Význam slova "ten" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ten istý, tá istá, to isté zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť osôb, vecí, javov; v porovnávacích vetách v súvzť. dvojiciach t. i. -ktorý, t. i. – čo, t. i. – ako;
pri dôraze v spoj. jeden a t. i.: bol to t. i. človek, viezol sa v tom istom vozni, robí tie isté chyby, ešte v tom istom roku;
bola to tá istá pieseň, ktorú hrali včera;
videl to isté čo oni, ako oni;
stále tvrdí jedno a to isté

ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej A tú I tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.

1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke;
to slovo prečiarkni

2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú;
s tým prípadom som skončil;
jemu sa nepáčili ani tí, ani títo;
zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký;
nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): už nie je t., čo býval;
nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú;
som tej mienky, toho názoru, že treba už začať

3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne;
v tom roku bolo veľmi sucho;
od tých čias, čo, ako odišli odvtedy;
v tom čase, keď študoval vtedy;
za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ

4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to;
umy obloky, nech sú aspoň tie čisté

5. expr. má citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu

6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto;
pri tej príležitosti pritom;
tým spôsobom tak

7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát;
to všetko je vaše;
teraz príde to hlavné;
hovor. robiť, to sa mu nechce;
uspokoj sa s tým, čo máš;
čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr. má citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie;
opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol;
stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí;
je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby;
napriek tomu, že;
vďaka tomu, že

● ten alebo onen ktokoľvek;
to alebo ono všeličo;
ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi;
to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi;
je → tam toho;
→ dosť na tom;
už má toho → dosť

ten-ktorý, tá-ktorá, to-ktoré zám. neurč. kniž. označ. osobu, vec, o kt. ide, príslušný: najvýznamnejšie dielo toho-ktorého autora

tenčiť sa nedok.

1. stávať sa tenším, stenčovať sa, tenknúť: ľad sa t-í

2. expr. strácať sa, zmenšovať sa: zásoby sa t-ia

tendencia -ie ž.

1. isté uplatňujúce sa myšlienky, úmysly, koncepcie ap., zámer; úsilie uplatniť ich: politické t-ie, sociálnodemokratické t-ie

2. smer vývinu; sklon: vývinové t-ie, klesajúca, stúpajúca t.;
t. po stálosti

□ mať t-iu, prejavovať t-iu a) usilovať sa b) smerovať;

tendenčne prísl.;

tendenčnosť -i ž. k 1: t. literatúry

tendenčný príd.

1. prejavujúci istú zreteľnú tendenciu: t-é umenie

2. vyhovujúci istým záujmom, jednostranný, zaujatý: t-é tvrdenie, t-á správa;

tender -dra L -i mn. -e m. práv. verejné ponukové výberové konanie: medzinárodný t., vyhrať t.;

tendrový príd.

tenis -u m. šport. hra s loptou odrážanou pomocou rakety ponad sieť: hrať t.;
stolný t. hraný s celuloidovou loptičkou na stole, pingpong;

teniska -y -siek obyč. mn. ž. ľahká plátenná šport. obuv

tenisový príd.: t-á lopta, raketa;
t. turnaj;

tenista -u m. športovec hrajúci tenis;

tenistka -y -tiek ž.

tenknúť -e -ú -kol nedok. tenčiť sa, stenčovať sa: predieraním látka t-e

tenko prísl.: pero t. píše;
t. spievať;

tenkonohý príd. majúci tenké nohy: t-é chlapča

tenkosť -i ž.

tenkostenný príd. majúci tenké steny: t-é nádoby;
t-é rúrky;
biol. t-é bunky

tenký príd.

1. majúci malú hrúbku, op. hrubý: t. papier, t-á látka, t-á vrstva niečoho;
t-é nohy, t. krk;
anat. t-é črevo

2. expr. (o ľuďoch) štíhly, chudý: vysoký, t. chlapec;
t. v páse

3. (o zvuku) vysoko, obyč. slabo, jemne znejúci: t. hlas, t-é zahvizdnutie

4. expr. skromný, biedny (čo do množstva): t. obed, t-á výživa

● mať t-é → uši;

tenor -u m. neživ. vysoký muž. hlas: lyrický, hrdinský t.;

tenor -a m. živ. hovor. tenorista

tenorista -u m. spevák spievajúci tenorom

tenorový príd.: t. hlas, part;

tento, táto, toto G m. a s. tohto ž. tejto mn. m. živ. títo, neživ. ž. a s. tieto zám. ukaz.

1. ukazuje na osobu, vec v blízkosti hovoriaceho; v dvojici t. – ten, t. – tamten ukazuje al. odkazuje na bližšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť: spýtajme sa týchto ľudí, toto jablko je kyslé;
neber si tamtie šaty, daj si tieto nové;
napokon odmenili obidvoch, tohto za prácu, tamtoho za hrdinstvo;
v dôraze zosilnené zámenami tu, tuto: viac obchodov niet, iba t. tu

2. ukazuje na čas, kt. práve prebieha: o tomto čase už býva tma, tohto roku končí (štúdiá)

3. expr. vyj. kladné al. zápor. citové hodnotenie: títo mladí, len samý žart a smiech

4. iba toto súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje na osoby, veci, javy v blízkosti podávateľa: t. sú moji hostia, čie sú t. veci? t. je ťažký prípad

5. hovor. toto, tento vyj. rozpaky hovoriaceho, onô: keby ste dačo ... toto ... potrebovali ...

● (obstarať) toto a hento jedno-druhé, to i ono;
expr. ale toto! no toto! výrazy prekvapenia;
t. svet pozemský život, op. druhý, onen

tentoraz prísl. v tomto prípade, teraz: t. ti to ešte odpustím;
t. mu to neprejde

tentovať sa nedok. niž. hovor. sloveso s neurč. význ., ondiať sa, ondieť sa: čo sa t-ješ? net-j sa!

tenučko, tenuško, tenunko, tenulinko prísl.

tenučký, tenušký, tenunký, tenulinký príd. expr. veľmi tenký: t. kúštiček chleba, t-á kožtička;
t. hlások;

tenúť -ie -ú nedok. kniž. zastar. byť unášaný prúdom vody, plávať: t. dolu vodou;
t-úci člnok

tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

tenzia -ie ž. odb. napätie (význ. 4), tlak: t. pary, plynov

doskový, doštený príd.: d-á ohrada, stena, d-ený voz;

doštenák -a m. voz s doskami na mieste rebrín

drôtený, drôtový príd.: d-ené pletivo;
d-ový rozhlas prenášajúci programy po vedení;

nasýtený príd.

1. najedený, sýty: n-é dieťa

2. uspokojený (v potrebe): n. trh, záujem

3. prestúpený, preniknutý, presiaknutý: vzduch n. vôňou ihličia;
chem. n. roztok v kt. sa rozpustná látka už nerozpúšťa, op. nenasýtený;

nenasýtený príd.

1. nie (dosť) nasýtený, hladný: n. žalúdok

2. chem. n. roztok v kt. sa rozpustná látka (ešte) rozpúšťa, op. nasýtený;

nenútený príd. nie vynútený, prirodzený, nenásilný, uvoľnený: n-é správanie, n-á zábava;

nútený príd.

1. robený pod nátlakom, z nevyhnutnosti ap., nedobrovoľný: n-é práce, n-á dražba;
n-é zabitie (dobytka na bitúnku)

2. neprirodzený, násilný, neúprimný: n. úsmev;

pomätený príd. choromyseľný, bláznivý: p. na mysli;

pomútený príd. hovor. expr. zmätený, pomotaný: p. rozum, p-á hlava;

precítený príd. preniknutý, naplnený citom: p. prednes básne;

premrštený príd. zveličený, prehnaný, prepiaty: p-é ceny;
p-é požiadavky;
p-á móda;

presýtený príd. nadmerne nasýtený: p-é dieťa prejedené;
chem. p. roztok v kt. je viac rozpustenej látky, ako zodpovedá jeho rozpustnosti;

prevrátený príd.

1. obrátený na opačnú stranu: p. golier

2. mat. recipročný: p-á hodnota čísla;

prútený príd. zhotovený z prútia: p-é kreslo, p. košík

rozcítený príd. preniknutý silným citom, dojemný, rozcitlivený: r. hlas, pohľad;

roztrieštený príd. kt. nie je jednotný, celistvý, nejednotný, neucelený: r-é sily, r-á výroba;

skormútený príd. smutný (význ. 1), zarmútený, skľúčený: s-í rodičia, s. výraz;

skrátený príd. rozsahovo menší, zmenšený: s-á notácia, s-é vydanie;

sploštený príd.

1. majúci stlačenú podobu, ploský: s. nos, s-á šošovka, guľa

2. expr. zjednodušený, nevýrazný: s-é zobrazenie života;

svätený príd. posvätený al. požehnaný cirk. úkonom: s-á voda požehnaná

● expr.: báť sa niekoho, niečoho ako čert s-ej vody veľmi;
nepomôže mu ani s-á voda celkom nič

tamto ten, tamto tá, tamto to zám. ukaz. (dôraznejšie) tamten: hranicu tvoria t. tie vrchy

zarmútený príd. smutný (význ. 1), užialený; svedčiaci o tom: z. rodič;
z-á tvár;

zasvätený príd.

1. náb. výlučne venovaný Bohu: z. život;
z-á osoba

2. dobre oboznámený s niečím, informovaný: z-í znalci umenia;
z-á štúdia;

zmätený príd.

1. vyvedený z duš. rovnováhy, popletený: prišiel domov celý z.

2. kt. nie je usporiadaný, neusporiadaný, chaotický: z-á vrava, z. krik, z-é pomery, z-é počínanie;

zoženštený príd. pejor. (o mužovi) kt. má vlastnosti typické pre ženy: z. mladík;

zvrátený príd.

1. kt. je založený na nesprávnom úsudku, popletený, pomýlený, pochybený: z. názor, z-é myšlienky, pojmy

2. kt. morálne klesol; svedčiaci o tom, úchylný, zvrhlý, nemorálny, neprirodzený: z. človek, z-á túžba;
z-é konanie;