Význam slova "druh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 24 výsledkov (1 strana)

  • druh1 -u m.

    1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok;
    viaceré d-y stromov, pšenice;
    literárne d-y žánre;
    d-y živočíchov, d-y rastlín;
    lingv. slovné d-y;
    biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín

    2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla;
    d. odborného textu

    kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;

    druh2 -a mn. -ovia m.

    1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.

    2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša

    životný d. manžel;

  • druháčik -a mn. -ovia m. zdrob.

  • druháčka -y -čok ž.;

  • druhácky príd.: d-e učivo;

  • druhák -a mn. -ci m. žiak 2. ročníka, 2. triedy: učiť d-ov;

  • druhohorný príd.

  • druhohory -hôr ž. pomn. geol. éra s troma geol. útvarmi medzi prvohorami a treťohorami;

  • druhorado prísl.;

  • druhoradosť -i ž.

  • druhoradý príd. menej významný, podradný, druhotriedny: d. umelec, d. problém;

  • druhoročiak -a mn. -ci m. poslucháč, študent 2. ročníka (vys.) školy; (prv) vojak zákl. služby v 2. ročníku

  • druhorodený príd. narodený ako druhý: d. syn

  • druhostupňový príd. kt. stojí hierarchicky na 2. mieste: d-á sesternica, d. článok riadenia

  • druhotne prísl.;

  • druhotnosť -i ž.

  • druhotný príd. podmienený iným, odvodený, sekundárny, op. prvotný, primárny: poznanie je d-é (oproti bytiu);
    ekon. d-á platobná neschopnosť ktorú spôsobuje neplatenie dlhov inými podnikmi;
    lingv. d-é predložky nepôvodné;

  • druhotriedne prísl.;

  • druhotriednosť -i ž.

  • druhotriedny príd. druhoradý: d. výkon, d. tovar;

  • druhovo, druhove prísl.

  • druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh;
    lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);

  • druhý čísl. rad.

    1. k 2: d. ročník, rad;
    byť na d-om mieste;
    d-á svetová vojna, d. diel filmu;
    bolo to d-ho januára;
    skončiť o d-ej (hodine);
    pol druha, druhého litra;
    po prvé, po d-é (pri vypočítavaní);
    gram.: d. pád genitív;
    d. stupeň komparatív;
    d-á (slovesná) osoba;
    mat. d-á (od)mocnina;
    hud. d. hlas;
    hrať d-é husle i fraz. mať druhoradú úlohu;
    tech. d. rýchlostný stupeň

    2. (vo vzťahu k prvý) kt. stojí na nižšej úrovni: d. tajomník veľvyslanectva;
    výrobky d-ej kvality

    3. nasledujúci, budúci, ďalší (v čase): odložiť niečo na d. deň, týždeň;
    (na) d. raz inokedy

    4. blíži sa význ. vymedz. zám., ďalší, iný;
    v mn. i ostatní: na to si vyber (niekoho) d-ho;
    d-í sa zabávali a on tam stál

    5. (z dvojice) protiľahlý, opačný, náprotivný: d-á strana ulice, mince;
    preplávať na d. breh

    6. kt. má funkciu pôvodného: jeho d-á vlasť;
    mať d. kľúč rezervný

    7. v dvojici jeden, tento – d. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden, tento sa namáha, d. leňoší;
    pomáhať jeden d-mu, vyhovárať sa jeden na d-ho

    d. svet záhrobie;
    odísť na d. svet umrieť;
    d. stav ťarchavosť;
    (informácia) z d-ej ruky nepôvodná;
    (to je) d-á strana mince iná stránka veci;
    jeden lepší, horší ako d. sú rovnakí;
    jedno s d-ým dovedna;
    rozprávať jedno cez d-é tárať;
    prejsť na d-ú stranu k protivníkom;
    jeden (ťahá) čihi, d. hota nezhodnú sa;
    jeden (stojí) za devätnásť, d. bez jedného za dvadsať;
    → jedným uchom dnu a d-ým von

  • druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

    1. k 2: d. povedať niečo

    2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
    odložiť niečo na d. na neskoršie

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV