Význam slova "sto" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 127 výsledkov (2 strán)

  • sto sta/sto D stu/sto L ste/sto I stom/sto mn. stá G sto D stám L stách I stami;
    v spoj. s počítaným predmetom neskl. s. čísl. zákl.

    1. vyj. číslo a počet 100: s. metrov, niekoľko s. osôb, vydať zo s. korún, rátať do s., do sta;
    dvaja zo s. ľudí;
    jeden (prípad) zo sta i fraz. zriedkavo;
    plniť dodávky na s. percent

    2. často mn. expr. neurč. množstvo, veľa: mať s. námietok;
    stá a stá ľudí;
    bolo ich tam na stá

    gazdovať od tisíca ku stu;
    expr. byť s. rokov za opicami byť veľmi zaostalý;
    mať s. chutí (niečo urobiť) veľmi chcieť; zastrájať sa;
    (niečo je) na s. percent isté; isto;
    expr.: s. (striel) hrmených, s. striel ti do pečene, s. bohov! zahrešenia

  • stočiť dok.

    1. skrútiť (význ. 1 – 3): s. drôt, s-ený pokrovec;
    s. volant;
    s. auto;

    2. (o tekutine) odviesť do inej nádoby, preliať (hadičkou): s. víno do fliaš;

  • štočkový príd.

  • stočlenný príd. majúci 100 členov: s. tanečný súbor

  • stočné s. vodárenský poplatok za odvádzanie odpadovej vody

  • štočok -čka m. typ. kovová platňa s negatívom obrazu použ. na tlač;

  • stodola -y -dôl ž. hosp. budova na uskladnenie poľnohosp. plodín (obilia, náradia ap.), humno: pozvážať do s-y, uskladniť slamu v s-e

    studený máj, v s-e raj

  • stoh -u m.

    1. veľká kopa naukladanej slamy, krmovín ap.: postaviť s., s. sena

    2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: s-y spisov, kníh;

  • stohový príd.

  • stoicizmus -mu m. antický filoz. smer hlásajúci najmä potrebu poznať prír. zákony a potrebu životnej vyrovnanosti;

  • stoický príd.: s-á filozofia;
    s. pokoj, postoj;

    stoicky prísl.: s. znášať nešťastie

  • stoik -a mn. -ci m. stúpenec stoicizmu;

  • stoj -a m. zvislá poloha (stojaceho) tela;
    tel. s. spätný, s. na rukách;
    streľba v s-i

  • stojací príd. uspôsobený na postavenie v zvislej polohe: s-ie hodiny, s-ia lampa

  • stojačik -a m. hovor. stojatý golier

  • stojačky prísl. stojac, postojačky: obedovať s.;
    streľba s. stojmo

  • stojan -a m. konštrukcia, na kt. sa veci vešajú, kladú, pripevňujú ap.: s. na kabáty, s. na kvety, na noty;
    maliarsky s. podstavec;

  • stojanček -a m. zdrob.

  • stojanový príd.: s. sušiak;

  • stojato prísl.

  • stojatý príd.

    1. postavený v zvislej polohe: s-é písmo;
    s. golier

    2. kt. nehybne stojí, nehybný: s-á voda (napr. v bazéne)

    s-é vody nečinnosť, stagnácia (napr. v spoloč. živote);

  • stojisko -a -jísk s.

    1. miesto pre jedno zviera v ustajňovacom objekte

    2. plocha na odstavenie al. parkovanie (motor.) vozidla

  • stojka -y -jok ž.

    1. stoj na rukách: urobiť s-u

    2. stojatá podpera (napr. v štôlni)

    3. šport. slang. streľba stojmo

  • stojmo prísl.

    1. stojac, postojačky: streľba s.;
    tel. vzpor s.

    2. stojato: uložiť veci s.

  • stojné s. žel. poplatok za prepravované vozne, ktoré zostávajú na koľajach aj po určenej lehote

  • stok -u m. vodohosp.

    1. sútok: s. vôd

    2. bod nepretržite pohlcujúci kvapalinu;

  • štok -u m. subšt. poschodie: bývať na štvrtom š-u;
    štokový príd.

  • stoka -y stôk ž. vedenie (v podobe kanála) na odvádzanie odpadovej al. inej znečistenej vody: odpadová, odtoková s.;

  • stokilový príd. hovor. vážiaci 100 kg: s. chlap

  • stoknúť -e -ú -kol dok. navliecť (význ. 1), nastoknúť: s. prsteň na prst;
    s. papuče na nohy

  • stokorunáčka -y -čok ž. stokorunová bankovka, stovka

  • stokorunový príd. majúci hodnotu 100 korún: s-á bankovka, s. účet, dar

  • stokový1 príd.: s-á oblasť

    stokový2 príd.

  • stokráska -y -sok ž. bylina s kvetom podobným väčšej sedmokráske, bot. Bellidiastrum

  • stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.

    1. k 100: s. zväčšený

    2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty

  • stôl stola m.

    1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.;
    sedieť za s-om, pri s-e;
    prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie;
    pozvať k s-u pozvať jesť;
    nosiť na s. podávať jedlá;

    2. zariadenie podobné stolu: operačný s.;
    biliardový s.

    (terén ap.) rovný ako s. úplne;
    udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť;
    publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti;
    zasadnúť za → okrúhly s.;

  • štóla -y štól ž.

    1. súčasť žen. oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec

    2. cirk. dlhý pás nosený na pleciach ako súčasť liturg. oblečenia

  • stolár -a m. odborník zhotovujúci výrobky z dreva (nábytok, dvere ap.); samostatný živnostník;

  • stolárčina -y ž. hovor. stolárstvo (význ. 1)

  • stolárčiť -rč/-i! nedok. hovor. robiť stolárske práce, byť stolárom

  • stolársky príd.: s-a dielňa, s. majster, s-e remeslo;

  • stolárstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. stolársky odbor

    2. stolárska prevádzkareň, dielňa

  • stolček -a m.

    1. menší stôl, stolík (slúžiaci obyč. ako podstavec): kvetinový s.

    2. nízka jednoduchá sedačka al. podložka pod nohy: vyložiť si nohy na s.

  • stolec -lca m.

    1. drevené sedadlo: trojnohý, kuchynský s.

    2. kniž. prestol;

  • stolica -e -líc ž.

    1. sedadlo v podobe lavice al. väčšej stoličky: vyrezávaná s.

    2. odb. (prí)stroj použ. pri výr. al. opracúvaní rozlič. materiálu: rezacia, valcovacia s., hobľovacia s.

    3. vys. úr. inštancia, úrad, inštitúcia (najmä v min.): práv. súdy prvej, druhej s-e;
    Svätá s.

    4. hist. admin.-správna územná jednotka v býv. Uhorsku: Trenčianska s.

    5. vylučovanie výkalov (z ľudského tela); (ľudské) výkaly: mať s-u;
    riedka s.;

  • stolička -y -čiek ž.

    1. ľahšie sedadlo s operadlom pre 1 osobu: drevená, čalúnená, skladacia s.;
    ponúknuť hosťovi s-u

    2. široký zadný zub cicavcov

    sedieť na dvoch s-ách;

  • stoličkový príd.: s-é operadlo

  • stoličný príd. k 4: s. úrad;

  • stolicový príd. k 5

  • stolík -a m. zdrob.: konferenčný, servírovací s.;
    nočný s.

  • stolistý príd.: bot. ruža s-á okrasná krovitá rastlina, Rosa centifolia

  • štôlňa -e ž. vodorovná banská chodba

  • stolnotenisový príd. k stolný tenis: s. turnaj

  • stolný príd.: s. tenis pingpong;

  • stolovací príd. použ. pri stolovaní: s. poriadok

  • stolovať nedok.

