Význam slova "ož" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ozaj čast.

1. nadväzuje na kontext al. situáciu, apropo: o., prídeš?

2. naozaj, vskutku, skutočne: je to o. dobrý pracovník

ozajstný príd. skutočný, naozajstný, opravdivý: nepozná o-ú biedu, je to o. majster

nedok. ožarovať

ozbíjať -a dok. násilne niekomu vziať, olúpiť, orabovať: o. bezbranného človeka;

ozbrojene prísl.

ozbrojenec -nca m. kto je ozbrojený: o-i na koňoch

ozbrojený príd.

1. kt. má pri sebe zbraň: o-á stráž;
o-é sily armáda

2. v kt. sa používajú zbrane: o-é povstanie

● po zuby o. silno;

ozbrojiť -í -a dok. vybaviť zbraňami, výzbrojou, vyzbrojiť: o. dobrovoľníkov;

nedok. ozbrojovať

ozdoba -y -dôb ž. čo slúži na ozdobenie, okrasa: umelecká o., o. na klobúku;
budova je o-ou mesta;
byť (iba) na o-u, pren. expr. zbytočný;

ozdobiť dok. urobiť pekným, pren. významným ap., okrášliť: o. šaty výšivkou;
o. sa kvetom;
cenou o-ený autor;

ozdôbka -y -bok ž. zdrob.

ozdobne prísl.;

ozdobnosť -i ž.

ozdobný príd.

1. určený na ozdobu, okrasný, dekoratívny: o. motív, záves

2. ozdobený: o. telegram;

nedok. ozdobovať

ozdravieť -ie -ejú dok.

1. vyzdravieť, uzdraviť sa: stará sa, aby čím skôr o-l

2. dostať sa do dobrého stavu, zlepšiť sa: o-enie prostredia, spoločnosti

ozdraviť dok.

1. urobiť vhodným pre zdravie: o. ovzdušie, mestá

2. priviesť do lepšieho stavu: o. pôdu, hospodárstvo;

nedok. ozdravovať

ozdravovňa -e ž. zdravotnícka ustanovizeň na zotavovanie, zotavovňa

ozelenieť -ie -ejú dok. stať sa zeleným, zozelenieť: more o-lo;

ozeleniť dok. naplniť zeleňou (význ. 2): o-enie ulíc, miest

oželieť -ie -ejú dok.

1. zmieriť sa so stratou: o. syna;
o. dovolenku

2. oľutovať: o. svoj omyl

ozembuch -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chumaj (v nadávkach)

oženiť dok. priviesť (muža) k ženbe: o-li syna proti jeho vôli našli mu nevestu

// oženiť sa (o mužovi) uzavrieť manželstvo, vziať si za ženu: pred týždňom sa o-l (s mladou učiteľkou)

oziabať -a/-e -ajú/-u nedok. iba 3. os.: ruky, nohy ma o-u/-ajú pociťujem na nich prenikavý chlad;
neos.: o-lo ma (na nohy, v nohy) bolo mi (na nohy) veľmi zima;
v topánkach o-a

ožiariť -i dok.

1. žiarou zaliať, osvietiť: slnko o-lo kraj;

2. vystaviť (umelému) žiareniu: o. sa horským slnkom

3. žiarou zasiahnuť: rádioaktívne o-enie;

nedok. ožierať sa -a

ozimina -y -mín ž. obilie zasiate v jeseni: orba pod o-y;

oziminový príd.

ozimný príd. zasiaty na jeseň: o-á pšenica

ožiť -je -jú dok.

1. nadobudnúť (znova) život (po strate vedomia ap.): zakliata princezná o-la (v rozprávke);
mŕtvy už neo-je;
chorý po lieku o-l;

2. obnoviť sa; oživnúť: záujem o-l, spomienky o-li

3. oživnúť (význ. 2), oživieť: mesto o-lo, oči mu o-li (nadšením)

● o-l ako mucha na jar, mušky mu o-li oživol;

nedok. ožívať -a

oživene, oživeno prísl.: o. rozprávať

oživený príd. kt. oživel: o. záujem;
o-á tvár;

oživieť -ie -ejú dok. oživnúť: o-enie výroby;
v spoločnosti nastalo o-enie

oživiť dok.

1. urobiť živým: o. bábiku (v rozprávke)

2. obnoviť: o. si spomienky, o. záujem o šport

3. urobiť živším: o. výrobu zaktivizovať;
o. sortiment spestriť;

oživnúť -e -ú -vol dok.

1. obnoviť sa, oživiť sa: spomienky o-li

2. stať sa živým, čulým, oživieť, ožiť, okriať: škola o-la deťmi;

oživotvoriť dok. kniž. oživiť, obnoviť: o-enie Matice slovenskej (r. 1919)

nedok. oživovať

// oživiť sa obnoviť sa, občerstviť sa, oživnúť: v pamäti sa o-l sen;

nedok. oživovať sa

oživovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto niečo oživuje: o. rodinných tradícií;

oživovateľka -y -liek ž.

ozlomkrk, ozlomkrky prísl. expr. z celej sily, rýchle: bežať, hnať sa o.

ožltnúť -e -ú -tol ožltnutý dok. stať sa žltým, zožltnúť: lístie o-lo, o. od závisti

označenie -ia s.

1. značka: o. tovaru;
dielo bez o-ia

2. názov: o. vín

označiť dok.

1. urobiť značku, poznačiť, vyznačiť: o. si niečo ceruzou;
(ne)o-ené priecestie;
o. ovce označkovať

2. určiť: o. vinníka, ísť na o-ené miesto

3. vyhlásiť, nazvať: o. knihu za najlepšiu v roku, o. niečo za žart;
o. sa za priateľa;

označkovať dok. dať na niečo značku: o. horské chodníky vyznačkovať;
o. výrobok, zásielku

nedok. označovať

1. k 1 – 3

2. značiť, znamenať; vyjadrovať: termínom rasa sa o-je plemeno

oznam -u m. oznámenie; tlačivo, na kt. je oznámenie uverejnené: prečítať si o-y, uverejniť o.;
na tabuli visí o.

oznámenie -ia s. (ver., úr. ap.) písomná správa; tlačivo, na kt. je uverejnená: úmrtné o., podať trestné o., dostať o. o rozsudku;
vytiahnuť z tašky o.

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod;
o-l, že súhlasí;
o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

oznámkovať dok.

1. oklasifikovať: o. úlohu

2. nalepiť (pošt.) známku, ofrankovať: o. list

oznamovací príd. určený na oznamovanie: o. signál;
o-ia technika zaoberajúca sa prenášaním informácií;
(hromadné) o-ie prostriedky (tlač, rozhlas, televízia);
gram.: o. spôsob kt. vyj., že dej je skutočný, indikatív;
o-ia veta kt. niečo tvrdí al. oznamuje

nedok. oznamovať

oznamovateľ -a mn. -ia m. živ. kto niečo oznamuje;

oznamovateľ -a D -u L -i mn. N -e/-ia m. neživ. tlač al. rubrika v tlači na drobné (úr.) oznamy: úradný, ústredný o.

oznamovateľka -y -liek ž.;

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

nedok. ožobračovať

// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii

ozón -u m. modifikácia kyslíka v podobe bezfarebného až belasého voňavého plynu vznikajúceho najmä pri búrke: dýchať o.;

ozónový príd.: o. obal Zeme;
o-á diera narušená vrstva ozónu so škodlivými účinkami na život na Zemi

ožran -a m. pejor. opilec, pijan: nazvať niekoho o., o-om;

ožranský príd.: o-á spoločnosť;

ožranstvo -a s. opilstvo

ožrať sa ožerie ožerú -tý/-ný dok. pejor. opiť sa, spiť sa: o-tý človek

● expr. o. sa ako snop, do nemoty, pod obraz (Boží) veľmi;

ožrebiť sa dok. (o kobyle) priviesť na svet žriebä

ozrejmiť dok. kniž. osvetliť, objasniť: o. oprávnenosť tvrdenia;

nedok. ozrejmovať

ozruta -y -rút ž. expr. niečo mimoriadne veľké (a neforemné), opacha: panelová, pancierová o., o. medveď

ozrutánsky expr.

I. príd. obrovský, velikánsky, ozrutný: o. gaštan

II. prísl.: o. veľký

ozrutne prísl.: o. narásť

ozrutný príd. expr. mimoriadne veľký, obrovský, velikánsky: o-á skala, o-á sila;

ozub -u m. odb.

1. výstupok al. zárez slúžiaci na spájanie konštrukcií ap.

2. výstupok na konci podkovy

ozubenie -ia s. tech. súbor zubov na ozubených kolesách, píle ap.: vnútorné o.

ozubený príd. majúci zuby, ozubenie: o-é koleso, o-á tyč

ozva -y oziev ž. obyč. mn. zvuk spôsobený činnosťou srdcového svalu: o-y plodu, počúvať o-y

ozvať sa -e -ú dok.

1. vydať zvuk; prejaviť sa ako zvuk, zaznieť: vonku sa o-l zvon;
o-l sa plač, spev, šum

2. slovne reagovať, prehovoriť, ohlásiť sa: na zaklopanie sa nik neo-l;
o. sa tichým hlasom

3. prejaviť sa vôbec, ohlásiť sa, zjaviť sa (o teles. a duš. javoch): hlad sa o-l;
pýcha, bolesť, povinnosť sa v ňom o-la;
už rok sa neo-l nedal o sebe vedieť

4. vysloviť nesúhlas, zaprotestovať: o. sa proti neporiadkom;
prečo ste sa neo-li?

ozvena -y -vien ž.

1. zvuk zaznievajúci po odrazení pôv. zvuku, echo: o. hromu, počúvať o-u

2. ohlas, reakcia: nájsť u niekoho o-u

ozvláštniť -i dok. kniž. urobiť zvláštnym, zvýrazniť: o. reč nárečím, básnické o-enie príbehu;

nedok. ozvláštňovať

ozvučiť dok.

1. dať zvuk (k filmu): o-ený film

2. vybaviť zariadením na dobré šírenie zvuku: o. sálu, štadión;

ozvučný príd. umožňujúci prenášanie zvuku, rezonančný: o-á doska (v reproduktore)

nedok. ozvučovať

nedok. ozývať sa -a

● ako sa do hory volá, tak sa z hory o-a

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bendžo, pôv. pís. banjo -a s. (angl.) brnkací hud. nástroj s dlhým krkom a okrúhlym telom

bohviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo: budú si o nás myslieť b.;
neurobil b.;
myslí si, že b. znamená

buržoázia -ie ž. pôv. meštianstvo v protiklade k vyšším vrstvám feud. spoločnosti; v marxistickom chápaní vládnuca trieda vlastniaca výr. prostriedky a vykorisťujúca proletariát;

buržoáznodemokratický príd. týkajúci sa buržoáznej demokracie: b-á revolúcia

buržoázny príd.: b. štát, b-a demokracia, b-a revolúcia, b. parlament

čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.

chmuľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chumaj (obyč. nadávka);

chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)

chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

čo

I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.

1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?

2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný

4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel

5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo

6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť

● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností

II. spoj. podraď. uvádza vetu

1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal

2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty

3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo

4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo

5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál

6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem

7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap

III. čast.

1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!

2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?

3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie

4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň

5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!

6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš

čo-to zám. neurč. hovor.

1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť

2. trocha, málo, čosi: vedel č. po slovensky

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!

● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec

dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.

fľočiť nedok. expr. fľochať, zazerať, gániť: f-í na ľudí

gadžo -a mn. -ovia m. expr. neokrôchaný človek;

hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť

jašo -a mn. -ovia m. expr. pochabý človek (obyč. v nadávke)

k. o. skr. knokaut

kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť

knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

ktoviečo zám. neurč. hovor. expr. vyj. neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením, bohviečo: namýšľa si o sebe k. (neoprávnene) veľa

ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)

lážo-plážo subšt.

I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.

II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas

lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;

ledačo -čoho zám. neurč.

1. má význ. náhodnej rozličnosti, všeličo: l. tam chýba

2. expr. má platnosť podst. m. stred. rodu s význ. bezcenná vec al. nesúci človek, ledačina: za také l. škoda peňazí;
hotové l., nevie nič urobiť

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

leňošský príd. k l;

leňošstvo -a s.

máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší

medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril

načo zám. opyt. príslov.

1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel;
naľakal sa, n. mu to vraví

nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;