Synonymá slova "bŷ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 694 výsledkov (6 strán)
-
aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robila • poet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ) • nech • expr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci uprace • že: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety
2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žeby • poet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol
3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žeby • expr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal! • nech • expr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!
by p. aby 1, 2
mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ
2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)
3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv
bydlisko miesto stáleho pobytu, bývanie • kniž. domicil: vo všetkých dokumentoch treba uviesť bydlisko, domicil • arch. bydlo (Felix, Hečko)
bydlo p. bydlisko
býk samec hovädzieho dobytka • bujak: kúpil plemenného býka, bujaka • hypok. byko
byko p. býk
býkovec p. korbáč
korbáč nástroj na bitie upletený z remienkov al. prútov s rukoväťou al. na krátkom držadle: zbiť psa korbáčom • žila: dostať žilou • šibák • šibačka (ozdobený korbáč šibačov) • nár. býkovec (remenný korbáč): zasvišťal býkovec (Rázus) • nár. švihár (Krasko) • hovor. expr. zastaráv.: virgas • virgáč (Kukučín, Hviezdoslav) • zastar.: nahajka • nagajka (Jesenská, Jégé) • kniž. knuta (korbáč na vykonávanie telesných trestov)
steblo nadzemná dutá časť rastliny, z ktorej vyrastajú klasy al. plody podobné klasu: s. kukurice • byľ • byľa: niekoľko býľ trávy, pšenice
stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkami • stonka: stonky listov slivák • byľ • byľa (nadzemná os rastliny): byle trávy • kostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajú • stvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisu • dúčeľ • dúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele
byľ, byľa 1. p. stopka 2. p. steblo
rastlina živý organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci časť svojej výživy zo zeme al. z vody: poľné, okrasné rastliny • bylina (rastlina so šťavnatou mäsovitou osou): zbierať liečivé byliny • plodina (úžitková rastlina; jej plody): priemyselné plodiny; zber lesných plodín • zelinka • bylinka (obyč. mn. č.; liečivá rastlina): sušiť zelinky, bylinky • burina • zelina (neužitočná rastlina, ktorá bujným rastom dusí pestované rastliny): plieť burinu; čistiť záhradu od zeliny • drevina (viacročná rastlina so zdrevnatenou osou a výhonkami): ihličnaté dreviny
bylina, bylinka p. rastlina
bylinkár znalec, zberateľ liečivých rastlín, ľudový liečiteľ • zelinkár • korienkar: radšej ako k lekárom sa utiekal k bylinkárom, ku korienkarom
p. aj mastičkár
zelinkár kto zbiera liečivé zelinky a lieči nimi • bylinkár • korienkar (zberateľ a predavač liečivých byliniek, korienkov)
byľka p. málo 1, trocha2
málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal
3. p. zriedkavo
trocha2 malé množstvo • expr. troška • málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málom • kúsok: kúsok chleba • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkoch • štipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soli • expr. štipec: štipec masla • expr. byľka: byľka šafránu • piaď: neustúpiť ani o piaď • expr.: kvapka • kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mlieka • hŕstka: hŕstka ľudí • odrobinka: odrobinka citu • zrnko: zrnko nádeje • trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy
byľku 1. p. málo 1, 2, trocha1 1, 2 2. p. chvíľu
chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté oči • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospal • trocha • trochu • málo • hovor. nezaveľa • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • máličičko • málinko • málilinko • byľku • štipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonku • expr. voľačo • čosi • dačo • niečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málo • krátko (op. dlho) • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodom • zastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová) • nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišli • hovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžem • fraz. na skok: boli tu iba na skok
trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok
byro p. kancelária
kancelária miestnosť na úradovanie: kancelária riaditeľa • úradovňa • zastar. byro • pracovňa (miestnosť na duševnú prácu vôbec): pracovňa referenta je oproti
byrokracia 1. úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch • byrokratizmus • hovor. úradný šimeľ: byrokratizmus, úradný šimeľ znemožnil všetky reformy
2. p. správa2 2
správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu
2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)
byrokrat p. úradník
administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát
byrokratický p. administratívny, úradný 1
úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívny • kancelársky • rokovací • pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup • oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti
2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeraný • oficiálny • trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia • formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti • neosobný • strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč
3. p. služobný
byrokratizmus p. byrokracia 1
potok menší prirodzený vodný tok • bystrina (prudký horský potok): rozvodnený potok, rozvodnená bystrina • zried. bystrica (Hviezdoslav) • jarok (menší potok): cez dedinu tečie jarok • poet. riava (horský potok s prudkým spádom): bystrá riava • kniž. ručaj: zurčiaca ručaj
bystrina, bystrica p. potok
bystriť p. cibriť
cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovať • zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania • zdokonaľovať • zlepšovať • kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať • brúsiť • cizelovať • pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše • bystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovať • pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie • nespis. tríbiť
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumne • bystro: bystro odpovedal na otázky • vzdelane • osvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietene • šalamúnsky • hovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý spor • expr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky
porov. aj múdry
rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cestu • rýchlo • bodro • bystro • vrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postele • čulo • pohyblivo • sviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavice • svižne • svižko • hybko • krepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch hore • zastaráv. rezno • nár. ražno (F. Hečko, Urbánek)
porov. aj rezký 1
2. s rozhodnosťou, s dôrazom: rázne • rozhodne • energicky • rezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzke • dôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy
3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvo • sviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežo • ostro • zastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor
4. p. zľahka 4
rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle • chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol • narýchlo • nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky • urýchlene • zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať • chvatne • chvatom • zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu • bystro • rezko • svižne • svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor • expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia • mihom • švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde • náhlivo • horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci • náhle • náhlo • zried.: nanáhle • nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť • rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila • hovor.: expresne • expres • pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné • obratom • kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady • hneď • ihneď • skoro • naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť • zaraz • razom • v okamihu • okamžite • expr.: raz-dva • šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima • behom • skokom • zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty • letkom • letmo • v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov • expr.: hupkom • hupky • zvrtkom • zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi • nár.: friško • šmihom • gvaltom (Hviezdoslav, Botto) • nár. stojme (Dobšinský) • prirýchlo • prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili • bleskove • bleskovo • bleskom • poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší • bleskurýchle • bleskurýchlo • poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie • expr.: ozlomkrk • ozlomkrky • ostopäť • ostošesť • fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky • expr.: odušu, pís. i o dušu • fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej • fraz.: s časom opreteky • s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky • fraz.: akoby bičom plesol • akoby dlaňou plieskal • z minúty na minútu • len tak fuk-fuk • míľovými krokmi • nár.: úvalom • úbehom • nespráv.: spechom • spešne • prekotne
zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémami • jemne • zvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu ruku • nenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dverí • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čela • expr.: jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch
2. v malej miere • trocha • trochu • málo • nepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa uklonil • jemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočie • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkal • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • málinko • málilinko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava
3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivo • nedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecia • nestrojene • nenútene • ležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.
4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahko • svižko • svižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkou • pružne • vrtko • obratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na strom • rezko • bystro • hybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku
5. p. voľne 1
bystrohlavý p. bystrý 2, dôvtipný
bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný
2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um
p. aj múdry, jemný 5
dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiak • vynachádzavý • vynaliezavý • invenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešenie • dômyselný: dômyselná konštrukcia • ostrovtipný • kniž. ostroumný • menej časté: bystrohlavý • bystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiu • inteligentný • duchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovor • chytrý • vtipný • šikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlava • expr. šalamúnsky: šalamúnske riešenie • hovor. nápaditý
p. aj bystrý
bystronohý p. rýchly
rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrý • rezký • dynamický • čerstvý • chytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robota • bleskový • bleskurýchly • bleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdza • expresný • hovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadosti • pren. telegrafický • náhlivý • chvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohyby • okamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomoc • náhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasia • kniž. promptný: promptná obsluha • nár.: frišký • frišný: frišké, frišné raňajky • bystronohý • ľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zviera • pohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalista • rapídny (rýchly a prudký): rapídny pokles • hovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný život • expr.: horúčkovitý • zimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempo • hud. i pren. allegrový • nespráv. spešný • prekotný
p. aj prudký 1
bystrooký p. bystrozraký 1
bystrozraký 1. dobre, ostro vidiaci • bystrooký: kreslená hádanka pre bystrozrakých, bystrookých • ostrozraký • kniž. ostrovidný: ostrozraké, ostrovidné zviera • poet. zried.: jastrabozraký • jastrabozrivý (Hviezdoslav)
2. p. prezieravý, bystrý 2
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
bystrosť, bystrota p. dôvtip
bystroum, bystroumnosť p. dôvtip
bystroumný p. bystrý 2, dôvtipný
vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešenie • dômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadenie • bystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiak • duchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámka • hovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťah • poet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)
2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovný • veselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienky • humorný: vznikla humorná situácia • iskrivý: iskrivé ovzdušie
p. aj veselý 2
bystrozrak p. dôvtip
bystrozrako p. bystro 2
prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavý • obozretný: prezieravý, obozretný politik • kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci • bystrý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy • múdry • rozumný • rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika • zastar. rozšafný: rozšafný gazda
chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaci • odb. receptívny: dieťa je veľmi receptívne • bystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlava • inteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princíp • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človek • zried. chápanlivý
2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúci • uznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postoj • plný porozumenia • zastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumenia • súcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce
jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)
2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1
múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý
p. aj vzdelaný, bystrý 2
ostražitý ktorý je v strehu, ktorý sa má na pozore pred prípadným nebezpečenstvom; svedčiaci o zvýšenej pozornosti, opatrnosti • obozretný: ostražitý, obozretný poľovník; ostražité, obozretné správanie • pozorný • bedlivý • bdelý: pozorný, bdelý strážca; bedlivý, bdelý pohľad • čulý • bystrý (o zmysloch zameraných na pozorovanie): ostražitý, čulý, bystrý sluch psa • prezieravý • rozvážny (prejavujúci ostražitosť najmä v styku s ľuďmi): ostražitý, rozvážny, prezieravý postup; rozvážne, prezieravé konanie • kniž. zastar. ostražný (Hviezdoslav)
ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)
5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)
6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)
7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum
8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby
9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)
pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom • duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámka • bystrý • obratný • šikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľ • vynachádzavý • vynaliezavý • hovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveď • rýchly • kniž. promptný: rýchla, promptná obsluha • pružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie
rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulý • pohyblivý • vrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenka • bodrý • bystrý • rýchly • čerstvý • chytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižný • svižký: svižný, svižký mládenec, tanečník • svieži • dynamický: svieže, dynamické tempo • nelenivý: nelenivý krok • skočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)
p. aj svižný
2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6
schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopný • zručný • zastaráv. oberučný • expr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievka • súci • šikovný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženu • bystrý (rozumovo schopný): bystrý študent • talentovaný • nadaný: talentovaný, nadaný herec • perspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedec • obratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodník • podnikavý • akcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektív • zdatný • životaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopný • povolaný • kniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosť • potentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž
šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý
2. p. dobrý 2, pekný 1
vnímavý 1. ktorý pozorne vníma • chápavý (ktorý ľahko chápe; svedčiaci o tom): vnímavý, chápavý poslucháč, chápavé dieťa; vnímavé, chápavé oči • bystrý (ktorý rýchlo a dobre vníma): bystrý žiak • prenikavý (ktorý pohotovo a rýchlo vníma): prenikavý um • citlivý (ktorý je schopný vnímať i jemné vonkajšie popudy): citlivý pozorovateľ • citový (ktorý intenzívne prežíva psychický vzťah): citová žena • kniž. receptívny (ktorý ľahko prijíma vonkajšie podnety): receptívny typ človeka • kniž.: senzibilný • senzitívny (ktorý je schopný zmyslového vnímania): senzibilný, senzitívny umelec • čujný
2. ktorý ľahko niečo prijíma • náchylný • náklonný: vnímavý, náchylný na chlad; náklonný na choroby
vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavé • dômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktér • dôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študent • hovor. nápaditý • bystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľ • expr. vymýšľavý (Alexy) • pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešenie • kniž. invenčný
životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež
živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý
2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy
3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný
p. aj veselý
4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke
5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu
6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2
byt1 p. obydlie
byt2 p. život 1
byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj
2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je
3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás
4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2
diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí? • stávať sa: ľuďom sa stáva všeličo • konať sa • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmeny • odohrávať sa • prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojne • expr.: variť sa • mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, melie • hovor. zried.: triafať sa • prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci
držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí
2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup
3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov
4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa
jestvovať byť prítomný v čase a priestore • existovať • byť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je život • vyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujú • nachádzať sa • nachodiť sa • nájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveria • trvať • pretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sa • žiť (o tvoroch): na severe žijú medvede • zastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni
p. aj panovať 2
konať sa stávať sa skutkom • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo • robiť sa • diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda • prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne • odbavovať sa • zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici • expr. mlieť sa: Čo sa tam melie?
nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byť • vyskytovať sa • nachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlín • ležať • rozprestierať sa • byť položený (o veciach): obec leží v údolí • stáť (vzpriamene): na stole stojí váza • držať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši
2. jestvovať v istom stave • byť • nachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii
3. byť obsiahnutý • byť • vyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrát • byť prítomný • jestvovať: vo vode je prítomný kyslík
obsedieť byť schopný zdržať sa dlhšie na jednom mieste, obyč. posediačky (často v zápore al. po zápore) • vydržať: neobsedí, nevydrží (sedieť) doma, pri učení; hniezdi sa, nemôže obsedieť • obstáť: pre veľkú horúčosť nemôže v kupé obstáť • ostať • byť: je to živé dieťa, neostane, nebude ani chvíľu na jednom mieste
obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytok • bývanie • prístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešia • kniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavou • dom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domu • byt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový byt • zastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniaze • pren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdo • pejor. brloh (biedne obydlie)
p. aj dom 1
panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava • kraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriť • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas • expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov • kniž. zastar. vládať
2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuť • byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína • jestvovať • existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia • prevládať • prevažovať • dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy
pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravy • byť: je z bohatej rodiny • mať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom spore • koreniť • fraz. mať korene • kniž.: tkvieť • väzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujme • hovor.: regrutovať sa • grupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov
predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstva • znamenať • značiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačí • reprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetku • figurovať • fungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmet • kniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún
2. porov. zobraziť
rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole
2. p. vládnuť 2
stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti
2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!
3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje
4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami
5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove
6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2
tráviť2 žiť niekde istý čas, v istom čase • prežívať: mladosť trávila, prežívala na dedine • byť • zdržiavať sa: na dovolenke bol, dovolenku trávil v cudzine; zdržiava sa u nich už dlhý čas, trávi u nich už dlhý čas
trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu
2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas
vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)
2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy
3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik
4. p. vlastniť
záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodine • zaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma
2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončí • byť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešia • stáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe
3. p. spočívať 3 4. skladať sa
značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať
2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych
3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov
život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytie • jestvovanie • existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné • zastar.: súcno • súcnosť • kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách • zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)
2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosť • činorodosť • aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou • vitalita • elán: ostať bez vitality, bez elánu • ruch • pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu • dynamika: literatúre chýba dynamika, život
3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku
4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet
5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho
spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť
2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy
3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety
podobať sa mať niečo (podobu, výzor, vlastnosti) približne zhodné s iným, s inými • byť podobný • byť ako • ponášať sa: syn sa podobá, ponáša na otca, je ako otec, je podobný otcovi • zried. zanášať sa: zanáša sa na starú matku • pripomínať (vyvolávať v niekom predstavu niekoho, niečoho podobného): stavba pripomína čínsku pagodu
bačovať 1. vykonávať bačovské zamestnanie • byť bačom: bačuje, je bačom už dva roky
2. pejor. svojvoľne, obyč. zle gazdovať • expr. bašovať • pejor. šafáriť: v družstve bačovali, bašovali, šafárili neobmedzene
oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkov • prekypovať • kypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmom • iskriť • expr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami
p. aj topiť sa1 2
topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loď • potápať sa: čln plný vody sa potápa • ponárať sa • kniž. noriť sa • hrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn
2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutý • oplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmi • byť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúť • utápať sa • plávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách
osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu
červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červenie • kniž.: pýriť sa • rumeniť sa • rumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenil • expr. pŕliť sa • poet. rdieť sa • expr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa
p. aj hanbiť sa
2. javiť sa červeným • červenieť sa • byť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahody • poet. bronieť
chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieť • zried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rok • byť chorý (stále): je chorý na priedušky • byť postihnutý • trpieť: je postihnutý, trpí na žalúdok • zried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviem • polihovať • polihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jari • expr. zried. dengľavieť • expr.: postenávať • postonávať • postenkávať • postonkávať
p. aj chradnúť
ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gauči • polihovať • polihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turisti • kniž. spočívať: chorý spočíval na lôžku • expr.: lohniť • lehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie
2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu • byť chorý • chorieť • chorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca
3. byť uložený v hrobe • odpočívať • kniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia
4. p. rozprestierať sa 1 5. p. spať 1 6. p. povaľovať sa 2