    1. jesť pri (prestretom) stole s dodržiavaním zásad prijatých pri tomto úkone: rodinné s-nie, kultúra s-nia

    2. kniž. hodovať, hostiť sa: hostia s-li do noci

  • stolovník -a mn. -ci m. kniž. účastník stolovania

  • stolový príd.: s-á doska, lampa, s. olej;
    s-é hry;

  • stomatológ -a mn. -ovia m. odborník v stomatológii;

  • stomatológia -ie ž. lek. odbor zaoberajúci sa chorobami zubov a ústnej dutiny;

  • stomatologička -y -čiek ž.;

  • stomatologický príd.: s-é oddelenie

  • stometrový príd. merajúci 100 metrov: s-á výška, vzdialenosť

  • ston -u m. hlasný, bolestný vzdych, zastenanie: ťažké s-y (chorého)

  • stonásobne čísl. nás. príslov.: expr. s. sa odvďačiť

  • stonásobný čísl. nás.

    1. znásobený al. opakovaný 100 ráz: s-é množstvo, zväčšenie

    2. expr. mnohonásobný (význ. 1, 2): s-á ozvena;

  • stonka -y -niek ž. stopka (význ. 1)

  • stonoha -y -nôh ž. expr.

    1. dlhý a obyč. chudý človek

    2. figliar, huncút

  • stonožka -y -žiek, stonôžka -y -žok ž. drobný živočích s článkovaným telom a veľkým počtom nôh;
    zool. stonôžky Chilopoda

  • stop

    I. cit.

    1. vyj. výzvu zastaviť, stoj!: s. fajčeniu! výzva na jeho odstránenie

    2. naznač. rozhranie viet v telegrame

    II. stop -u m.

    1. admin. zastavenie pohybu cien, miezd ap. (dohora) s cieľom stabilizovať ich: mzdový s.

    2. hovor. autostop: ísť, cestovať s-om

  • stopa -y stôp ž.

    1. odtlačok po chodidle, obuvi na zemi, šľapaj, stupaj; odtlačok po chôdzi, jazde ap.: ľudské, vtačie s-y;
    zanechávať (hlboké, mokré) s-y;
    s. kolesa;

    2. zvyšok po niečom (po deji, veci ap.), pozostatok, znak: s. farby, s. po údere, s-y vojny, s-y utrpenia (na tvári);
    odb. zvuková s. (na magnetofónovej páske) záznam

    3. stará dĺžková miera; v angl. a amer. prostredí jednotka dĺžky (0,3048 m)

    4. metr. rytmická jednotka verša: jambická, slabičná s.

    niesť s-y niečoho mať znaky niečoho;
    prísť niekomu, niečomu na s-u vypátrať;
    ísť v s-ách niekoho nasledovať (príklad);
    zmiznúť bez s-y stratiť sa;
    ani s-y (niet po ňom, po tom) a) stratil(o) sa b) niet ho;

  • stopár2 -a m. hovor. kto stopuje motor. vozidlo;

    stopár1 -a m.

    1. kto hľadá podľa stôp, kto sleduje stopu (zveri ap.): indiánsky s.

    2. mn. N a A -e poľovný pes vycvičený na sledovanie zveri;

  • stopárka -y -rok ž.

  • stopársky príd. i prísl.;

  • stopárstvo -a s. stopovanie (zveri)

  • štopeľ, štupeľ -pľa m. neživ. hovor. zátka: vytiahnuť š. z fľaše;

    štopeľ, štupeľ -pľa mn. -i m. živ. expr. malé dieťa al. malý človek;

  • stopér -a m. vo futbale stred. obranca;

  • stopercentne prísl.;

  • stopercentnosť -i ž.

  • stopercentný príd.

    1. zahŕňajúci 100 percent: s. zisk

    2. expr. úplný, dokonalý: s. muž, s-á istota;

  • stopérka -y -rok ž.;

  • stopérsky príd.

