Význam slova "tri" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tri, m. živ. traja troch I troma/-mi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 3: t. roky, traja chlapci, t. ženy, t. páry;
rozdeliť po t. (konzervy);
dva-t., dvaja-traja asi 2 al. 3

● expr. tárať → dve na t.;
boli mu t. svety bolo mu veľmi dobre;
robí sa, vyzerá, akoby nevedel do t-ch napočítať, narátať tvári sa nevedomým; (držať niekoho) na t. kroky od tela v primeranom odstupe;
traja z(a)mrznutí svätí obyč. chladné dni na mená Pankrác, Servác, Bonifác

tri štvrte i trištvrte neskl. čísl. zlom. tri štvrtiny: t. hodiny, kila, metra;
o t. na päť

triáda -y triád ž.

1. kniž. trojica

2. filoz. trojstupňovitosť vývinu (téza – antitéza – syntéza)

nedok. k 1 triafať -a

● t. vedľa mýliť sa

// trafiť sa naskytnúť sa: také šťastie sa málokomu t-í;

nedok. triafať sa

trial -u m. šport. motocyklová súťaž v neschodnom teréne, pri kt. sa jazdec nesmie dotknúť nohou zeme;

trialový príd.

triangel -gla/-glu L -i mn. -e m.

1. jednoduchá konštrukcia označujúca výškový bod v teréne

2. trojuholníkový bicí hud. nástroj z kovu

3. kniž. (myslený) trojuholník;

trianglový príd.

triangulácia -ie ž. geod. určovanie pevných bodov na zemskom povrchu pomocou siete trojuholníkov;

triangulačný príd.: t. bod;
t-á veža vežovitá konštrukcia na umiestnenie meračských prístrojov, na signalizáciu ap.

trianonský príd. k Trianon: t. mier ustanovený zmluvou z r. 1920;
T-á zmluva podpísaná v Trianone r. 1920

trias -u m. geol. najstarší útvar druhohôr;

opak. triasavať -a

// triasť sa

1. trhavo sa pohybovať, chvieť sa: ruky sa mu t-ú, t-ie sa na celom tele;
kolená sa mu t-ú i pren. má strach;
t. sa strachom, od strachu;
t. sa zimou, od zimy

2. otriasať sa (význ. 1), zachvievať sa; kmitať, vibrovať: zem sa t-ie;
rev, hukot, až sa obloky, múry t-ú veľký;
vzduch sa t-ie;
hlas sa mu t-ie

3. expr. mať strach z niekoho al. z niečoho: všetci sa pred ním t-ú, t. sa pred zodpovednosťou

4. expr. mať obavu, báť sa o niekoho, o niečo: matka sa t-ie o dieťa, t. sa o svoj život

5. expr. túžiť, bažiť: deti sa t-ú za hračkami

● expr. t. sa za peniazmi, za každou korunou byť lakomý, skúpy;

opak. triasavať sa

triaška -y -šok ž.

1. zimnica (význ. 1): chorého zachvátila t.

2. mrazivý pocit vyvolaný rozrušením ap.: prebehla ním drobná t.

triasový príd.: t. vápenec

triasť trasie trasú nedok.

1. trhavými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy; lomcovať: t. strom;
t. niekým, aby sa zobudil

2. takto oddeľovať od niečoho, striasať: t. hrušky, orechy;
t-ené ovocie, op. oberané

3. spôsobovať chvenie niekoho: zimnica ho t-ie;
neos. len ho tak t-ie od zimy, od strachu;

triatlon -u m. preteky skladajúce sa z vytrvalostného plávania, jazdy na bicykli a vytrvalostného behu bezprostredne za sebou;

triatlonista -u m. pretekár v triatlone;

triatlonistka -y -tiek ž.

triatlonový príd.: t. okruh;

tríbiť, tríbiť sa, správ. cibriť, cibriť sa

tribún -a m. hist. v starom Ríme vysoký hodnostár;

tribúna -y -bún ž.

