Význam slova "obrať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 19 výsledkov (1 strana)
-
obrat -u m.
1. obrátenie (význ. 2), otočenie: o. o 180 °;
urobiť o. na mieste2. premena, zvrat, prevrat: o. v myslení;
politický o.3. ekon. uskutočňovanie kolobehu prostriedkov: maloobchodný o., o. tovaru;
daň z o-u4. (ustálený) jazykový zvrat; fráza: vtipný slovný o.
● o-om ruky hneď;
obrať oberie oberú obratý/obraný dok.
1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny;
o. mäso z kosti2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň;
o. kosť3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;
-
obrátiť -i dok.
1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
o-ený postup2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
o-ené očko, op. hladké;
o. niekoho na inú vieru3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
o. reč na iné□ o. pozornosť na niečo všimnúť si
● o. na posmech zosmiešniť;
o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
o. navnivoč zničiť;
o-ťme list! hovorme o inom! -
obrátka -y -tok ž.
1. obrátenie okolo svojej osi, otáčka: zvýšiť o-y motora
2. miesto na obracanie: trojkoľajová o. električiek, vybudovať o-u
● na plné o-y naplno;
naberať na o-ach zrýchľovať sa -
obrátkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu obrátok
-
obratne prísl.;
-
obratník -a m. geogr. rovnobežka vzdialená 23° 27′ južne al. severne od rovníka: o. Raka, o. Kozorožca
-
obratnosť -i ž.
-
obratný príd.
1. pohybovo šikovný, zručný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. mládenec;
o. pohyb ruky2. uplatňujúci v konaní bystrosť, múdrosť, pohotovosť ap.; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. obchodník;
o. čin; -
obratom prísl. ihneď: prísť o.;
vrátiť o. (pošty) ihneď po prijatí zásielky -
obratový príd. k 3: o. fond, prostriedok
-
nedok. obraňovať
-
nedok. ožobračovať
// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii
-
vyžobrať -e -ú dok. žobraním získať: v. si almužnu;
-
žobrač -e ž. hromad.
1. žobráci
2. pejor. nemajetná vrstva obyvateľstva: poddanská ž.;
-
žobračenka -y -niek ž. pejor. (v prvej ČSR) poukážka na podporu v nezamestnanosti;
-
žobračenkový príd.
-
žobračí príd. zried.;
-
žobrať -e -ú -ajúc nedok.
1. prosiť o almužnu a tým sa živiť: chodiť po ž-ní
2. expr. úpenlivo prosiť, žobroniť: ž. o peniaze;
ž-l, aby mu odpustili