevlivo prísl.;

hnevlivosť -i ž.

hnevlivý príd.

1. kt. sa ľahko nahnevá, popudlivý, prchký: h. človek, h-á povaha

2. prejavujúci hnev, zlosť, nahnevaný, zlostný, nevľúdny: h. pohľad, tón;

hnevníčka -y -čok ž.

hnevník -a mn. -ci m. kto sa s niekým hnevá al. s kt. sa niekto hnevá: mať h-a;
h-i sa pomerili;