Význam slova "b" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1686 výsledkov (15 strán)
-
bunkový, star. bunečný príd.: b-é jadro, b-á blana;
b-é delenie;
b-ý systém (ubytovania) (napr. v internátoch, v kempingoch) -
buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu;
b. ľud;
b-enie záškodníkov -
burácať -a nedok.
1. robiť veľký hukot, rachotiť, hučať, dunieť: víchor, more b-a, hromy b-jú;
smiech, hudba b-a;
b-úci potlesk2. expr. (o citoch, pocitoch) prudko sa prejavovať, búriť (sa): vášeň, hnev v ňom b-a
-
búrací príd. určený na búranie: b-ie kladivo
-
búračka -y -čiek ž. hovor.
1. búranie, demolácia: b-y v starom meste
2. búranisko: tehly z b-y
3. subšt. havária
-
búranisko -a -nísk s. miesto, kde sa búra; stavba, ktorú búrajú: materiál z b-a
-
búrať -a nedok. rúcať, boriť: b. staré domy;
// búrať sa: jeho plány sa b-jú
-
burčiak -a m. mladé, kvasiace víno
-
burcovať nedok. expr.
1. vytŕhať zo spánku, nástojčivo prebúdzať: b. niekoho zo spánku
2. povzbudzovať do činnosti; prebúdzať uvedomenie: b. robotníctvo, b. ľud do boja za národné oslobodenie;
b. svedomie, b. proti vojne -
burič -a m. kto sa búri proti spoločenským poriadkom, autorite ap. al. poburuje iných, rebelant, vzbúrenec, povstalec;
-
buričský príd.: b-é reči, b-á povaha;
buričsky prísl.: správa sa b.;
-
buričstvo -a s.
-
burina -y ž. neužitočná zelina, kt. bujným rastom dusí pestované rastliny: plieť b-u, zarásť b-ou
-
búriť -i nedok.
1. podnecovať hnev, vzburu, poburovať, popudzovať: b. ľud proti vrchnosti
2. búrlivo sa prejavovať, burácať: víchor b-i;
sála b-la3. vzrušovať, znepokojovať, dráždiť: také reči b-ia v ňom krv, žlč
4. vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: b. včasráno celý dom
// búriť sa
1. prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, povstávať: ľud sa b-l proti pánom;
otroci sa b-li2. (o citoch; o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení): hnev sa v ňom b-i;
žalúdok, krv sa mu b-i3. prudko sa hýbať, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa b-i;
víno sa b-i prudko kvasí -
búrka -y -rok ž.
1. atmosférický jav prejavujúci sa prudkým vetrom, blýskaním, hrmením (a dažďom): letná, snehová b., b. na mori, strhla sa b.;
chystá sa na b-u2. expr. búrlivý prejav citu: b. potlesku, nadšenia, odporu
3. expr. (prudká) hádka, zvada: rodinná b.
● prišlo to ako b. náhle, nečakane;
b. v pohári vody zbytočný rozruch pre bezvýznamnú príčinu;
ticho pred b-ou napätie -
búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec
● vták-b. rozpráv. bytosť
-
búrlivo prísl.;
-
búrlivosť -i ž.
-
búrlivý príd.
1. sprevádzaný búrkami: b-é počasie;
b-á plavba2. rozbúrený: b-é more;
b. vietor prudký3. mohutne sa ozývajúci, burácajúci: b-é ovácie, b-é nadšenie, b. smiech
4. rýchlo, prudko prebiehajúci: b. vývoj, rast;
b. život;
b-á schôdzka rušná;
b-é časy, roky nepokojné5. prudko sa prejavujúci: b-á radosť, túžba;
b. temperament;
b-á mládež buričská; -
búrsky príd.: b-e oriešky arašidy
-
burza -y búrz ž.
1. trh s cennými papiermi al. niekt. druhmi tovaru; budova, miesto na toto obchodovanie: peňažná, plodinová b., špekulovať na b-e
2. výmenný obchod; miesto výmeny tovarov: filatelistická b., b. šatstva;
-
buržoa G a A -ou [o-u] D a L -uovi I -uom mn. -uovia m. kniž. príslušník buržoázie, meštiak (význ. 1)
-
buržoázia -ie ž. pôv. meštianstvo v protiklade k vyšším vrstvám feud. spoločnosti; v marxistickom chápaní vládnuca trieda vlastniaca výr. prostriedky a vykorisťujúca proletariát;
-
buržoáznodemokratický príd. týkajúci sa buržoáznej demokracie: b-á revolúcia
-
buržoázny príd.: b. štát, b-a demokracia, b-a revolúcia, b. parlament
-
burzový príd.: b-é špekulácie
-
buš -a m. (angl.) tropický suchomilný krovinatý porast vyskytujúci sa najmä v juž. Afrike a v Austrálii
-
búšiť1 -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕsbúšiť2 -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca -
busta -y búst ž. soch. zobrazenie hlavy s časťou pŕs, poprsie: bronzová b.
-
butik [-t-], pôv. pís. boutique -u m. (franc.) menší obchod s módnymi šatami a doplnkami: otvoriť si b.;
-
butikový príd.: b. tovar
-
bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie
-
bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe
-
bútoriť nedok. hovor. expr. budiť zo spánku, burcovať: b. spiacich na svitaní
-
buvičkať, buvikať, buvinkať nedok. det. spať: dieťatko sladko b-á
-
buxus -su m. krušpán
-
buzerovať nedok. hovor. hrub. bezdôvodne (a zlomyseľne) vyžadovať niečo od niekoho; preháňať, sekírovať: b. spolupracovníkov
-
bužírka -y -rok ž. izolačná hadička
-
buzola -y -zol ž. geod. prístroj na meranie vodorovných uhlov, na orientáciu v teréne
-
by
I. čast. je súčasťou
1. tvaru podm. spôsobu: ak by nás žiadali, prídeme
2. niekt. spojok a častíc: čo by aj;
bodaj byII. spoj. podraď. poet. aby
-
býček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
-
býčí príd.: b-ie zápasy;
-
bydlisko -a -lísk s. miesto trvalého pobytu: zmena b-a
-
býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne; -
byľ, byľa -e býľ/bylí ž.
1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy
2. steblo: niekoľko býľ sena
● do (poslednej) b-e úplne všetko;
-
bylina2 -y -lín ž. staroruská epická pieseň o hist. udalostiach
bylina1 -y -lín ž. rastlina so šťavnatou mäsitou osou: zbierať liečivé b-y, lúčne b-y;
-
bylinka -y -niek ž. zdrob.
-
bylinový, bylinný príd.: b. odvar;
b-ný čaj; -
bylinožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa rastlinnou potravou
-
byľka -y -liek ž. zdrob.: b. šafranu;
● ani b-u ani trocha, nič;
do b-y úplne všetko;
o b-u (s 2. st.) nepatrne: pridať o b-u menej; -
byľku, byľu hovor. expr.
-
byľôčka -y -čok ž. zdrob.
-
byreta -y -riet ž. chem. úzka sklená rúrka na presné odmeriavanie kvapalín;
-
byretka -y -tiek ž. zdrob.
-
byretový príd.;
-
byro -a býr s. vedúci výkonný orgán (najmä v min.): politické b. strany
-
byrokracia -ie ž. pejor.
1. vrstva ľudí profesionálne pracujúcich v správe a riadení, úradnícky aparát
2. preceňovanie formálnych pravidiel v úradovaní, byrokratizmus;
-
byrokrat -a m. kto úzkoprso lipne na predpisoch, na formalitách;
-
byrokratický príd.: b. aparát;
b. postup;byrokraticky prísl.
-
byrokratizmus -mu m. pejor. úzkoprsé, bezduché lipnutie na úr. formalitách, byrokracia
-
bystrina -y -rín ž. prudký horský potok, riava, ručaj: zurčiaca b.;
-
bystrinka -y -niek ž. zdrob.
-
bystriť nedok. robiť bystrejším, bystrým: b. (si) rozum, pamäť, úsudok cibriť, cvičiť;
b. (si) zrak -
bystro prísl.: b. tiecť;
b. chápať;
b. zisťovať; -
bystrosť -i ž.
-
bystrozrak -u m. kniž. bystrý postreh, bystrosť, predvídavosť
-
bystrozrako prísl.: b. predvídať vývin;
-
bystrozrakosť -i ž.
-
bystrozraký príd.
1. majúci bystrý zrak: b. jastrab
2. kniž. majúci bystrý postreh, bystrý, predvídavý: b. pozorovateľ, politik;
-
bystrý príd.
1. rýchly, prudký, rezký: b. potok;
b-é kroky;
b-é tempo2. (o zmysloch, schopnostiach) rýchle a dobre vnímajúci, reagujúci, prenikavý: b. zrak, sluch ostrý;
b. úsudok, postreh3. (o človeku) majúci dobrý a rýchly postreh: b. žiak;
b. pozorovateľ prenikavý; -
byt -u m. miestnosti na bývanie tvoriace celok, bytová jednotka, príbytok: vlastný, družstevný b.;
slnečný, dvojizbový b.;
vziať niekoho na b. do podnájmu;byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú;
zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú;
subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa saI. v plnom význ.
1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ;
Boh je, bohovia nie sú;
komu niet rady, tomu niet pomoci;
vínka jesto dosť;
sú pomaranče možno ich kúpiť;
sú ľudia, čo (ktorí)...;
boli časy, keď ...;
je (niet) o čom hovoriť;
nebolo kam vkročiť2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada;
bolo to v zime3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma;
boli sme na návšteve;
muž bol stále s ňou;
bola na tráve žať trávu;
bol kosiť;
bol v hore po drevo4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži
5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc
6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa;
kritika nie je odsúdenie;
to jest (skr. t. j.) to značí7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?
● neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku);
niet mu, nebolo mu → páru;
niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.;
čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek;
to by bolo, aby ... nesmie sa to staťII. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť
III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť;
mlieko je po dve koruny predáva sa;
práčka je na nezaplatenieB. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču;
je tu na nevydržanie;
dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim;
bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno● už je po ňom, už je tam zomrel;
je po radosti pominula sa;
je po paráde vec sa skončila, vybavila;
nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by saIV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa;
b. na osoh (prospech) osožiť;
b. na prekážku prekážať;
b. v styku stýkať saV. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som;
je, bude vedený;
bolo povedané; -
bytie -ia s. kniž. al. odb. jestvovanie, existovanie, existencia, život: spoločenské b.;
zápas o b. národa;
filoz. základ všetkých aktov, jestvovanie: veda o b-í ontológia● boj o b. a neb. o život, o všetko
-
bytosť -i ž.
1. živý tvor: ľudská, rozumová b. človek;
nadprirodzená, rozprávková b.2. osobnosť (význ. 1), podstata človeka: celá jeho b. sa vzoprela;
v hĺbke b-i -
bytostný príd.
1. vzťahujúci sa na bytosť: b. celok
2. kniž. podstatný, vnútorný: b-á potreba;
mať b. záujem na niečom; -
bytovka -y -viek ž. hovor. obytný dom s viacerými bytovými jednotkami: školská, učiteľská b., postaviť nové b-y
-
bytový1 príd.: b-é zariadenie, b. úrad, b-é družstvo, b-á výstavba
-
bývalý príd. kt. niekedy bol, niekdajší, skorší, minulý: b-í priatelia, b. minister, za b-ej republiky
-
opak. bývať2, bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo
bývať1 -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí
● b. → pánubohu za chrbtom
-
byvol -a mn. N a A -y m. mocný párnokopytník s veľkými rohmi, zool. Bubalus
-
byzantský príd. k Byzancia: b. sloh, b-é umenie;
B-á ríša -
bzdocha -y -dôch ž. zapáchajúci hmyz žijúci na rastlinách, zool. Pentatoma;
-
bzik cit. naznač. rýchly pohyb, odletenie ap.: vták zatrepotal krídlami a b.
-
bzíkať -a nedok. expr.
1. (o hmyze) prudko lietať: muchy b-jú
2. rýchlo sa pohybovať, behať (rozlič. smermi): ovce b-li na všetky strany;
autá len tak b-jú po hradskej -
bzučať -í -ia nedok.
1. (o lietajúcom hmyze, o niekt. strojoch a nástrojoch) vydávať zvuk bzz: včely, muchy b-ia;
basa, motor, ventilátor b-í;
b-nie turbín;
lietadlo b-í2. ozývať sa, zaznievať bzukotom: mesto b-í ako úľ;
čakáreň b-í hovorom -
bzučiak -a m. prístroj vydávajúci bzukot: telefónny b., b. na dverách
-
bzučivý príd. vydávajúci bzukot, bzučiaci: b-é včely
-
bzukot -u m. bzučanie, bzukotanie: b. včiel;
b. motora, lietadla, filmovej kamery -
bzukotať -ce -cú nedok. bzučať (význ. 1, 2): ovady b-li
-
bzz cit. napodobňuje zvuk lietajúceho hmyzu al. niekt. strojov
-
cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;
-
dráb -a m. za feud. vykonávateľ strážnej a poriadkovo-bezpečnostnej služby
-
džbán -a m. krčah: hlinený dž.;
dž. mlieka; -
džbánček, džbánik -a, džbánok -nka m. zdrob.
-
eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu
-
hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;
-
hodváb -u m.
1. vlákno z výlučku hodvábnika al. vyrobené chemicky; tkanina z takých vláken: prírodný, umelý h.
2. niť vyrobená z takých vláken: h. na šitie
● (jemný) ako h.;
-
holúbä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec s. mláďa holuba;
-
holúbäcí príd.;
-
holúbätko -a -tiek s. zdrob.
-
hríb -a m.
1. jedlá huba s bielou dužinou a obyč. s hnedastým klobúkom, bot. Boletus: h. obyčajný dubák
2. hovor. jedlá huba vôbec: sušené h-y, chodiť na h-y
3. čo má podobu hríba: h. na štopkanie;
atómový h. mrak po atómovom výbuchu● iron. → starý h.;
-
kaleráb -u m. zelenina pestovaná pre guľovitú dužinatú byľ, bot. Brassica oleracea gongylodes;
jedlo z nej: plnený, dusený k.; -
kĺb -a/-u m.
1. ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí, zhyb: kolenný k., zápal k-ov
-
koráb -a/-u m. v min. veľká drevená loď: Noemov k.;
publ. kozmický k. kozmická loď; -
mikrób -a m. mikroorganizmus;
-
štáb -u m.
1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u
2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády;
volebný š., filmový š., organizačný š.; -
šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y
-
svíb -a m. drieň;
-
ťažbár -a m. pracovník v ťažbe