Význam slova "bŷ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 181 výsledkov (2 strán)
-
by
I. čast. je súčasťou
1. tvaru podm. spôsobu: ak by nás žiadali, prídeme
2. niekt. spojok a častíc: čo by aj;
bodaj byII. spoj. podraď. poet. aby
-
býček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
-
býčí príd.: b-ie zápasy;
-
bydlisko -a -lísk s. miesto trvalého pobytu: zmena b-a
-
býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne; -
byľ, byľa -e býľ/bylí ž.
1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy
2. steblo: niekoľko býľ sena
● do (poslednej) b-e úplne všetko;
-
bylina2 -y -lín ž. staroruská epická pieseň o hist. udalostiach
bylina1 -y -lín ž. rastlina so šťavnatou mäsitou osou: zbierať liečivé b-y, lúčne b-y;
-
bylinka -y -niek ž. zdrob.
-
bylinový, bylinný príd.: b. odvar;
b-ný čaj; -
bylinožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa rastlinnou potravou
-
byľka -y -liek ž. zdrob.: b. šafranu;
● ani b-u ani trocha, nič;
do b-y úplne všetko;
o b-u (s 2. st.) nepatrne: pridať o b-u menej; -
byľku, byľu hovor. expr.
-
byľôčka -y -čok ž. zdrob.
-
byreta -y -riet ž. chem. úzka sklená rúrka na presné odmeriavanie kvapalín;
-
byretka -y -tiek ž. zdrob.
-
byretový príd.;
-
byro -a býr s. vedúci výkonný orgán (najmä v min.): politické b. strany
-
byrokracia -ie ž. pejor.
1. vrstva ľudí profesionálne pracujúcich v správe a riadení, úradnícky aparát
2. preceňovanie formálnych pravidiel v úradovaní, byrokratizmus;
-
byrokrat -a m. kto úzkoprso lipne na predpisoch, na formalitách;
-
byrokratický príd.: b. aparát;
b. postup;byrokraticky prísl.
-
byrokratizmus -mu m. pejor. úzkoprsé, bezduché lipnutie na úr. formalitách, byrokracia
-
bystrina -y -rín ž. prudký horský potok, riava, ručaj: zurčiaca b.;
-
bystrinka -y -niek ž. zdrob.
-
bystriť nedok. robiť bystrejším, bystrým: b. (si) rozum, pamäť, úsudok cibriť, cvičiť;
b. (si) zrak -
bystro prísl.: b. tiecť;
b. chápať;
b. zisťovať; -
bystrosť -i ž.
-
bystrozrak -u m. kniž. bystrý postreh, bystrosť, predvídavosť
-
bystrozrako prísl.: b. predvídať vývin;
-
bystrozrakosť -i ž.
-
bystrozraký príd.
1. majúci bystrý zrak: b. jastrab
2. kniž. majúci bystrý postreh, bystrý, predvídavý: b. pozorovateľ, politik;
-
bystrý príd.
1. rýchly, prudký, rezký: b. potok;
b-é kroky;
b-é tempo2. (o zmysloch, schopnostiach) rýchle a dobre vnímajúci, reagujúci, prenikavý: b. zrak, sluch ostrý;
b. úsudok, postreh3. (o človeku) majúci dobrý a rýchly postreh: b. žiak;
b. pozorovateľ prenikavý; -
byt -u m. miestnosti na bývanie tvoriace celok, bytová jednotka, príbytok: vlastný, družstevný b.;
slnečný, dvojizbový b.;
vziať niekoho na b. do podnájmu;byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú;
zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú;
subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa saI. v plnom význ.
1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ;
Boh je, bohovia nie sú;
komu niet rady, tomu niet pomoci;
vínka jesto dosť;
sú pomaranče možno ich kúpiť;
sú ľudia, čo (ktorí)...;
boli časy, keď ...;
je (niet) o čom hovoriť;
nebolo kam vkročiť2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada;
bolo to v zime3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma;
boli sme na návšteve;
muž bol stále s ňou;
bola na tráve žať trávu;
bol kosiť;
bol v hore po drevo4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži
5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc
6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa;
kritika nie je odsúdenie;
to jest (skr. t. j.) to značí7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?
● neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku);
niet mu, nebolo mu → páru;
niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.;
čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek;
to by bolo, aby ... nesmie sa to staťII. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť
III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť;
mlieko je po dve koruny predáva sa;
práčka je na nezaplatenieB. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču;
je tu na nevydržanie;
dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim;
bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno● už je po ňom, už je tam zomrel;
je po radosti pominula sa;
je po paráde vec sa skončila, vybavila;
nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by saIV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa;
b. na osoh (prospech) osožiť;
b. na prekážku prekážať;
b. v styku stýkať saV. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som;
je, bude vedený;
bolo povedané; -
bytie -ia s. kniž. al. odb. jestvovanie, existovanie, existencia, život: spoločenské b.;
zápas o b. národa;
filoz. základ všetkých aktov, jestvovanie: veda o b-í ontológia● boj o b. a neb. o život, o všetko
-
bytosť -i ž.
1. živý tvor: ľudská, rozumová b. človek;
nadprirodzená, rozprávková b.2. osobnosť (význ. 1), podstata človeka: celá jeho b. sa vzoprela;
v hĺbke b-i -
bytostný príd.
