Význam slova "boj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

boj -a m.

1. voj. ozbrojené stretnutie, bitka: ťažký, tuhý, víťazný b.;
stretnúť sa, padnúť v b-i (za vlasť);
zviesť b. na život a na smrť

2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa, zápas: triedny, politický b.;
b. o život, b. za slobodu, za mier;
b. s prírodou, b. proti chorobám;
filoz. b. protikladov;
športový b.;
publ. b. o zrno žatva;

bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode

bojachtivosť -i ž.

bojachtivý príd. kniž. bojovný;

bojar -a m. vys. šľachtic v cárskom Rusku

bojaschopnosť -i ž.

bojaschopný príd. schopný bojovať: b-é vojsko;

bojazlivec -vca m. bojazlivý človek

bojazlivo prísl.;

bojazlivosť -i ž.

bojazlivý príd. kt. sa bojí, nesmelý; svedčiaci o strachu: b. človek, b-é dieťa;
b. hlas;

bojisko -a -jísk s. miesto boja: činnosť na b-u, správy z b-a

bojko -a mn. -ovia m. trocha expr. bojazlivec

bojkot -u m. forma hosp. al. polit. boja prejavujúca sa najmä v odmietaní obch. stykov, spolupráce ap.: vyhlásiť b.

bojkotovať nedok. postihovať bojkotom: b. dovezený tovar;
b. vládu, voľby

bojler -a L -i mn. -y m. prietokový ohrievač vody: elektrický, plynový b.

bojovať nedok.

1. zvádzať boj, bitku: b. za vlasť, za slobodu, proti nepriateľovi, s agresorom;
b. v prvej línii;
udatne b.;
b. na život a na smrť

2. viesť boj, zápas, usilovať sa: b. za pravdu, za mier, o lepšiu budúcnosť;
b. proti fluktuácii;
b. s lenivosťou

● kto sa dá do boja, na vojnu, musí b. prijatú úlohu treba plniť;
b. proti → veterným mlynom

bojovne prísl.;

bojovníčka -y -čok ž.

bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
b. za práva ľudu;
→ hrob Neznámeho b-a;

bojovnosť -i ž.

bojovný príd. vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný, útočný; svedčiaci o tom: b. národ, b. duch, b-é mužstvo;
b. pohľad, b-á pieseň;

bojovo, bojove prísl.

bojový príd.: b-á činnosť, b-á technika, b-é lietadlo;
b-á morálka, b-á výzva;

desaťboj -a m. ľahkoatletická súťaž zložená z 10 disciplín;

desaťbojár -a m. pretekár v desaťboji

náboj -a m.

1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom: ostrý, slepý n.

2. výskyt elektr. napätia v niečom: kladný, záporný n.;

päťboj -a m. šport. súťaž skladajúca sa z 5 disciplín: moderný p.

päťbojár -a m. pretekár v päťboji;

päťbojárka -y -rok ž.;

päťbojársky príd.

príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;

súboj -a m.

1. v min. boj dvoch protivníkov podľa dohodnutých podmienok, duel: vyzvať na s., dôstojnícke s-e

2. boj, zápas (dvoch strán): s. na ihrisku, letecký s.;
slovný s. hádka;

výboj -a m.

1. obyč. mn. ozbrojený výpad (s cieľom získať cudzie územie): koloniálne v-e;

2. uvoľnenie nahromadenej energie: v. blesku;
elektrický v. vedenie elektr. prúdu plynným prostredím