Význam slova "cit" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 46 výsledkov (1 strana)
-
cit -u m.
1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y;
človek bez c-u tvrdý;
nemať c., c-u byť tvrdý, krutý2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti
3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch;
mať ruku bez c-u necitlivú; -
čítací príd. slúžiaci na čítanie: č. prístroj
-
citácia -ie ž.
1. citovanie
2. citát: doslovná c.
-
čítačka -y -čiek ž.
1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.
2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)
3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)
-
citadela -y -del ž. pevnosť ovládajúca opevnené mesto, tvŕdza2
-
čítanie -ia s. čo sa číta, čo sa má čítať: napínavé, poučné č.;
v škole bývalo povinné č. -
čítanka -y -niek ž. kniha s ukážkami textov použ. ako učebná pomôcka: školská č.;
-
čítankový príd.: č. príbeh;
-
citara -y -tár ž. brnkací strunový hud. nástroj známy od staroveku
-
čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.
-
citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
-
čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro; -
čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;
čitateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. neživ. mat. číslo nad zlomkovou čiarou, op. menovateľ
-
čitateľka -y -liek ž.;
-
čitateľne prísl.: č. písať;
-
čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti -
čitateľný príd.
1. kt. sa dá (ľahko) (pre)čítať: č-é písmo
2. hovor. al. publ. taký, ktorému sa dá ľahko rozumieť, priehľadný: strana s č-ným programom;
-
citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)
-
opak. čítavať -a
-
citeľne prísl.: c. sa oteplilo
-
citeľný príd. výrazne (nepríjemne) pociťovaný: c-á strata, c-é ochladenie;
c-é zlepšenie značné; -
cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.
-
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si -
citlivka -y -viek ž. expr.
1. precitlivená osoba
2. bot. mimóza
-
citlivkár -a m. expr. precitlivený človek;
-
citlivkársky príd.: c-a povaha;
-
citlivkárstvo -a s. precitlivenosť
-
citlivo prísl.: c. reagovať;
-
citlivosť -i ž.: c. organizmu
-
citlivý príd.
1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža;
zub je c. na dotyk;
c. pozorovateľ vnímavý;
c. prístroj, c-é váhy, c. film;
c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek;
c-é dieťa útlocitné;
c-á povaha senzitívna;
mať c-é srdce3. uplatňovaný s citom: c. postup;
-
citoslovce -a -viec s. lingv. neohybné slovo, kt. vyj. city a vôľu, napodobňuje zvuky al. naznač. pohyb (napr. joj, bum, frnk);
-
citoslovcový, citoslovný príd. lingv.: c-vá veta
-
citovať1 nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť (ako) citát: c. výrok niekoho;
c. Štúra uvádzať citát(y) z jeho diela2. uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c-ná literatúra
citovať2 nedok. i dok. hovor. predvolávať, predvolať na úrad: c-jú ho na súd
-
citovo, citove prísl.: c. založený človek;
-
citovosť -i ž.
-
citový príd. k 1, 2: c. vzťah;
lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne; -
citrón -a m. šťavnatý žltý plod citrónovníka obsahujúci kyslú šťavu: čaj s c-om;
-
citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy
-
citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon
-
citrus -u m. rod stromov rodiacich šťavnaté juž. plody (citróny, pomaranče, grapefruity), bot. citrónovník Citrus;
-
citrusový príd.: c-é plody
-
súcit -u m. citová účasť s niekým (v nešťastí ap.), poľutovanie: vzbudzovať s., pomôcť zo s-u
□ mať s. (s niekým) súcitiť;