1. vyvýšené miesto pre rečníka, predsedajúcich ap.

2. stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách: sedieť na t-e

3. časopis al. iný orgán umožňujúci publicitu názorov, myšlienok ap.: politická t.;
voľná t.;

tribunál -u m. súdna rada, súd; senát: vojenský t.;
revolučný t. mimoriadny súd v období revolúcie

tribúnka -y -niek ž. zdrob.

trichotómia -ie ž. delenie na troje, trojdielnosť;

trichotomický príd.: t-é členenie

tričko -a -čiek s.

1. priliehavé pletené oblečenie nosené na hornej časti tela (často ako súčasť šport. úboru ap.): námornícke t.;
cyklista v žltom t-u

2. takéto oblečenie ako súčasť (mužskej) spodnej bielizne: nosiť pod košeľou t. tielko

3. hovor. politické t. príslušnosť k polit. strane, hnutiu: meniť politické t. prejsť do inej strany

● vziať si (brať si) niečo na vlastne t. na vlastnú zodpovednosť

tridsať, m. živ. i tridsiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 30: t. rokov, t. korún;
(vyskúšať) t., t-ich žiakov;
rozdeliť po t. kusov

● predať za t. strieborných zradiť

tridsatina -y -tín ž. čísl. zlom. tridsiata časť celku, 1/30

tridsaťkorunový príd. kt. má hodnotu al. cenu 30 korún: t-á vstupenka

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

tridsaťročný príd.

1. trvajúci 30 rokov: hist. t-á vojna 1618 – 48

2. 30 rokov starý: t. muž, t. strom

tridsiatka -y -tok ž.

1. číslo 30

2. niečo označené číslom 30 (izba, autobus ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu

3. hovor. 30 kusov, členov, jednotiek ap. tvoriacich celok: t. pohľadníc;
dosiahnuť, oslavovať t-u vek 30 rokov;
ísť t-ou rýchlosťou 30 km/hod.

tridsiatnička -y -čiek ž.

tridsiatnik -a mn. -ci m. (približne) tridsaťročný človek;

tridsiatok -tku m. hist. mýto vyberané na hraniciach býv. Uhorska

● expr. → vyjsť na psí t.

tridsiaty čísl. rad. k 30: t. v poradí, t. (stávkový) týždeň;
v t-ych rokoch nášho storočia v r. 1930 – 1939

trieda -y tried ž.

1. skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi, kategória: rozčleniť veci, javy do tried, t. rastlín, živočíchov, vozidlá v t-e do 500 cm³;
gram. slovesná t.

2. skupina ľudí utvárajúca istú vrstvu spoločnosti na zákl. svojej ekon. situácie; podľa marxistického chápania spoloč. vrstva majúca rovnaký vzťah k výr. prostriedkom: robotnícka t., vládnuca t.;
nemajetné t-y, t. vzdelancov

3. postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom; skupina žiakov tohto ročníka: žiak 5. t-y;
celá t. je na výlete

4. škol. miestnosť pre takúto skupinu žiakov: učiteľ vchádza do t-y

5. poradie podľa kvality, dôležitosti, charakteru práce, služieb ap.: akostná t., platová t., prvá výkonnostná t., vozeň, hotel 2. t-y

6. úroveň dosiahnutá cvikom: svetová t., o t-u lepší;

triedený príd. pri kt. sa triedi; kt. sa triedi, roztriedený: t. zber; kontajnery na t. odpad

triéder -dra L -i mn. -e m. opt. dvojitý ďalekohľad

triediaci príd.

1. určený na triedenie: t. stroj

2. umožňujúci triedenie, uplatňovaný pri triedení: t-e hľadisko

triediareň -rne ž. oddelenie al. závod, v kt. sa triedi: t. vajec, t. rúd

triedič -a m. živ. kto niečo triedi;

triedič -a mn. -e m. neživ. triediaci stroj: t. uhlia

triedička -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo triedi

2. triediaci stroj: automatická t.

opak. triedievať -a

triediť -i nedok. rozdeľovať do tried, klasifikovať: t-enie osív, t. (materiál, výrobky) podľa istých kritérií;

triedna ž.

triedne prísl. k 2: posudzovať veci t.;

triednický príd.: t-é povinnosti

triednictvo -a s. práca, funkcia triedneho učiteľa;

triednik -a m. pomôcka použ. pri triedení

triednosť -i ž. k 2

II. triedny m. triedny učiteľ, profesor;

triedny

I. príd. k 1 – 3: t-a príslušnosť;
t-a kniha;

trieliť -i -ľ! nedok. expr. bežať (význ. 1), utekať, letieť, hnať (sa): t. dolu kopcom

trienále neskl. s. (tal.) kult. podujatie opakujúce sa každý 3. rok: t. insitného umenia

trieska -y -sok ž.

1. tenký kúsok dreva získaný štiepaním al. ako odpad pri kresaní ap., íver: t-y na podkurovanie;

2. odpad pri obrábaní kovu al. iného materiálu: železné t-y

● expr. chudý ako t., vychudnúť na t-u veľmi;

trieskať -a nedok. expr.

1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú

2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu

3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem

4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere

5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti

● expr. t. si hlavu o múr zúfať si;

trieskový príd.: t-é dosky;
t-é obrábanie;

trieslo², správ. slabina

trieslo¹ -a s. garb. výťažok z kôry použ. pri spracúvaní kože;

trieslovina -y -vín ž. chem. org. zlúčenina z niekt. častí rastlín, kyselina trieslová, tanín

trieslový príd.: t. extrakt

triesočka -y -čiek ž. zdrob.

triešť -e ž. kniž. niečo roztrieštené (na drobné úlomky, čiastočky): ľadová t.

trieštiť -i -šť/-i! nedok.

1. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať: t. ľad

2. robiť nejednotným, rozptyľovať: t. sily

// trieštiť sa: vlny sa t-ia o skaly;
názory sa t-ia

trieť -ie -ú nedok.

1. tlačiac pohybovať niečím po ploche, po povrchu niečoho, šúchať, drhnúť: t. si pokožku uterákom, t. si oči;
leštiť sklo trením

2. robiť sypkým al. kašovitým; drviť, rozomieľať, rozotierať: t. farby, t. zemiaky;
t. cesto prudko miešať

● t. biedu žiť v biede

// trieť sa

1. pod tlakom sa pohybovať po ploche, po povrchu, šúchať sa, drhnúť sa: kotúče sa trú o seba

2. (o rybách) oplodňovať sa: kapry sa trú

triezvo prísl.: t. rozmýšľať;

triezvosť -i ž.

triezvy príd.

1. neomámený alkoholom, op. opitý: konať v t-om stave

2. rozumný (význ. 1, 2), rozvážny, vecný: t. náhľad, úsudok, po t-ej úvahe

3. obyčajný, jednoduchý; holý, číry: t-e zariadenie izby;
t-a skutočnosť;

trigonometria -ie ž. odbor geometrie, kt. rieši úlohy týkajúce sa trojuholníkov pomocou goniometrických funkcií;

trigonometrický príd.: t-é rovnice;
geod. t-á sieť spojnice bodov v teréne tvoriace sústavu trojuholníkov

trik -u m.

1. šikovný postup založený často na klamstve: reklamný t., osvedčený rečnícky, diplomatický, predvolebný t.

2. zručný kúsok eskamotéra: t. s kartami

3. vzbudenie ilúzie skutočnosti využitím opt. al. mechanických pomôcok: osvetľovací t., filmový t.;

triko -a trík s. trikot (význ. 2);

trikolóra -y -lór ž. trojfarebná stužka, zried. i zástava v národných farbách: t-y na čiapkach vojakov;
vyvesiť t-u

trikot -u m.

