Význam slova "sto" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sto sta/sto D stu/sto L ste/sto I stom/sto mn. stá G sto D stám L stách I stami;
v spoj. s počítaným predmetom neskl. s. čísl. zákl.

1. vyj. číslo a počet 100: s. metrov, niekoľko s. osôb, vydať zo s. korún, rátať do s., do sta;
dvaja zo s. ľudí;
jeden (prípad) zo sta i fraz. zriedkavo;
plniť dodávky na s. percent

2. často mn. expr. neurč. množstvo, veľa: mať s. námietok;
stá a stá ľudí;
bolo ich tam na stá

● → gazdovať od tisíca ku stu;
expr. byť s. rokov za opicami byť veľmi zaostalý;
mať s. chutí (niečo urobiť) veľmi chcieť; zastrájať sa;
(niečo je) na s. percent isté; isto;
expr.: s. (striel) hrmených, s. striel ti do pečene, s. bohov! zahrešenia

stočiť dok.

1. skrútiť (význ. 1 – 3): s. drôt, s-ený pokrovec;
s. volant;
s. auto;

2. (o tekutine) odviesť do inej nádoby, preliať (hadičkou): s. víno do fliaš;

štočkový príd.

stočlenný príd. majúci 100 členov: s. tanečný súbor

stočné s. vodárenský poplatok za odvádzanie odpadovej vody

štočok -čka m. typ. kovová platňa s negatívom obrazu použ. na tlač;

stodola -y -dôl ž. hosp. budova na uskladnenie poľnohosp. plodín (obilia, náradia ap.), humno: pozvážať do s-y, uskladniť slamu v s-e

● studený máj, v s-e raj

stoh -u m.

1. veľká kopa naukladanej slamy, krmovín ap.: postaviť s., s. sena

2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: s-y spisov, kníh;

stohový príd.

stoicizmus -mu m. antický filoz. smer hlásajúci najmä potrebu poznať prír. zákony a potrebu životnej vyrovnanosti;

stoický príd.: s-á filozofia;
s. pokoj, postoj;

stoicky prísl.: s. znášať nešťastie

stoik -a mn. -ci m. stúpenec stoicizmu;

stoj -a m. zvislá poloha (stojaceho) tela;
tel. s. spätný, s. na rukách;
streľba v s-i

stojací príd. uspôsobený na postavenie v zvislej polohe: s-ie hodiny, s-ia lampa

stojačik -a m. hovor. stojatý golier

stojačky prísl. stojac, postojačky: obedovať s.;
streľba s. stojmo

stojan -a m. konštrukcia, na kt. sa veci vešajú, kladú, pripevňujú ap.: s. na kabáty, s. na kvety, na noty;
maliarsky s. podstavec;

stojanček -a m. zdrob.

stojanový príd.: s. sušiak;

stojato prísl.

stojatý príd.

1. postavený v zvislej polohe: s-é písmo;
s. golier

2. kt. nehybne stojí, nehybný: s-á voda (napr. v bazéne)

● s-é vody nečinnosť, stagnácia (napr. v spoloč. živote);

stojisko -a -jísk s.

1. miesto pre jedno zviera v ustajňovacom objekte

2. plocha na odstavenie al. parkovanie (motor.) vozidla

stojka -y -jok ž.

1. stoj na rukách: urobiť s-u

2. stojatá podpera (napr. v štôlni)

3. šport. slang. streľba stojmo

stojmo prísl.

1. stojac, postojačky: streľba s.;
tel. vzpor s.

2. stojato: uložiť veci s.

stojné s. žel. poplatok za prepravované vozne, ktoré zostávajú na koľajach aj po určenej lehote

stok -u m. vodohosp.

1. sútok: s. vôd

2. bod nepretržite pohlcujúci kvapalinu;

štok -u m. subšt. poschodie: bývať na štvrtom š-u;
štokový príd.

stoka -y stôk ž. vedenie (v podobe kanála) na odvádzanie odpadovej al. inej znečistenej vody: odpadová, odtoková s.;

stokilový príd. hovor. vážiaci 100 kg: s. chlap

stoknúť -e -ú -kol dok. navliecť (význ. 1), nastoknúť: s. prsteň na prst;
s. papuče na nohy

stokorunáčka -y -čok ž. stokorunová bankovka, stovka

stokorunový príd. majúci hodnotu 100 korún: s-á bankovka, s. účet, dar

stokový¹ príd.: s-á oblasť

stokový² príd.

stokráska -y -sok ž. bylina s kvetom podobným väčšej sedmokráske, bot. Bellidiastrum

stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.

1. k 100: s. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty

stôl stola m.

1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.;
sedieť za s-om, pri s-e;
prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie;
pozvať k s-u pozvať jesť;
nosiť na s. podávať jedlá;

2. zariadenie podobné stolu: operačný s.;
biliardový s.

