Význam slova "hoci" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hoci, kniž. hoc

I. spoj. podraď. uvádza prípustkovú vetu, i keď, aj keď, bár(s): neprišiel, h. mohol;
h. nemal čas, predsa (len) prišiel, h. nesúhlasil, jednako pristal

II. čast. poukazuje na krajnú možnosť zo stanoviska podávateľa, bárs, čo aj: môže prísť h. sám, h. aj hneď

hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť

hocijako, hocako

I. zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu, tak al. inak, akokoľvek, bársako: môžeš sa rozhodnúť h.

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) ledabolo, bársako: záhrada je (len tak) h. obrobená

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. prípustky, hoci: našli ju, h. sa skrývala

II. čast. hovor. vyj. pevné presvedčenie, istotu, v každom prípade: túto úlohu zvládneme h.

hocijaký, hocaký zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť kvality vecí al. javov, nezáleží na tom aký; akýkoľvek, bársaký: vyber si h-ú látku;
h-ým spôsobom

2. všetok, každý, akýkoľvek: h-á námaha bola márna

3. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) bársaký, obyčajný: to uhádne h. hlupák;
to nie je (len taký) h. dvor

4. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. prípustky, hoci, i keď, aj keď: h-é úprimné boli jeho oči, neveril mu

hocikade, hockade zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, kadekoľvek: môžeš prejsť h.

2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. miesta, kadekoľvek: striehol naňho, h. sa pohol

hocikam, hockam zám. neurč. príslov. hoc(i)kde (význ. 2, 3); kamkoľvek: pôjde s ním h.;
h. sa pohol, šiel s ním

hocikde, hockde zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdekoľvek, bárskde: ubytujem sa h.

2. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, kt. je cieľom smerovania, hoc(i)kam, kamkoľvek: pôjde s ním h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. miesta, kadekoľvek: striehol za ním, h. sa pohol

hocikedy, hockedy zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe času, nezáleží na tom, v kt. čase, kedykoľvek, bárskedy: zopakujem to h.

2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. času, kedykoľvek: h. prišiel, vždy bol vítaný

hocikoľko, hockoľko neskl., m. živ. hocikoľkí, hockoľkí, m. neživ., ž. a s. hocikoľké, hockoľké zám. neurč. číslov. vyj. ľubovoľný al. rozmanitý neurč. počet, nezáleží na tom koľko, koľkokoľvek, bárskoľko: kamarátov si nájde h., h-ých;
týka sa to h., h-ých osôb;
h-í z nás

hocikto, hockto -koho zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, nezáleží na tom kto, ktokoľvek, bárskto: prihlásiť sa môže h.

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niekto bezvýznamný: nezníži sa k hocikomu;
nie som h.

hociktorý, hocktorý zám. neurč. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere osoby al. veci, kt. je jedna z viacerých, nezáleží na tom ktorý, ktorýkoľvek: vyber si h-ú (možnosť)