Význam slova "výr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 96 výsledkov (1 strana)
-
výr -a mn. N a A -y m. veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína uši, zool. Bubo
-
nedok. vyrábať -a
-
vyrabovať dok. rabovaním okradnúť, vykradnúť: v. obchody;
expr. v. prírodu vydrancovať -
vyradiť dok.
1. vylúčiť z činnosti; zbaviť účasti na niečom: v. most z premávky, stroj v-ený pre poruchu;
v. mužstvo zo súťaže2. (pri triedení) vyčleniť, oddeliť (niečo nepotrebné, chybné): v. staré šatstvo, hrdzavé súčiastky, v-ený tovar
3. voj. v. dôstojníkov po skončení štúdia slávnostne udeliť hodnosť;
-
vyraďovací príd. určený na vyraďovanie: v. zápas, v-ie preteky
-
nedok. vyraďovať
// vyradiť sa vylúčiť sa, vyčleniť sa: nedobrovoľne sa v. z kolektívu;
-
nedok. vyraďovať sa
-
vyrapotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc dok. expr. nepremyslene prezradiť, vyklebetiť: ľahkomyseľne v. tajomstvo
-
vyrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.
1. rastom dosiahnuť výšku; rastom sa vyvinúť; narásť: chlapec za rok v-l o päť cm;
na medzi v-la tráva, zo semena v-ie strom2. rastom dosiahnuť stav dospelosti al. stať sa niečím, nejakým: v-l na dedine, v-la nová generácia;
v-la na pekné dievča3. rastom presiahnuť rozmery, funkciu odevu ap.: v. zo šiat, z topánok;
dieťa v-lo z plienok odrástlo4. náhle vzniknúť, objaviť sa: za mestom v-lo sídlisko, v-li tu malé súkromné obchody
5. dosiahnuť vyššiu úroveň, zdokonaliť sa; rozrásť sa: odborne v., v. na dobrého podnikateľa;
družstvo v-lo na moderný závod● akoby bol zo zeme v-l nečakane sa zjavil;
z toho sme už v-li to nás už prestalo zaujímať;
v. z detských topánok, nohavičiek dospieť;
v. ako huby po daždi vo veľkom množstve -
nedok. vyrastať
-
výrastok -tku m. neživ. vyrastený nepravidelný útvar (organizmu): v-y na koži, na chrbtici;
výrastok -tka mn. -ovia m. živ. obyč. pejor. dospievajúci chlapec: dvanásťročný v., bezočiví v-ia
-
vyrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.
-
nedok. vyrátavať -a, vyratúvať -a, vyratovať
-
výraz -u m.
1. vyjadrenie citového, myšlienkového stavu; jeho vonkajší prejav: v. obdivu, úcty;
umelecký, herecký v.2. vonkajší vzhľad človeka ako prejav jeho (duš.) stavu: starecký v., v. strachu, radosti na tvári
3. vyjadrovací (jazykový) prostriedok: správny, výstižný v., odborný v., používať vulgárne v-y;
matematický v. mat. úkon vyjadrený symbolmi□ dať niečomu v. vyjadriť;
-
nedok. vyrážať -a
-
vyraziť dok.
1. úderom al. iným zásahom uvoľniť, odstrániť, poškodiť ap.: v. čap zo suda, v. dvere plecom, pri páde si v-l zub;
neos. v-lo mu dych znemožnilo mu dýchať;
v. niekomu zbraň z ruky i fraz. predísť argumentom;
hovor. v. poistky vybiť2. razením utvoriť, vyhĺbiť: v. mincu;
kľúč s v-eným číslom;
v. chodbu v bani3. prudko vystúpiť (na povrch): zo zeme v-la ropa, z nádoby v-la para
4. náhle vyrásť: jačmeň už v-l
5. prudko vybehnúť, rázne sa dať na cestu, do boja ap.: po výstrele pretekári v-li;
zavčasu ráno v-me;
tanky v-li zboku zaútočili6. dôrazne, prudko ap. vysloviť: v-l zo seba kliatbu, v. poslednú slabiku
7. hovor. expr. vyhodiť (význ. 5), prepustiť: v-li ho z izby, zo skúšky, z roboty
● to mu v-lo dych prekvapilo, ohromilo ho to;
-
vyrážka -y -žok ž. pupenec na koži al. na sliznici (vyvolaný poruchou organizmu); vriedok: v-y pri alergii, vyhodila sa mu v., tvár pokrytá v-mi;
-
vyrážkový príd.
výražkový príd.: v. chlieb z kvalitnej (belšej) ražnej múky
-
výrazne prísl.: v. sa prejaviť, odlišovať;
-
výraznosť -i ž.
-
výrazný príd.
1. nápadne sa prejavujúci, osobitý, svojský: v-é črty tváre, v-é gesto, v. charakter
2. zreteľný, badateľný, jasný: v-á chuť;
v. úspech, rozdiel markantný; -
výrazovosť -i ž.
-
výrazový príd.: v. prostriedok;
-
výrečne prísl.;
-
výrečnosť -i ž.
-
výrečný príd.
1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač
2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok; -
vyredikať dok. expr. s námahou dostať niekam, vyteperiť: v. rebrík na strechu
// vyredikať sa: v. sa na voz, v. sa z postele
-
vyretušovať dok. retušovaním upraviť: v. fotografiu
-
vyrevolverovať dok. expr. násilím vydobyť, vynútiť: v. si povolenie
-
vyrevúvať -a, vyrevovať nedok. expr. nahlas, vytrvalo revať (význ. 1 – 4): bezohľadne v. v hore;
v-nie v krčme;
v. pre maličkosť;
v-nie sirén -
výrez -u m.
1. vyrezaný otvor: (štvorcový) v. v doske
2. čo vzniklo rezaním, vyrezaná, vyňatá časť niečoho: v. fotografie;
-
vyrezať -že -žú dok.
1. rezaním (do hĺbky) oddeliť: v. šľachy z mäsa
-
vyrezávaný príd. ozdobený rezbami: v. nábytok
-
nedok. vyrezávať -a
-
výrezový príd.
-
vyriadiť -i dok. (dôkladne) upratať (význ. 1), vyupratovať: v. celý byt
-
vyriecť -rečie -rečú -riekol, vyrieknuť -e -u -kol dok. kniž. vysloviť (význ. 1 – 3): v. kliatbu;
v. rozsudok nad niekým vyniesť -
vyriešiť -i dok. rozriešiť: v. problém, spor, záhadu;
v. rovnicu;
v. mestskú zástavbu -
výroba -y ž.
1. vyrábanie (význ. 1): strojová, pásová, sériová v., pridružená v.;
v. ocele, v. nábytku, v. kníh, urýchliť, zastaviť v-u2. odvetvie zamerané na vyrábanie produktov: priemyselná, poľnohospodárska v., živočíšna v., chemická v., ľudová umelecká v.;
objem v-y3. súhrn výrobkov (podniku, istej oblasti) za istý čas, produkcia: hrubá v., celková ročná v., zvýšiť v-u;
-
výrobca -u mn. -ovia m. kto vyrába: súkromní, remeselní v-ia;
(monopolný) v. svietidiel; -
vyrobiť dok.
1. prácou (na stroji ap.) zhotoviť, utvoriť (produkt); vyprodukovať: v. automobily na export;
v. spotrebný tovar, v. tonu mäsa;
strojovo, ručne v-ená obuv2. vypracovať (surovú kožu) na useň: dobre v-ená koža
3. zarobiť (význ. 1): v. si na živobytie;
-
výrobkyňa -e -kýň ž.
-
výrobňa -e ž. výr. závod, dielňa ap.: v. panelov, polotovarov
-
výrobne prísl.: v. zabezpečený
-
výrobno-hospodársky príd. výrobný a hospodársky
-
výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie
-
výrobný príd.: v. postup, proces, cyklus, v-é náklady;
v-é nástroje;
v-á porada;
ekon.: v-é prostriedky prac. predmety a prac. prostriedky potrebné pri výrobe;
v-á kapacita;
v-á organizácia, v-é odvetvie;
v-é družstvo;
v-á cena, v-é číslo; -
výrobok -bku m. vyrobená vec, látka ap., produkt: priemyselný v., poľnohospodársky, hutnícky v., mliečne v-y, luxusný v., expedovať v-y
-
výročie -ia s. deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: (prvé) v. svadby;
oslavovať v. vzniku republiky, vyhlásenia zvrchovanosti;
v. Slovenského národného povstania;
pripomenúť si sté v. narodenia umelca; -
výročitý príd. arch. výročný (význ. 1, 2): v-é sviatky
-
výročný príd.
1. k výročie: v. deň
2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky -
vyrojiť sa -í -a dok.
2. expr. hromadne, vo veľkom počte sa objaviť: v-lo sa celé mračno múch, mládež sa v-la na ulicu
-
výrok -u m.
1. vyjadrenie myšlienky, názoru slovami: historický v., opakovať v-y iných;
známy, okrídlený v. sentencia2. rozhodnutie (význ. 1), rozsudok: súdny v., vyniesť v.;
-
výrokový príd.
-
výron -u m. vytekanie (význ. 1, 2), výtok: v. krvi (do mozgu), mať v. (v členku);
v. miazgy, lávy -
vyroniť dok. po kvapkách vypustiť: v. slzy, krv
// vyroniť sa po kvapkách vytiecť: z oka sa v-í slza
-
vyrovnane prísl.;
-
vyrovnanosť -i ž.
-
vyrovnaný príd.
1. pokojný, vyvážený, harmonický: duševne v. človek, v-á povaha
2. rovnomerný, pravidelný: v. výkon, v. krok, v-á hra
3. usporiadaný, rovný, zarovnaný: v-é rady, šíky;
-
vyrovnať dok.
1. uložiť presne na seba, vedľa seba; usporiadať (do radu): v. navŕšené knihy zarovnať;
v. rady cvičencov;
v.! povel2. odstrániť nepravidelnosti (tvaru, povrchu ap.): v. plech, klinec narovnať;
v. papier vystrieť;
v. nerovnosti (v teréne) zarovnať3. uviesť do náležitého stavu, do rovnováhy: v. smer vozidla, v. sklz (v pláne), v. rozdiely (teploty, napätia)
4. uviesť do súladu: v. krok (pri pochodovaní)
5. zaplatiť (význ. 1), uhradiť: v. dlžobu, manko, v. účet
6. dosiahnuť rovnaký výsledok ako súper: domáci zakrátko v-li
● v. si s niekým (osobné) → účty;
-
vyrovnávací príd. určený na vyrovn(áv)anie; ktorým sa niečo vyrovnáva: v. stroj;
v-ia nádrž na vyrovnávanie prítoku vody;
v. gól;
v. príspevok -
nedok. vyrovnávať -a
// vyrovnať sa
1. usporiadať sa (do zákrytu ap.), zarovnať sa: rady sa opäť v-li
2. narovnať sa, vystrieť sa: vlasy sa jej v daždi v-li
3. dostať sa do náležitého stavu, do rovnováhy ap.: výkyvy sa v-li;
v-nie miezd;
hist. rakúsko-maďarské v-nie štátoprávna dohoda z r. 18674. zaujať správny postoj k niečomu; zúčtovať: v. sa s problémami;
v. sa s minulosťou5. zaplatiť (veriteľovi), porátať sa: čo som dlžný? zajtra sa s vami v-m;
ekon. zákon o konkurze a v-ní zákon o bankrote;
práv. majetkovoprávne v-nie6. i nedok. dosiahnuť (význ. 4), mať rovnakú úroveň; dostihnúť, dohoniť: rozumom, v šikovnosti sa mu nik nev-á;
naše kúpele sa v-jú svetovým; -
nedok. k 1 – 6 vyrovnávať sa
-
vyrozprávať -a dok. rozprávaním podať, porozprávať: podrobne v. svoje zážitky;
v-l, čo sa dozvedel// vyrozprávať sa dosýta sa narozprávať: od rána sa už mohla v.
-
vyrozumenie -ia s. kniž. upovedomenie: dostať v.
-
vyrozumieť -ie -ejú dok.
1. postihnúť zmysel, pochopiť: z telegramu sa nedalo nič v.;
v-l (iba toľko), že vec súri2. kniž. upovedomiť: v. všetkých o rozhodnutí komisie
-
výrub -u m. vyrúbanie, vyrubovanie: nepovolený v. stromov, plán v-u;
-
vyrúbať -e -u dok.
1. rúbaním odstrániť, vyťať: v. stromy, kríky
2. takto zbaviť porastu, vyťať: v. veľkú plochu
-
nedok. vyrúbavať -a, vyrubovať1
-
vyrubiť dok. admin. určiť výšku (poplatkov ap.): v. dane, pokutu;
-
nedok. vyrubovať2
-
výrubový príd.
-
vyrukovať dok. expr.
1. (hromadne) vyjsť (význ. 1), vypraviť sa, vybrať sa: v. (z domu) v plnej paráde, mládež v-la do ulíc
2. vysloviť (význ. 2, 3), vypovedať: v. s otázkou, s pravdou, on s tým v-l prvý
-
vyrušiť dok. zasiahnuť do niečieho pokoja (hlukom ap.): v-li ho pri práci, z úvah ho v-l krik detí;
v. zlodeja pristihnúť;
nič ho (tak ľahko) nev-í a) vie sa sústrediť b) je flegmatik; -
nedok. vyrušovať: žiak stále v-je;
nedajte sa v.// vyrušiť sa nechtiac sa dostať zo stavu pokoja, sústredenia ap.: v. sa pri robote;
-
nedok. vyrušovať sa
-
vyrútiť sa -i dok. expr.
1. náhle, prudko vyjsť, vybehnúť: zo zákruty sa v-lo auto, v-l sa von nahnevaný
2. hodiť sa, vrhnúť sa smerom na niekoho obyč. s útočným úmyslom: v-l sa naňho pes, medveď;
v. sa na súpera päsťou3. prudko zareagovať, oboriť sa, osopiť sa: nemáš pravdu! – v-l sa na hovoriaceho
-
vyrvať -e -ú dok. kniž.
1. s námahou dostať von; vydolovať: v. (prírodné) bohatstvo zo zeme
-
vyrýpať -e -u dok.
1. rýpaním oddeliť: v. kus steny
2. takto utvoriť, vyhĺbiť: v. ryhu do skla, v. prstom jamku (v zemi);
-
nedok. vyrýpavať -a, vyrypovať
1. k 1, 2: v. dieru do omietky
2. expr. zlomyseľne napádať, rýpať, vŕtať, vyrývať: ustavične v-uje
-
vyrypnúť -e -ú -pol dok.
-
vyryť -je -jú -ry! dok.
1. rytím dostať von: krt v-l priesadu
2. rytím vyhĺbiť: v. ryhu, brázdu
-
nedok. vyrývať -a
1. k 1 – 3: v. podzemnú chodbu;
v. znaky do kameňa2. expr. znepokojovať zlomyseľnými, ironickými rečami, podpichovať, vyrypovať, rýpať, vŕtať: rád v-a
-
vyryžovať dok. ryžovaním získať: v. zrnká zlata;
-
nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi
-
v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností -
v. r. skr. vlastnou rukou
-
včelár -a m. odborník vo včelárstve;
-
vír -u m.
1. prudký pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: v. v rieke krútňava;
vzdušné v-y, strhol ho v.2. čo pripomína vír (rýchly pohyb, neusporiadaný sled); vírenie: krúžiť vo v-e tanca, neprestajný v. udalostí;
v. veľkomesta ruch; -
výhybkár -a m. kto obsluhuje výhybky;
-
výsadkár -a m. príslušník výsadkového vojska; parašutista;
-
výťahár -a m.
1. kto vyrába výťahy
-
vývojár -a m. pracovník z oblasti vývoja (význ. 2);