● (terén ap.) rovný ako s. úplne;
udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť;
publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti;
zasadnúť za → okrúhly s.;

štóla -y štól ž.

1. súčasť žen. oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec

2. cirk. dlhý pás nosený na pleciach ako súčasť liturg. oblečenia

stolár -a m. odborník zhotovujúci výrobky z dreva (nábytok, dvere ap.); samostatný živnostník;

stolárčina -y ž. hovor. stolárstvo (význ. 1)

stolárčiť -rč/-i! nedok. hovor. robiť stolárske práce, byť stolárom

stolársky príd.: s-a dielňa, s. majster, s-e remeslo;

stolárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. stolársky odbor

2. stolárska prevádzkareň, dielňa

stolček -a m.

1. menší stôl, stolík (slúžiaci obyč. ako podstavec): kvetinový s.

2. nízka jednoduchá sedačka al. podložka pod nohy: vyložiť si nohy na s.

stolec -lca m.

1. drevené sedadlo: trojnohý, kuchynský s.

2. kniž. prestol;

stolica -e -líc ž.

1. sedadlo v podobe lavice al. väčšej stoličky: vyrezávaná s.

2. odb. (prí)stroj použ. pri výr. al. opracúvaní rozlič. materiálu: rezacia, valcovacia s., hobľovacia s.

3. vys. úr. inštancia, úrad, inštitúcia (najmä v min.): práv. súdy prvej, druhej s-e;
→ Svätá s.

4. hist. admin.-správna územná jednotka v býv. Uhorsku: Trenčianska s.

5. vylučovanie výkalov (z ľudského tela); (ľudské) výkaly: mať s-u;
riedka s.;

stolička -y -čiek ž.

1. ľahšie sedadlo s operadlom pre 1 osobu: drevená, čalúnená, skladacia s.;
ponúknuť hosťovi s-u

2. široký zadný zub cicavcov

● → sedieť na dvoch s-ách;

stoličkový príd.: s-é operadlo

stoličný príd. k 4: s. úrad;

stolicový príd. k 5

stolík -a m. zdrob.: konferenčný, servírovací s.;
nočný s.

stolistý príd.: bot. ruža s-á okrasná krovitá rastlina, Rosa centifolia

štôlňa -e ž. vodorovná banská chodba

stolnotenisový príd. k stolný tenis: s. turnaj

stolný príd.: s. tenis pingpong;

stolovací príd. použ. pri stolovaní: s. poriadok

stolovať nedok.

1. jesť pri (prestretom) stole s dodržiavaním zásad prijatých pri tomto úkone: rodinné s-nie, kultúra s-nia

2. kniž. hodovať, hostiť sa: hostia s-li do noci

stolovník -a mn. -ci m. kniž. účastník stolovania

stolový príd.: s-á doska, lampa, s. olej;
s-é hry;

stomatológ -a mn. -ovia m. odborník v stomatológii;

stomatológia -ie ž. lek. odbor zaoberajúci sa chorobami zubov a ústnej dutiny;

stomatologička -y -čiek ž.;

stomatologický príd.: s-é oddelenie

stometrový príd. merajúci 100 metrov: s-á výška, vzdialenosť

ston -u m. hlasný, bolestný vzdych, zastenanie: ťažké s-y (chorého)

stonásobne čísl. nás. príslov.: expr. s. sa odvďačiť

stonásobný čísl. nás.

1. znásobený al. opakovaný 100 ráz: s-é množstvo, zväčšenie

2. expr. mnohonásobný (význ. 1, 2): s-á ozvena;

stonka -y -niek ž. stopka (význ. 1)

stonoha -y -nôh ž. expr.

1. dlhý a obyč. chudý človek

2. figliar, huncút

stonožka -y -žiek, stonôžka -y -žok ž. drobný živočích s článkovaným telom a veľkým počtom nôh;
zool. stonôžky Chilopoda

stop

I. cit.

1. vyj. výzvu zastaviť, stoj!: s. fajčeniu! výzva na jeho odstránenie

2. naznač. rozhranie viet v telegrame

II. stop -u m.

1. admin. zastavenie pohybu cien, miezd ap. (dohora) s cieľom stabilizovať ich: mzdový s.

2. hovor. autostop: ísť, cestovať s-om

stopa -y stôp ž.

1. odtlačok po chodidle, obuvi na zemi, šľapaj, stupaj; odtlačok po chôdzi, jazde ap.: ľudské, vtačie s-y;
zanechávať (hlboké, mokré) s-y;
s. kolesa;

2. zvyšok po niečom (po deji, veci ap.), pozostatok, znak: s. farby, s. po údere, s-y vojny, s-y utrpenia (na tvári);
odb. zvuková s. (na magnetofónovej páske) záznam

3. stará dĺžková miera; v angl. a amer. prostredí jednotka dĺžky (0,3048 m)

4. metr. rytmická jednotka verša: jambická, slabičná s.

