Význam slova "odpor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

odpor -u m.

1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: o. ľudí proti vojne, naraziť na o. (partizánov);
fyz. o. vzduchu sila pôsobiaca proti pohybu telesa;
elektrotech.: stupeň schopnosti materiálu viesť elektr. prúd pri priloženom napätí; zariadenie využívajúce túto vlastnosť

2. nechuť, ošklivosť, antipatia: vzbudzovať, premôcť o.;
mať, cítiť k niekomu o.

3. nesúhlas: neznášať o., prejavy o-u

□ klásť o., stavať sa na o. odporovať

● cesta najmenšieho o-u najpohodlnejšie riešenie;

odporca -u mn. -ovia m. protivník (význ. 1), nepriateľ: úhlavný, politický o.;

odporkyňa -e -kýň ž.

odporne prísl.: o. chutiť;

odpornosť -i ž.

odporný príd. vzbudzujúci odpor (význ. 2), protivný, ošklivý, ohavný, hnusný, mrzký: o. zápach, o. výzor, o. zvuk;

odporovací príd. lingv.: o. vzťah spájajúci členy, z kt. druhý obsahovo odporuje prvému;
o-ie spojky, súvetia

odporovať nedok.

1. klásť odpor, vzpierať sa: pri zatknutí neo-l;
o. presile

2. protirečiť, oponovať, nesúhlasiť: zo zásady každému o-l

3. byť v rozpore, nezhodovať sa: jeho argumenty si o-jú

odporový príd.: o. drôt

nedok. odporúčať -a

// odporučiť sa rozlúčiť sa (pozdravom), odobrať sa: o-l sa a šiel;

nedok. odporúčať sa

odporučiť dok.

1. navrhnúť, poradiť: o-li mu ostať, aby ostal;
o. knihu na vydanie;
dostať o-enie

2. zastaráv. odovzdať do pozornosti, na starosť, zveriť niekomu: o-la im svoje deti;
o. sa do ochrany niekoho;