Význam slova "spoj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spoj -a m.

1. odb. spojenie dvoch al. viacerých prvkov; miesto, uskutočnenie takého spojenia: skrutkový, zváraný, nitový s.;
anat. mozgové s-e;
psych. asociačné s-e

2. ver. dopr. prostriedok; jeho pravidelný pohyb: autobusový, vlakový s., chytiť s.;
zaradiť nový s.

3. prostriedok komunikácie, spojenie: rádiový, televízny, smerový s.

4. iba mn. spoje súhrnné pomenovanie pôšt, rozhlasu a televízie: diaľkové s-e, správa s-ov;

spojár -a m.

1. pracovník spojov (význ. 3, 4)

2. príslušník spojovacieho vojska;

spojárka -y -rok ž.;

spojársky príd.

spojazdniť dok.

1. urobiť pojazdným (význ. 2): s. auto po havárii

2. urobiť zjazdným: s. zaplavený úsek autostrády, s. križovatku

spojenec -nca m. kto sa s niekým spojí s cieľom vzájomne si pomáhať (v boji, v hnutí); taký štát: politický, spoľahlivý s.;
s. vládnej koalície;
mať, získať (za) s-a;
hist. S-i štáty bojujúce v 2. svet. vojne proti fašizmu;

spojenecký príd.: s-á zmluva, s-é povinnosti, s-é vojsko;

spojenecky prísl.;

spojenectvo -a -tiev s.: rozvíjať s. s Európskou úniou

spojenie -ia s.

1. čo vznikne pri spájaní, spojení častí do celku: tesné, skrutkové s., pohyblivé s.;
elektrotech. krátke s. skrat;
stol. rámové s.;
lingv.: predložkové s., ustálené (slovné) s.

2. styk (význ. 1), kontakt: obchodné s., udržiavať, stratiť s., byť v stálom s-í

3. spoj (význ. 2): mať priame s. (autobusom), zachytiť vlakové s.

4. spoj (význ. 3): ďalekopisné, drôtové s., dostať telefonické s.

5. súvislosť, zviazanosť, spojitosť: s. s atentátom;
s. teórie s praxou;

spojený príd. zlúčený do celku: s-é hospodárstvo;
fyz. s-é nádoby v kt. kvapalina voľne preteká a jej hladina má rovnakú výšku i fraz. veci, javy, kt. sa podmieňujú, súvisia;
Organizácia S-ých národov, skr. OSN;
S-é štáty americké, skr. USA;
s-ými silami spoločne

spojiť -í -a dok.

1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia

2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;

3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo

4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá;
čaká, kým ho s-a so sekretariátom

5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;

spojiteľný príd. kt. sa dá spojiť: s-é prvky

spojito, spojite prísl.

spojitosť -i ž. (vnútorná) súvislosť, úzky vzťah: priama s. s udalosťou

□ byť v s-i súvisieť;
d(áv)ať do s-i spájať, spojiť;

spojitý príd. odb. súvislý (význ. 1), plynulý, neprerušený: s-á čiara, s-á výroba;
mat. s-á funkcia;

spojivka -y -viek ž. spojovka;

spojivkový príd.

spojivo -a -jív s. látka spájajúca dovedna iné látky, spájadlo: zmesové, maltové s.;

spojivový príd.: s-é tkanivo

spojka -y -jok ž.

1. predmet, jav spájajúci niečo: káblová, izolačná, magnetická s.;
motor. mechanizmus spájajúci motor a hnacie ústrojenstvo vozidla: s. automobilu;
stlačiť s-u;
gram. neohybné slovo vyjadrujúce syntaktické vzťahy medzi vetnými členmi a vetami

2. kto zabezpečuje spojenie, styk: partizánska s., využívať niekoho ako s-u;
šport.: ľavá s., hrať s-u;

spojkový príd.: s. hriadeľ, s-é obloženie

spojler, pôv. pís. spoiler -a L -i mn. -y m. odb. usmerňovač prúdenia vzduchu okolo automobilu, krídel lietadla ap.

spojnica -e -níc ž. odb.

1. čo spája niečo: s. bodov;
rovina s-e

2. cesta, železnica spájajúca dve miesta, mestá ap.;

spojnicový príd.

spojovací príd. spájací: s. kanál, s-ie zariadenie;
voj. s-ia služba;
s-ie vojsko zabezpečujúce nepretržité spojenie vo všetkých druhoch bojovej činnosti

spojovateľ -a mn. -ia m. pracovník telef. centrály spájajúci účastníkov hovoru;

spojovateľka -y -liek ž.;

spojovateľský príd.: s. kurz

spojovka -y -viek ž. anat. blana pokrývajúca vnútornú plochu mihalnice a prechádzajúca na očné bielko, spojivka: zápal s-iek;

spojovkový príd.

spojovník -a m. lingv. interpunkčné znamienko na spájanie slov al. ich častí (napr. v slove spoločensko-politický)

spojový príd.: s-é služby, s-é vybavenie