1. pružná pletená tkanina (na bielizeň ap.) obyč. z bavlny

2. priliehavé oblečenie artistov, tanečníkov ap. z tejto tkaniny, triko: gymnastky, baletky v t-och;

trikotáž -e ž. text. pletený trikotový tovar;

trikotážny príd.: t. priemysel

trikotín -u m. jemná, obyč. hodvábna pletená tkanina;

trikotínový príd.: t-á bielizeň, t-á šatovka

trikotový príd.: t-á bielizeň;
t-á látka

trikový¹ príd. k 3: t. film

trikový² príd. trikotový: t-á súprava

trikrát, tri razy neskl. čísl. nás. k 3: t. väčší, t. opakovaný

triler, pôv. pís. thriller -u L -i mn. -y m. napínavé slovesné al. film. dielo s námetom úmyselne vyvolávajúcim hrôzu, horor; kriminálny film s vrahom známym od začiatku

trilkovať nedok. vyludzovať trilky: t-nie škovránka

trilógia -ie ž. slovesné al. hud. dielo skladajúce sa z troch samostatných častí so spoločným námetom;

trilogický príd.

trilok -lku m. rýchle opakovanie dvoch susedných tónov splývajúcich do trasľavého zvuku, trilkovanie: vtačie t-y, t-y harmoniky

trímať -e/-a -u/-ajú nedok. zastar. al. expr. držať: vysoko t. zástavu

// trímať sa držať sa; pridŕžať sa: kŕčovite sa t.

trinásť, m. živ. i trinásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 13: t. členov, t-i členovia (komisie, výboru)

trinástka -y -tok ž.

1. číslo 13

2. niečo označené číslom 13 (električka, miestnosť ap.)

trinásty čísl. rad. k 13: sedieť v t-om rade

● t-a komnata niečo tajomné, nedovolené;
expr. t. apoštol prebytočná osoba al. vec

tringelt -u m. subšt. obslužné, prepitné

trinitrotoluén -u m. chem. prudká výbušnina získaná z toluénu;

trinitrotoluénový príd.

trio -ia L -iu s.

1. hud. súbor troch hlasov al. nástrojov; skladba pre ne

2. hud. stredná časť tanečnej al. pochodovej skladby

3. trojica vôbec: hut. valcovacie t. typ valcovacej stolice;
publ. útočné t.

trióda -y triód ž. elektrotech. elektrónka s troma elektródami

tripartita -y ž. publ. rada zložená z troch zložiek (zo zástupcov vlády, zamestnávateľov a odborov usilujúcich sa rokovaním dosiahnuť sociálny zmier); trojstranná dohoda;

tripartitný príd. trojstranný: t-é rokovania

triptych -u m. umel. dielo (najmä výtvar.) skladajúce sa z troch častí

tristný príd. kniž. smutný, neradostný: t. život

tristo neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 300

● expr. t. hrmených! zahrešenie

tritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 3000: t. rokov, (ušetriť) t. litrov benzínu

triumf -u m. veľký úspech, víťazstvo: t. humanistických myšlienok;
sláviť t. v športovom zápolení;

triumfálne prísl.;

triumfálnosť -i ž.

triumfálny príd.: t-a cesta;
t. pocit;

triumfovať nedok. i dok.

1. dosahovať, dosiahnuť veľký úspech, (z)víťaziť: t. nad nepriateľom, t. na olympiáde

2. expr. prejavovať, prejaviť zadosťučinenie, uspokojenie (obyč. škodoradostné): t-júci úsmev, pohľad

triumvirát -u m. v starom Ríme zbor troch mužov, kt. spravovali štát;

triviálne prísl.;

triviálnosť -i ž.

triviálny príd. obyčajný (význ. 1), všedný, banálny, otrepaný: t-a fráza, t. humor;
chem. t. názov nevystihujúci štruktúru;

pátričky -čiek ž. pomn. hovor. ruženec

vnútri

I. prísl. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, dnu, op. vonku: ostať sedieť v., dužina v. zelená;
pocity skrývané v. v sebe

II. predl. s G vyj. miesto vo vnútornom priestore, v: inštalácia v. domu, pomery v. štátu