● niesť s-y niečoho mať znaky niečoho;
prísť niekomu, niečomu na s-u vypátrať;
ísť v s-ách niekoho nasledovať (príklad);
zmiznúť bez s-y stratiť sa;
ani s-y (niet po ňom, po tom) a) stratil(o) sa b) niet ho;

stopár² -a m. hovor. kto stopuje motor. vozidlo;

stopár¹ -a m.

1. kto hľadá podľa stôp, kto sleduje stopu (zveri ap.): indiánsky s.

2. mn. N a A -e poľovný pes vycvičený na sledovanie zveri;

stopárka -y -rok ž.

stopársky príd. i prísl.;

stopárstvo -a s. stopovanie (zveri)

štopeľ, štupeľ -pľa m. neživ. hovor. zátka: vytiahnuť š. z fľaše;

štopeľ, štupeľ -pľa mn. -i m. živ. expr. malé dieťa al. malý človek;

stopér -a m. vo futbale stred. obranca;

stopercentne prísl.;

stopercentnosť -i ž.

stopercentný príd.

1. zahŕňajúci 100 percent: s. zisk

2. expr. úplný, dokonalý: s. muž, s-á istota;

stopérka -y -rok ž.;

stopérsky príd.

stopiť dok. roztopiť (význ. 1), rozpustiť: s. maslo, slnko s-í sneh;

stopka -y -piek ž.

1. tenký výhonok na rastline nesúci kvet, list al. plod: s. listu;
čerešne visia na s-ách

2. tenký útvar, kt. niečo nesie al. spája, upevňuje: s. kalíška;
odb.: mozgová s.;
valcová s.

● mať → oči (ako) na s-ách;

štopkačka -y -čiek ž. hovor. niť na štopkanie

štopkať nedok. látať dieru prešívaním niťou na spôsob mriežky, mriežkovať: š. ponožky

stopkový príd.;

stopky -piek ž. pomn. mechanicky spúšťané a zastavované hodinky na presné meranie krátkych časových úsekov (napr. v športe)

štoplík, štuplík -a m. zdrob.

stopnúť -e -ú -pol dok. hovor.

1. zmerať trvanie niečoho na stopkách al. hodinkách: s. plavcovi čas

2. zastaviť auto s cieľom odviezť sa: s. auto;

stopôčka -y -čok ž. zdrob.

stopovací príd. určený na stopovanie, vyhľadávanie: s. pes;
s-ia skupina

nedok. stopovať¹

stopovať² nedok. nepozorovane sledovať (podľa stôp); vyhľadávať, pátrať: detektív s-je páchateľa;
s. zver

stopový príd. k 2, 4: chem. s-é prvky vyskytujúce sa v prírode v nepatrných množstvách;
s-é členenie verša

stóra -y stór ž. zaťahovacia záclona obyč. z ťažšieho materiálu

storako čísl. druh. príslov.

storaký čísl. druh.

1. stých rozlič. druhov

2. expr. mnohoraký, rozmanitý: mať s-é možnosti;

štorcovať sa nedok. subšt. odporovať (význ. 1, 2), vzpierať sa, priečiť sa: darmo sa š-š

storno -a s. odb.

1. odstúpenie od objednávky, zrušenie zmluvy

2. opravné účtovanie chybne zaúčtovanej položky

3. poplatok za stornovanie

stornovať nedok. i dok. odb. (z)rušiť (objednávku, zmluvu, chybné účtovanie ap.)

storočie -ia s. obdobie trvajúce 100 rokov; v letopočte počítané od 1. do 100. roku: dom tu stojí už pol s-ia;
žiť v dvadsiatom prvom s-í;
na prelome s-í

storočnica -e -níc ž. sté výročie: oslava s-e divadla, s. Kukučínovho narodenia

storočný príd.

1. trvajúci 100 rokov: s-á poroba

2. 100 rokov starý: s. dub, človek

stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
uložiť knihy do s-a do stĺpca;

štôs, štós -u m. hovor. stôs: š. dreva, novín;

stôsik -a m. zdrob.

štôsik, štósik -a m. zdrob.

stotina -y -tín ž.

I. čísl. zlom. stá časť celku: s. sekundy;

stotinka -y -niek ž. zdrob. expr.: rozhodovali s-y sekundy

II. stotina v min. rota: s. vojska

stotinový príd.;

stotisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 100 000: s. obyvateľov;

stotisíci čísl. rad. k 100 000: narodil sa s. obyvateľ mesta

stotisícový príd.: s-á strata;
s-é mesto

stotožniť dok. urobiť totožným: s. (si) predstavu so skutočnosťou;

nedok. stotožňovať

// stotožniť sa mať, prejaviť rovnaký názor: s. sa s mienkou priateľa;
herec sa s-l s postavou hry vžil sa do nej;