Význam slova "spoj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • spoj -a m.

    1. odb. spojenie dvoch al. viacerých prvkov; miesto, uskutočnenie takého spojenia: skrutkový, zváraný, nitový s.;
    anat. mozgové s-e;
    psych. asociačné s-e

    2. ver. dopr. prostriedok; jeho pravidelný pohyb: autobusový, vlakový s., chytiť s.;
    zaradiť nový s.

    3. prostriedok komunikácie, spojenie: rádiový, televízny, smerový s.

    4. iba mn. spoje súhrnné pomenovanie pôšt, rozhlasu a televízie: diaľkové s-e, správa s-ov;

  • spojár -a m.

    1. pracovník spojov (význ. 3, 4)

    2. príslušník spojovacieho vojska;

  • spojárka -y -rok ž.;

  • spojársky príd.

  • spojazdniť dok.

    1. urobiť pojazdným (význ. 2): s. auto po havárii

    2. urobiť zjazdným: s. zaplavený úsek autostrády, s. križovatku

  • spojenec -nca m. kto sa s niekým spojí s cieľom vzájomne si pomáhať (v boji, v hnutí); taký štát: politický, spoľahlivý s.;
    s. vládnej koalície;
    mať, získať (za) s-a;
    hist. S-i štáty bojujúce v 2. svet. vojne proti fašizmu;

  • spojenecký príd.: s-á zmluva, s-é povinnosti, s-é vojsko;

    spojenecky prísl.;

  • spojenectvo -a -tiev s.: rozvíjať s. s Európskou úniou

  • spojenie -ia s.

    1. čo vznikne pri spájaní, spojení častí do celku: tesné, skrutkové s., pohyblivé s.;
    elektrotech. krátke s. skrat;
    stol. rámové s.;
    lingv.: predložkové s., ustálené (slovné) s.

    2. styk (význ. 1), kontakt: obchodné s., udržiavať, stratiť s., byť v stálom s-í

    3. spoj (význ. 2): mať priame s. (autobusom), zachytiť vlakové s.

    4. spoj (význ. 3): ďalekopisné, drôtové s., dostať telefonické s.

    5. súvislosť, zviazanosť, spojitosť: s. s atentátom;
    s. teórie s praxou;

  • spojený príd. zlúčený do celku: s-é hospodárstvo;
    fyz. s-é nádoby v kt. kvapalina voľne preteká a jej hladina má rovnakú výšku i fraz. veci, javy, kt. sa podmieňujú, súvisia;
    Organizácia S-ých národov, skr. OSN;
    S-é štáty americké, skr. USA;
    s-ými silami spoločne

  • spojiť -í -a dok.

    1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia

    2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;

    3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo

    4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá;
    čaká, kým ho s-a so sekretariátom

    5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;

  • spojiteľný príd. kt. sa dá spojiť: s-é prvky

  • spojito, spojite prísl.

  • spojitosť -i ž. (vnútorná) súvislosť, úzky vzťah: priama s. s udalosťou

    byť v s-i súvisieť;
    d(áv)ať do s-i spájať, spojiť;

  • spojitý príd. odb. súvislý (význ. 1), plynulý, neprerušený: s-á čiara, s-á výroba;
    mat. s-á funkcia;

  • spojivka -y -viek ž. spojovka;

  • spojivkový príd.

  • spojivo -a -jív s. látka spájajúca dovedna iné látky, spájadlo: zmesové, maltové s.;

  • spojivový príd.: s-é tkanivo

  • spojka -y -jok ž.

    1. predmet, jav spájajúci niečo: káblová, izolačná, magnetická s.;
    motor. mechanizmus spájajúci motor a hnacie ústrojenstvo vozidla: s. automobilu;
    stlačiť s-u;
    gram. neohybné slovo vyjadrujúce syntaktické vzťahy medzi vetnými členmi a vetami

    2. kto zabezpečuje spojenie, styk: partizánska s., využívať niekoho ako s-u;
    šport.: ľavá s., hrať s-u;

  • spojkový príd.: s. hriadeľ, s-é obloženie

  • spojler, pôv. pís. spoiler -a L -i mn. -y m. odb. usmerňovač prúdenia vzduchu okolo automobilu, krídel lietadla ap.

  • spojnica -e -níc ž. odb.

    1. čo spája niečo: s. bodov;
    rovina s-e

    2. cesta, železnica spájajúca dve miesta, mestá ap.;

  • spojnicový príd.

  • spojovací príd. spájací: s. kanál, s-ie zariadenie;
    voj. s-ia služba;
    s-ie vojsko zabezpečujúce nepretržité spojenie vo všetkých druhoch bojovej činnosti

  • spojovateľ -a mn. -ia m. pracovník telef. centrály spájajúci účastníkov hovoru;

  • spojovateľka -y -liek ž.;

  • spojovateľský príd.: s. kurz

  • spojovka -y -viek ž. anat. blana pokrývajúca vnútornú plochu mihalnice a prechádzajúca na očné bielko, spojivka: zápal s-iek;

  • spojovkový príd.

  • spojovník -a m. lingv. interpunkčné znamienko na spájanie slov al. ich častí (napr. v slove spoločensko-politický)

  • spojový príd.: s-é služby, s-é vybavenie

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV