Význam slova "had" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • had -a mn. N a A -y m. beznohý plaz s pretiahnutým valcovitým telom;
    zool. hady Ophidia: jedovatý h., h. sa plazí, sipí, syčí;

    byť ako h. a) ohybný b) úlisný;
    vyšmyknúť sa, prešmyknúť sa ako h. obratne;
    vyskočil, akoby ho bol h. uštipol rýchle al. podráždene;
    zbiť niekoho ako h-a veľmi;
    expr.: je ich ako h-ov veľa;
    hriať (si) h-a na (vlastných) prsiach preukazovať láskavosti skrytému nepriateľovi;
    ba (kieho) h-a! výraz záporu, odporu;

  • háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

  • hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

  • hádačka -y -čiek ž.

  • hádam čast. azda, vari, asi, možno: h. už prišli? už sa h. vrátia;
    h. to bude stačiť

  • hádanka -y -niek ž.

    1. (slovná) hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip: dávať, lúštiť h-y

    2. záhada: bola preňho h-ou

    hovoriť v h-ách zámerne nejasne

  • hádankár -a m. kto lúšti al. zostavuje hádanky;

  • hádankárka -y -rok ž.;

  • hádankársky príd.: h. kútik (v novinách)

  • hádať -a nedok.

    1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
    h. odoka;
    h-li mu 50 rokov

    2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

  • hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

  • háďatko -a -tiek s.

    1. zdrob. k háďa

    2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny

  • opak. hádavať -a

  • opak. hádavať sa -a

  • hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
    h. tón

  • hadí príd.: h. jed, h-ia koža

    h. muž, h-ia žena artisti s mimoriadne ohybným telom;
    pejor. h-ie plemeno a) falošní ľudia b) ženy;

  • hadica -e -díc ž. pružná rúrka na vedenie kvapalín al. plynov: gumová h.;

  • hadička -y -čiek ž. zdrob.

  • hadicový príd.;

  • hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

  • hadisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

  • hadiť sa nedok. kľukatiť sa: cesta, potok sa h-í

  • hadito prísl.

  • haditý príd. kľukatý: h. potok, chodníček;

  • hádka -y -dok ž. slovný spor, škriepka, zvada: rodinná h., h. o peniaze

  • hadovito, hadovite prísl.

  • hadovitý príd. tvarom (najmä kľukatosťou) pripomínajúci hada: h-é ozdoby, čiary;

  • hadovka -y -viek ž.

    1. nejedlá páchnuca huba s vysokým klobúkom, bot. Phallus

    2. krajč. ozdobná hadovitá stužka

  • hádzaná ž. loptová hra, pri kt. sa lopta vhadzuje (do brány);

  • hádzanár -a m. hráč hádzanej;

  • hádzanárka -y -rok ž.;

  • hádzanársky príd.: h. turnaj

  • nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok;
    h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody;
    h. tieň tieniť

    akoby → hrach na stenu h-l;
    h. (myšlienky ap.) na papier písať;
    h. očami po niekom pozerať (so záľubou);
    h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky;
    expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať;
    h. niekomu → frčky (do nosa);
    h. si s niekým → frčky;
    h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

    // hodiť sa1 dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody;
    h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

    expr.: h. sa do parády vyobliekať sa;
    h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným;
    ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

  • nedok. hádzať sa

    1. k hodiť sa1

    2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV