Význam slova "t åˆ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 481 výsledkov (5 strán)
-
štátik -a m. zdrob.
-
štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;
-
štátnickosť -i ž.
-
štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;
štátnicky prísl.;
-
štátnicový príd.: š. predmet
-
štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;
-
štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy
-
štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus
-
štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;
štátnopoliticky prísl.
-
štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;
-
štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra; -
štátoprávne prísl.
-
štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;
-
štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou
-
štátotvorne prísl.;
-
štátotvornosť -i ž.
-
štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika; -
štatút -u m.
1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku
2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;
-
štíhlo prísl.: vyzerať š.;
-
štíhlosť -i ž.
-
štíhly príd. v pomere k výške al. dĺžke primerane tenký al. úzky: š. krk, š-a postava, š-e dievča;
š-a jedľa, veža; -
štípací príd. určený na odštipovanie (drôtu, nitov, plechov ap.): tech. š-ie kliešte
-
štípanec -nca m. uštipnuté miesto: mať š-e na ruke
-
štípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. stláčať pokožku medzi prstami ap. a tým spôsobovať bolesť: š. dieťa na líci
2. (obyč. o hmyze) pichaním, hryzením spôsobovať bolesť: komáre, muchy š-u;
had š-e3. spôsobovať pálčivú bolesť, pálčivý pocit, páliť: dym š-e v očiach, mráz, paprika š-e
4. pociťovať pálčivú bolesť, páliť: oči ma š-u, rana ho š-e;
-
štít -u/-a m.
1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;
2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.;
zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)3. erb
4. vývesná firemná tabuľa
5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.
6. čelná strana: š. postele
7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u
8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.;
Lomnický š.● mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť;
kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz;
byť na š-e byť porazený; -
štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
š-i sa dotknúť žaby; -
štítivo prísl.
-
štítivý príd. vyjadrujúci hnus: š. pohľad;
-
štítkový príd.
-
štítnička -y -čiek ž. škodlivý hmyz cudzopasiaci na rastlinách, zool. Chionaspis, Quadraspidiotus atď.
-
štítny príd.: š-a žľaza s vnútornou sekréciou, ktorej hormón reguluje látkovú premenu;
š-a chrupka najväčšia chrupka hrtana -
štítok -tka/-tku m.
1. zdrob. k štít
2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite
3. strieška na čiapke, šilt;
-
štítový príd.;
-
stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.
1. k 100: s. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty
-
štóla -y štól ž.
1. súčasť žen. oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec
2. cirk. dlhý pás nosený na pleciach ako súčasť liturg. oblečenia
-
štôlňa -e ž. vodorovná banská chodba
-
štôsik, štósik -a m. zdrob.
-
štúdia -ie ž.
1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.
2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.
-
štúdio -ia D a L -iu s.
1. miestnosť s prístrojovým vybavením na prípravu a vysielanie rozhlas. al. telev. programov, na nakrúcanie filmov ap.
2. študijná a experimentálna scéna: Š. mladých;
-
štúdiový príd.: š-á technika
-
štúdium -ia s.
1. odb., ved. výskum, bádanie: š. vesmíru, jazyka
2. i štúdiá -ií pomn. navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné, denné, večerné š.;
odísť na š-iá3. študovanie (význ. 2): š. literatúry, cudzích jazykov;
-
štúrať -a nedok. expr.
1. i štúrať sa hrabať sa, prehrabávať sa, prehŕňať sa, vŕtať sa, kutrať sa: š. (sa) kutáčom v pahrebe, š. si v nose;
š. (sa) v zemi;
š. sa v cudzích veciach i pren. pliesť sa2. pichať (význ. 1), strkať, drgať: š. palicou do zeme;
š. do priateľa i pren. podpichovať ho; -
dok. štúriť -i
1. k štúrať (význ. 2)
2. vopchať: š. ruku do vrecka, do rukáva
-
štúrovčina -y ž. forma spis. slovenčiny, ktorú kodifikoval Ľudovít Štúr
-
štúrovec -vca m. prívrženec Ľudovíta Štúra; člen Štúrovej družiny
-
štúrovský príd. týkajúci sa Ľudovíta Štúra a jeho družiny: š-á generácia, š-á slovenčina, š. pravopis;
š-í básnici -
štvrtýkrát, štvrtý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 4: š. opakovať niečo
-
štýl -u m.
1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce
2. sloh (význ. 1): barokový š.
3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.
4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania
5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.;
voľný š. druh šport. zápasenia; -
štýlotvorne prísl.;
-
štýlotvornosť -i ž.
-
štýlotvorný príd. formujúci štýl: š-é činitele, prvky;
-
štýlovo prísl.: š. čisté dielo;
-
štýlovosť -i ž.
-
štýlový príd.: š. nábytok, účes;
-
štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť
-
štyrikrát, štyri razy neskl. čísl. nás. k 4: štyrikrát tri je dvanásť, š. väčší zisk
-
substrát -u m. odb. základ, podklad (vlastnosti, činnosti, stavu); živné prostredie: hmotný s. rastu;
pôdny s., jazykový s.;
sypký s. sypký materiál; -
sulfát -u m. chem. síran;
-
sultanát -u m.
1. krajina, v kt. panuje sultán
2. vláda sultána
-
superfosfát -u m. druh priemyselného fosforečného hnojiva;
-
svätá ž. svätica
-
svätosvätý príd. expr. celkom istý, zaručený, skalopevný: to je s-á pravda;
-
svätý
I. príd.
1. náb. o kt. cirkev slávnostne vyhlásila, že hrdinsky praktizoval cnosti, a dala ho veriacim za vzor (a orodovníka), skr. sv.: s. Cyril a Metod, s. Svorad
2. súvisiaci s náb. predstavami a úkonmi: s-á omša;
s-é obrázky s náb. námetmi;
S-é písmo, Písmo s-é Biblia;
S-á zem Palestína;
S-á stolica a) najvyššia správa kat. cirkvi na čele s pápežom b) Vatikánsky mestský štát;
S. Otec pápež3. expr. vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou: žiť s-ým životom;
(ten veru) nie je s.4. expr. nedotknuteľný, posvätný, drahý: rodina mu je s-á
5. kniž. vznešený (význ. 1), slávnostný, veľký: s-á chvíľa
6. expr. vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: s. hnev, s-é nadšenie;
s. boj za spravodlivosť7. expr. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: s-é ticho;
s-á pravda i fraz. áno (zdôraznený súhlas)● expr. robiť sa, tváriť sa s-ým predstierať nevinnosť;
mať s niekým, niečím s. pokoj a) nemať nič spoločné b) skoncovať;
mať s niekým s-ú trpezlivosť byť veľmi trpezlivý;
nič mu nie je s-é všetko znevažuje;
iron. s-á nevinnosť! a) tvári sa ako nevinný b) je naivný; -
sviští príd.: s-ia kožušina
-
syndikát -u m.
1. forma monopolu so spoločným odbytovým al. nákupným orgánom
2. názov niekt. odborových organizácií;
-
t [i té] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: t tona;
t. r. tohto roku;
t. č. toh(t)o času;
t. j. to jest;
T-železo s profilom v tvare Tť [i ťé] neskl. s. spoluhláska a písmeno
-
t. č. skr. tohto času
-
t. j. skr. to jest
-
t. m. skr. tohto mesiaca
-
t. r. skr. tohto roka
-
tábor -a m.
1. hromadné ubytovanie obyč. v prírode pod provizórnym prístreším: stanový t., vojenský, skautský, detský t.;
tréningový t.;
utečenecký t. dočasné ubytovanie pre utečencov2. hromadné väzenie v provizórnych ubikáciách: pracovný t., koncentračný, zberný, zajatecký t.
3. skupina s rovnakou polit., záujmovou ap. orientáciou: konzervatívny, pravicový t.;
t. fanúšikov;
v min. socialistický, kapitalistický t.; -
táborák -a m. hovor.
-
táborákový príd.
-
táborisko -a -rísk s.
1. miesto na táborenie: verejné t.;
letné t.2. archeol. prechodné sídlo ľudí v praveku: diluviálne t.
-
táboriť nedok. prechodne bývať v prírode, obyč. pod stanom, stanovať: t. pri rieke;
t. pod holým nebom bivakovať -
táborníčka -y -čok ž.;
-
tábornícky príd.: t. život;
t-e krúžky; -
táborníctvo -a s. činnosť spojená s táborením
-
táborník -a mn. -ci m. obyvateľ rekreačného tábora; táboriaci výletník: stanári a t-i;
-
táborový príd.: t. oheň, t. život
-
tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
poukladať poháre na t-u;
podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke -
tácnička -y -čiek ž. zdrob.
-
tágo -a tág s. biliardová palica
-
tákať -a nedok. vydávať zvuky podobné slabike ták: kačice t-jú
-
Tália -ie ž. (v gréc. mytol.) múza herectva
● kniž.: chrám, stánok T-ie divadlo;
služobníci T-ie herci -
tamto ten, tamto tá, tamto to zám. ukaz. (dôraznejšie) tamten: hranicu tvoria t. tie vrchy
-
tápať -e -u táp! -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. neisto sa pohybovať, habkať: t. v tme
2. byť neistý, bezradný, blúdiť: t. v neistote, v pochybnostiach
-
tápavo prísl.
-
táračka1 -y -čiek, tárajka -y -jok ž.;
táračka2 -y -čiek obyč. mn. ž. expr. táranie, táraniny, pletky: nezmyselné t-y
-
táračský, tárajský príd.;
táračsky, tárajsky prísl.;
-
táračstvo, tárajstvo -a s.
-
táradielko -a -lok s. zdrob. expr.
-
táranina -y -nín obyč. mn. ž. expr. bezobsažné, prázdne reči, táranie, táračky, pletky: nezodpovedné t-y
-
tárať -a nedok. expr. nepremyslene, nerozvážne hovoriť, trepať: t. hlúposti;
čo to t-š? net-j! keby si net-l! prejavy nesúhlasu● expr. t. → dve na tri;
t. do → sveta, do → vetra; -
tárať sa -a nedok. expr. túlať sa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po svete, po meste, po horách;
kde sa táraš? kade chodíš? kde si bol? -
opak. táravať -a
-
táravo prísl.;
-
táravosť -i ž.
-
táravý príd. expr. kt. veľa a zbytočne rozpráva: t-é jazyčnice;
táraj t. nadávka; -
tátoš -a mn. N a A -e m. rozprávkový kôň;
-
tátošík -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.
-
téčko -a -čok s. hovor. písmeno t, T; vec ním označená al. majúca jeho podobu: nosiť tričko s t-om;
budova do t-a -
téglik -a m.
1. nádobka na farmaceutické, kozmetické al. potravinárske výrobky
2. hut. žiaruvzdorná nádoba na tavenie menšieho množstva kovov;
-
téglikový príd.: hut. t-á oceľ vyrábaná v téglikoch
-
telefonát -u m. telefonická správa, telefonický hovor: prevziať, vybaviť t.
-
téma -y tém ž. zákl. myšlienka umel. diela; predmet rozhovoru al. úvahy, námet: historická, súčasná t., hudobná t.;
t. rozhovoru, úvaha na aktuálnu t-u;
lingv. východisko, základ výpovede; -
ten istý, tá istá, to isté zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť osôb, vecí, javov; v porovnávacích vetách v súvzť. dvojiciach t. i. -ktorý, t. i. – čo, t. i. – ako;
pri dôraze v spoj. jeden a t. i.: bol to t. i. človek, viezol sa v tom istom vozni, robí tie isté chyby, ešte v tom istom roku;
bola to tá istá pieseň, ktorú hrali včera;
videl to isté čo oni, ako oni;
stále tvrdí jedno a to isté -
ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej A tú I tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.
1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke;
to slovo prečiarkni2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú;
s tým prípadom som skončil;
jemu sa nepáčili ani tí, ani títo;
zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký;
nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): už nie je t., čo býval;
nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú;
som tej mienky, toho názoru, že treba už začať3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne;
v tom roku bolo veľmi sucho;
od tých čias, čo, ako odišli odvtedy;
v tom čase, keď študoval vtedy;
za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to;
umy obloky, nech sú aspoň tie čisté5. expr. má citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu
6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto;
pri tej príležitosti pritom;
tým spôsobom tak7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát;
to všetko je vaše;
teraz príde to hlavné;
hovor. robiť, to sa mu nechce;
uspokoj sa s tým, čo máš;
čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr. má citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie;
opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol;
stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí;
je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby;
napriek tomu, že;
vďaka tomu, že● ten alebo onen ktokoľvek;
to alebo ono všeličo;
ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi;
to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi;
je → tam toho;
→ dosť na tom;
už má toho → dosť