Význam slova "spev" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spev -u m.

1. prirodzený hud. prejav človeka pomocou hlasu, spievanie: dvojhlasný, zborový s., chodiť na s. odb. sa učiť spievať

2. lahodné zvuky, kt. vydávajú vtáky, hud. nástroje ap.: s. slávika;
kniž. s. husieľ

3. lit. básnický útvar; časť epickej skladby: bohatierske s-y;
S-y Jána Bottu (názov zbierky);
prvý s. básne

● nie je mu do s-u je smutný

speváčik -a mn. -ovia m. zdrob.

speváčka -y -čok ž.;

spevácky príd. i prísl.: s. krúžok, zbor, s-a súťaž;
s. nadaný žiak;

spevák -a mn. -ci m. kto sa venuje spevu: operný s.;
s. populárnych piesní;

spevavo prísl.: hovoriť s.;

spevavosť -i ž.

spevavý príd.

1. kt. rád, často (a dobre) spieva, spevný: s. národ, s-é vtáča

2. podobný spevu: s. hlas;

spevne prísl.: s. znieť;

spevníček -čka m.

spevnieť -ie -ejú dok. stať sa pevnejším, pevným, zmocnieť: cvičením s-l

spevník -a m. zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo s-a;

spevníkový príd.;

spevniť dok. urobiť pevnejším, pevným, zosilniť: s. breh rieky, s. múr podperou, štrkom s-ená cesta, nes-ené krajnice;
s. pracovnú normu zvýšiť;

spevnosť -i ž.: s. reči

spevňovací príd. určený na spevňovanie: s. stavebný materiál, s-ia hrádza, s. násyp;
text. s-ia niť

nedok. spevňovať

// spevniť sa stať sa pevnejším, pevným, zosilnieť: svaly sa mu s-li cvičením;

nedok. spevňovať sa

spevný príd.

1. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu: s-é číslo programu

2. lahodne znejúci: s-á melódia

3. kniž. spevavý (význ. 1): s. ľud;

spevoherný príd.: s. žáner, súbor

spevohra -y -hier ž. hud. div. dielo;

spevokol -u m. spevácky zbor: ženský s.