  • stopiť dok. roztopiť (význ. 1), rozpustiť: s. maslo, slnko s-í sneh;

  • stopka -y -piek ž.

    1. tenký výhonok na rastline nesúci kvet, list al. plod: s. listu;
    čerešne visia na s-ách

    2. tenký útvar, kt. niečo nesie al. spája, upevňuje: s. kalíška;
    odb.: mozgová s.;
    valcová s.

    mať → oči (ako) na s-ách;

  • štopkačka -y -čiek ž. hovor. niť na štopkanie

  • štopkať nedok. látať dieru prešívaním niťou na spôsob mriežky, mriežkovať: š. ponožky

  • stopkový príd.;

  • stopky -piek ž. pomn. mechanicky spúšťané a zastavované hodinky na presné meranie krátkych časových úsekov (napr. v športe)

  • štoplík, štuplík -a m. zdrob.

  • stopnúť -e -ú -pol dok. hovor.

    1. zmerať trvanie niečoho na stopkách al. hodinkách: s. plavcovi čas

    2. zastaviť auto s cieľom odviezť sa: s. auto;

  • stopôčka -y -čok ž. zdrob.

  • stopovací príd. určený na stopovanie, vyhľadávanie: s. pes;
    s-ia skupina

  • nedok. stopovať1

    stopovať2 nedok. nepozorovane sledovať (podľa stôp); vyhľadávať, pátrať: detektív s-je páchateľa;
    s. zver

  • stopový príd. k 2, 4: chem. s-é prvky vyskytujúce sa v prírode v nepatrných množstvách;
    s-é členenie verša

  • stóra -y stór ž. zaťahovacia záclona obyč. z ťažšieho materiálu

  • storako čísl. druh. príslov.

  • storaký čísl. druh.

    1. stých rozlič. druhov

    2. expr. mnohoraký, rozmanitý: mať s-é možnosti;

  • štorcovať sa nedok. subšt. odporovať (význ. 1, 2), vzpierať sa, priečiť sa: darmo sa š-š

  • storno -a s. odb.

    1. odstúpenie od objednávky, zrušenie zmluvy

    2. opravné účtovanie chybne zaúčtovanej položky

    3. poplatok za stornovanie

  • stornovať nedok. i dok. odb. (z)rušiť (objednávku, zmluvu, chybné účtovanie ap.)

  • storočie -ia s. obdobie trvajúce 100 rokov; v letopočte počítané od 1. do 100. roku: dom tu stojí už pol s-ia;
    žiť v dvadsiatom prvom s-í;
    na prelome s-í

  • storočnica -e -níc ž. sté výročie: oslava s-e divadla, s. Kukučínovho narodenia

  • storočný príd.

    1. trvajúci 100 rokov: s-á poroba

    2. 100 rokov starý: s. dub, človek

  • stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
    uložiť knihy do s-a do stĺpca;

  • štôs, štós -u m. hovor. stôs: š. dreva, novín;

  • stôsik -a m. zdrob.

  • štôsik, štósik -a m. zdrob.

  • stotina -y -tín ž.

    I. čísl. zlom. stá časť celku: s. sekundy;

  • stotinka -y -niek ž. zdrob. expr.: rozhodovali s-y sekundy

    II. stotina v min. rota: s. vojska

  • stotinový príd.;

  • stotisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 100 000: s. obyvateľov;

  • stotisíci čísl. rad. k 100 000: narodil sa s. obyvateľ mesta

  • stotisícový príd.: s-á strata;
    s-é mesto

  • stotožniť dok. urobiť totožným: s. (si) predstavu so skutočnosťou;

  • nedok. stotožňovať

    // stotožniť sa mať, prejaviť rovnaký názor: s. sa s mienkou priateľa;
    herec sa s-l s postavou hry vžil sa do nej;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV