Význam slova "štát" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 524 výsledkov (5 strán)
-
stať1 -e ž.
1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í
2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)stáť1 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž
3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom
6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í
8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci
9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)
● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);stáť2 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;sťať stne stnú sťal sťatý dok.
1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu
2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li
3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom
-
štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)
-
stať sa stane stanú staň! stal dok.
1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo
3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie; -
stať si, stať2 stane stanú staň! stal dok.
1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty2. iba stať2 kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;
-
štatariálny príd.: š. súd
-
štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;
-
statička -y -čiek ž.;
-
statický príd.
1. súvisiaci so statikou: s. výpočet
2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
s-á (šport.) hra;
fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;staticky prísl.: s. overená stavba;
pôsobiť s.; -
statik -a mn. -ci m. odborník v statike;
-
štátik -a m. zdrob.
-
statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;
-
státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.
1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.
2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;
-
státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup
-
štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;
-
štatistička -y -čiek ž.;
-
štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
š. úrad;štatisticky prísl.: š. zistiť
-
štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;
-
štatistika -y -tík ž.
1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
urobiť š-u2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;
-
štatistka -y -tiek ž.
-
statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja
-
statkár -a m. veľkostatkár;
-
statkárka -y -rok ž.
1. k statkár
2. hovor. statkárova žena;
-
statkársky príd.: s-a pôda
-
statne prísl.;
-
štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;
-
štátnickosť -i ž.
-
štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;
štátnicky prísl.;
-
štátnicový príd.: š. predmet
-
štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;
-
štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy
-
štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus
-
štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;
štátnopoliticky prísl.
-
statnosť -i ž.
-
štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;
-
štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra; -
statoček -čka m. zdrob. expr.
-
statočne prísl.: s. žiť;
-
statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
náb. jedna z mravných cností, mravná sila -
statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
s. záchranca hrdinský, odvážny;
s-á práca, s. úmysel; -
statok2 -tku m.
1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.
2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty
statok1 -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
opatriť, nakŕmiť s.;
drobný s. ovce, ošípané, kozy; -
štátoprávne prísl.
-
štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;
-
stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;
-
statorový príd.
-
štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou
-
štátotvorne prísl.;
-
štátotvornosť -i ž.
-
štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika; -
štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;
-
status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo -
štatusový príd.
-
štatút -u m.
1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku
2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;
-
štatutárne prísl.
-
štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;
-
ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku
-
achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón
-
adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
-
advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
-
agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;
-
agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a. -
akurát hovor.
I. prísl. práve, priam: a. sme prišli
II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.
III. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť -
anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby
-
antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.
-
aparát -u m.
1. prístroj: fotografický, premietací a.
2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a. -
apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om
-
atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho
-
atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;
-
atribút -u m.
1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa
2. gram. prívlastok;
-
bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)
-
brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;
-
buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.
-
bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie
-
bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe
-
celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.
-
celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;
-
certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.
-
chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.; -
chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;
-
chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk
-
chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om; -
citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
-
dekanát [d-] -u m.
1. dekanstvo (význ. 2)
2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností
-
dekrét -u m.
1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora
-
delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;
-
demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba
-
deputát -u m. v min. časť mzdy al. platu vyplácaná v naturáliách: pracovať za d.;
-
derivát -u m. odb. odvodenina; odvodená chem. zlúčenina: ópiové d-y
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia -
diktát -u m.
1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.
2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.
-
doktorát -u m.
1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.2. doktorské skúšky: urobiť d.
-
doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li
-
drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva
-
drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé; -
druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.
1. k 2: d. povedať niečo
2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie -
dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.
● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;
-
duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť -
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
elaborát -u m. písomné spracovanie témy, námetu ap.
-
emirát -u m. štát na čele s emirom: arabské e-y