1. vzťahujúci sa na bytosť: b. celok
2. kniž. podstatný, vnútorný: b-á potreba;
mať b. záujem na niečom; -
bytovka -y -viek ž. hovor. obytný dom s viacerými bytovými jednotkami: školská, učiteľská b., postaviť nové b-y
-
bytový1 príd.: b-é zariadenie, b. úrad, b-é družstvo, b-á výstavba
-
bývalý príd. kt. niekedy bol, niekdajší, skorší, minulý: b-í priatelia, b. minister, za b-ej republiky
-
opak. bývať2, bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo
bývať1 -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí
● b. → pánubohu za chrbtom
-
byvol -a mn. N a A -y m. mocný párnokopytník s veľkými rohmi, zool. Bubalus
-
byzantský príd. k Byzancia: b. sloh, b-é umenie;
B-á ríša -
b [i bé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 2. miesta v poradí: hláska b;
vchod B;
vitamín B, B vitamín2. hud. tón a nota: stupnica B dur, b mol;
bé (b) znak zníženia o pol tónu -
bábä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec, bábo -a báb s. hovor. novorodeniatko: budú mať b.;
-
bábätko -a -tiek s. zdrob.
-
bábika -y -bik ž. det. hračka znázorňujúca obyč. malé dieťa, báb(k)a: hrať sa s b-ami
-
bábkar -a m. kto účinkuje v bábkovom divadle;
-
bábkarský príd.: b. súbor, krúžok;
-
bábkarstvo -a s.
1. bábkarské umenie
2. zamestnanie bábkara
-
bábkový príd.: b-é divadlo v kt. bábky predstavujú konajúce postavy;
-
bábovkový príd.: b-á forma
-
bábovnica -e -níc ž. forma na pečenie bábovky;
-
bábovnička -y -čiek ž. zdrob.
-
bác cit.
1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja
2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina
-
báchať -a nedok. expr.
1. udierať, biť, mlátiť, búchať: b. päsťou na stôl
2. strieľať; vystreľovať, vybuchovať: b-nie mín;
-
báčik -a mn. -ovia, báči -ho (maď.), báčino -a mn. -ovia m. zastaráv. uj(k)o (význ. 2);
-
báčinko -a mn. -ovia m. hypok.
-
bádateľ -a mn. -ia m. vedec, učenec;
-
bádateľka -y -liek ž.;
-
bádateľský príd.;
bádateľsky prísl.
-
bádavo prísl.;
-
bádavosť -i ž.
-
báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade -
báječný príd. hovor. expr.
1. prekrásny, nádherný: b. život;
b-é farby2. výborný, vynikajúci, znamenitý: b-é jedlo;
b-é dievča; -
bájka -y -jok ž.
1. poučne ladená rozprávka, v kt. zvieratá konajú ako ľudia: Ezopove b-y
2. expr. nepravdivé rozprávanie, výmysel, rozprávka: nerozprávaj mi b-y!
-
bájkar -a m. autor bájok;
-
bájkarský príd.
-
bájny príd.
1. rozprávkový, mýtický: b. svet, b-e motívy
-
bájoslovný príd.
-
báň2 -e ž. poet. klenba oblohy: nebeská b., nebies b.
-
bán, báň1 -a m. rúbanisko, rúbaň: vyžínať b-y, b-e;
chodiť do b-ov na jahody, maliny -
bárium -ia D a L -iu s. striebristý kov, chem. alkalický prvok, zn. Ba
-
bárs, bár
I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná
II. čast.
1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie
2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!
-
bársako, bárako zám. neurč. príslov. hovor. hocako, akokoľvek
-
bárskade, bárkade zám. neurč. príslov. hovor. hocikade, kadekoľvek
-
bárskde, bárkde zám. neurč. príslov. hovor. hocikde, kdekoľvek
-
bárskedy, bárkedy zám. neurč. príslov. hovor. hocikedy, kedykoľvek
-
bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek
-
báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom -
básnický príd.: b. talent;
b-á reč;
b-é dielo;básnicky prísl.;
-
básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.
-
básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav;
lyrický b.; -
básniť -i nedok.
2. hovor. expr. nadšene rozprávať, nadchýnať sa, spievať: b. o pobyte na Jadrane
3. expr. vymýšľať si, tárať, fantazírovať: neb-i!
-
báť sa bojí boja nedok.
1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí
-
bé cit.
1. napodobňuje hlas ovce, kozy al. det. plač
2. vyj. výsmech: bé! – a vyplazila jazyk
-
béčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom b, B: chodiť do b-y (triedy B)
-
béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)
-
béžový príd. žltohnedý: b-é šaty
-
opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a
// biť sa
1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev);
b. sa za vlasť2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú;
jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam● expr. b. sa do pŕs prisahať sa
-
bíreš -a m. v min. želiar;
-
bíreška -y -šiek ž.;
-
bírešský príd.
-
bítový príd.: b-á hudba
-
bľabot -u m. expr. bľabotanie
-
bľabotať -ce -cú nedok. expr.
1. nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť: detské b-nie
2. veľa, zbytočne hovoriť, tárať: neprestajne b-e;
prázdne b-nie -
bľačať -í -ia nedok. vydávať zvuky znejúce ako bé: ovca, koza, teľa b-í;
-
bľakot -u m. bľačanie: b. oviec
-
bľuskať nedok. expr. pozerať, mrkať, fľochať: b. (očami) po dievčatách, na dievčatá;
-
dok. bľusnúť -e -ú -sol, bľusknúť -e -ú -kol
-
bôb -u m.
1. strukovina pestovaná kvôli semenám, bot. Vicia
3. obyč. mn. b-y veľké zrná niekt. úžitkových rastlín: sójové, kakaové b-y;
-
bôbový príd.: b-á polievka
-
bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode