Synonymá slova "ot" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 359 výsledkov (3 strán)
-
otáčací p. otáčavý 2
otáčavý 1. ktorý prebieha v kruhu • kruhový • rotačný: otáčavý, kruhový, rotačný pohyb
2. ktorý je určený, zariadený na otáčanie • otáčací • točivý: klavirista sedel na otáčavej, otáčacej stoličke; otáčacie, točivé kreslo • otočný: otáčavý, otočný žeriav; otáčavé, otočné javisko • krútivý
krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor
2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora
3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1
otáčať p. krútiť 1
krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca
2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu
3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia
4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1
obiehať 1. vykonávať pohyb do kruhu, okolo niečoho • krúžiť: Mesiac obieha, krúži okolo Zeme • otáčať sa • krútiť sa: obežnice sa otáčajú okolo Slnka • odb. rotovať: planéty rotujú
2. p. kolovať 3. p. obchádzať 2
otáčať sa 1. p. krútiť sa 1, 2 2. p. obiehať 1
vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom
2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa
p. aj prešľapovať
3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny
4. p. obšmietať sa 1
obrátka 1. obrátenie sa okolo svojej osi • otáčka: obrátky, otáčky vrtule, motora • zvrt (pohyb pri otočení): zamknúť na dva zvrty • hovor. otočka (uskutočnenie pohybu ta a späť): ísť niekam na obrátku, na otočku
2. miesto na obracanie (napr. dopravných prostriedkov) • obratisko: električka stála na obrátke, obratisku • otáčka
otáčka p. obrátka 1, 2
otáčkomer p. tachometer
tachometer prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok • rýchlomer (prístroj na meranie rýchlosti) • obrátkomer • otáčkomer (prístroj na meranie počtu obrátok)
okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)
p. aj rozpaky
otáľačky, otáľanie p. okolky
čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň
2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo
3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sa • hanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznať • byť nesmelý • byť plachý • byť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačité • zastar. stiesňať sa • zastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvania • expr.: ošívať sa • onačiť sa • nár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravdu • okúňať sa • otáľať • okolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar
otáľať p. okolkovať
váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom
zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej
nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný) • váhavý • neistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny) • nepevný • kolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názory • rozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutie • bezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na mieste • nevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázor • tápavý • expr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiaka • otáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec
p. aj neistý
2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách • vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápas • remízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev) • patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.)
otáľavý p. nerozhodný 1, váhavý
váhavý ktorý váha; svedčiaci o váhaní, o nerozhodnosti • neistý: váhavý človek, váhavá, neistá chôdza; neistý hlas • kolísavý: kolísavá povaha • nerozhodný: nerozhodná odpoveď • nepevný • tápavý: nepevné, tápavé pohyby • expr. habkavý: habkavý krok • otáľavý • okúňavý: otáľavý vedúci, okúňavý chlapec • rozpačitý: rozpačitý pohľad • pomalý • zdĺhavý (ktorý trvá neprimerane dlho): pomalá, zdĺhavá reč • bezradný (neschopný sa rozhodnúť): bezradné prešľapovanie na mieste • zdráhavý (váhavo odmietajúci): zdráhavé dievča
omámený 1. ktorý je zbavený jasného vedomia, zmyslov; svedčiaci o tom • zmámený • omráčený: po užití uspávacích liekov bol celý omámený, omráčený; omráčený padol dolu tvárou • utlmený (čiastočne zbavený jasného vedomia): pacient je ešte utlmený po narkóze • expr. omarený • hovor.: oťapený • ovalený: po prebdenej noci ostal omarený; od únavy bol celý oťapený, ovalený • zried. ošialený (zachvátený ošiaľom): od radosti bol až ošialený
2. p. očarený
osprostený obyč. dočasne zbavený rozumného uvažovania • ohlúpnutý • ohlúpený: som z tých rečí celý osprostený, ohlúpnutý; hľadel ako osprostený, ohlúpený • hovor. expr.: osomárený • oťapený • ťapnutý • subšt. zblbnutý: stál s otvorenými ústami, celkom oťapený, ťapnutý; v panike pobehoval ako ťapnutý
oťapený 1. p. osprostený 2. p. omámený 1
omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariť • zmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámený • omráčiť: alkohol ho načisto omráčil • hovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapila • opiť • opojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantala • expr.: oblúzniť • odurmaniť: oblúznil ju úsmevom • otupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogami • hypnotizovať • zhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)
2. p. očariť
omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušil • expr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiť • expr.: ovaliť • orútiť • ochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod ruku • nár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľami • omámiť • expr. omariť • hovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili
2. p. ohromiť
oťapiť p. omámiť 1
oťapkať p. potľapkať
potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť • expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po líci • poplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaní • expr. popáckať: jemne popáckala psíka • expr. zried. oťapkať • poklepať • poklopať • expr.: poklepkať • poklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbte • tľapnúť • potľapnúť • expr.: ťapnúť • pacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po ruke • plesnúť • plesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
oťarbavieť p. ochabnúť 1
zlenivieť stať sa lenivým, záhaľčivým • zleňošiť sa: chlapec v ostatnom čase zlenivel, zleňošil sa • expr.: zdarebáčiť sa • zdarebnieť: dáva na syna pozor, aby sa nezdarebáčil, aby nezdarebnel • hovor. zlajdáčiť sa (stať sa lajdáckym, lenivým): žiaci sa na prázdninách zlajdáčili • spohodlnieť • oťarbavieť (stať sa pohodlným, nečinným, ťarbavým): na starosť celkom spohodlnel, oťarbavel • hovor. pejor. zhniť: za pár dní voľna som celkom zhnil • pren. expr.: splesnivieť • splesnieť: od ničnerobenia načisto splesnivel • zhlivieť (Hagara)
oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa
mládza tráva, ktorá rastie po prvej kosbe • otava • nár. kosienok
otava p. mládza
oťaž p. ťarcha 1, záťaž 2
ťarcha 1. vlastnosť niečoho ťažkého, veľká hmotnosť niečoho • ťažkosť: ťarcha, ťažkosť nákladu • váha: strecha neuniesla váhu snehu • bremeno (ťažký náklad) • poet. oťaž (Hviezdoslav)
2. p. starosť1 1, záťaž 2
záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažou • príťaž: loď s príťažou • zaťaženie: povolené zaťaženie mosta
2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosť • príťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažou • bremeno • poet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkov • ťarcha: byť niekomu na ťarchu • poet. oťaž (Hviezdoslav) • pren. expr. chomút: manželský chomút • expr. jarmo
oťažieť stať sa ťažkým, malátnym (o tele a jeho častiach) • zmalátnieť • expr. oťažkavieť: hlava mu oťažela, oťažkavela, nohy zmalátneli • zried. sťažieť (Rázus) • ochabnúť • sklesnúť: od vína celý oťažel, sklesol
ťažieť stávať sa ťažším, ťažkým • oťažievať • ťažknúť: hlava mu ťažela, oťažievala; brucho jej ťažklo • expr. ťažkavieť: viečka mu ťažkavejú
obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami
2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať
3. p. poťažkať
otázka 1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť • dopyt • opýtanie: odpovedať na otázky, dopyty; urobiť niečo bez opýtania, bez otázok • hovor. opytovačka (obyč. v mn. č.): nebolo opytovačkám konca • subšt. dotaz
2. p. problém 1
problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť • otázka: problém, otázka výživy ľudstva • úloha: výskumná úloha, šachová úloha • hádanka • záhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadou • hovor. rébus: stál pred rébusom • hovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčik • hovor. hlavolam (zložitý problém) • pren.: oriešok • otáznik
2. p. starosť1 1
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
oťažkať p. poťažkať
poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpila • zried. obťažkať: obťažkať niečo v ruke • zried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách
oťažkavieť p. oťažieť
otáznik p. problém 1
neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevný • vratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký krok • labilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríku • nerozhodný • bezradný • rozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovaného • váhavý • tápavý • expr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slov • expr.: tackavý • knísavý • kolísavý • potkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzou • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé ruky • hovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník
2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybný • sporný • nespoľahlivý • nezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé záruky • expr.: nepevný • vratký • vrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názoroch • problematický • kniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otázne • premenlivý • nestály • rozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasie • nebezpečný • riskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchod • ohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený
nespoľahlivý ktorý nie je dôveryhodný; ktorý vzbudzuje pochybnosti (op. spoľahlivý) • nevierohodný • nehodnoverný: nespoľahlivý, nevierohodný spoločník; nevierohodné, nehodnoverné tvrdenia treba overiť • neseriózny (op. seriózny, solídny): neseriózny politik, neseriózna analýza • neistý • pochybný • sporný (op. nepochybný, zaručený, istý): neisté sľuby; pochybné, sporné výsledky výskumu • neoverený • neosvedčený (op. overený, osvedčený): podľa neoverených správ; použiť zatiaľ neoverený, neosvedčený materiál • premenlivý • expr.: vrtkavý • vratký • pren. expr. aprílový (op. pevný, stály): byť premenlivý, vrtkavý v názoroch; mať vratkú pozíciu; aprílová nátura • kniž. otázny (op. zaručený, istý): pravdivosť údajov je otázna
otázny p. neistý 2, sporný
pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • sporný • neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačný • problematický • diskutabilný • kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo • podozrivý • nedôveryhodný • nevierohodný • nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt • pokútny • nečistý • kniž. nekalý • pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom • kniž. obskúrny • vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto • bulvárny • brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie
sporný ktorý môže byť predmetom sporu, pochýb (op. nesporný) • neistý (op. istý) • pochybný (op. nepochybný): sporný, neistý výsledok; pravdivosť dokumentu je sporná, pochybná; pochybný dôkaz (op. spoľahlivý) • diskutabilný • problematický • polemický: prijaté závery sú diskutabilné; problematický prípad, polemická otázka • kniž. otázny: autorstvo je otázne
doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa
porov. aj bisťu
2. p. preč 1
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
otčina p. domov 1, vlasť 1
vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi
2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie
otcovizeň p. domov 1
dedičný 1. ktorý sa dedí po predkoch (obyč. o materiálnych veciach) • zdedený • otcovský: dedičný, zdedený, otcovský majetok
2. ktorý prechádza z pokolenia na pokolenie, zakódovaný v génoch • genetický: dedičná, genetická choroba • rodový: rodové predpoklady • kniž. hereditárny
láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup
otcovský p. dedičný 1
otcovstvo stav toho, kto je otcom • kniž. paternita: uznanie otcovstva, paternity
naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali
otcu-materi p. naozaj
veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)
otcuprisám, otcuprisahám p. veru, naozaj
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz
predok1 príslušník toho istého rodu al. národa v minulosti • ded: tu žili naši predkovia, dedovia • kniž. otec (obyč. v mn. č.): dedičstvo našich otcov • praded (dávny predok) • praotec (dávny mužský predok) • pramatka • pramať • pramater (dávny ženský predok)
svák 1. tetin manžel • sváko • hypok.: sváčik • sváčko
2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: sváko • ujo • ujko • ujček • strýko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • hypok. báčinko • expr. otec (v oslovení)
svokor manželov otec, hovor. i manželkin otec • tesť (manželkin otec) • hovor. otec
zakladateľ kto dal základ vzniku niečoho: zakladateľ továrne, školy • tvorca • budovateľ: tvorca, budovateľ demokratickej spoločnosti • otec: otec revolúcie, modernej poézie, štátu • zriaďovateľ: zriaďovateľ umeleckého súboru • kniž. fundátor (Kukučín)
Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • Stvoriteľ • Pán • Pán Boh • Najvyšší • Všemohúci • Otec nebeský • Hospodin • hovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)
otehotnieť p. oťarchavieť
otemnieť p. zatemniť sa
zatemniť sa stať sa temným, tmavým • stemnieť • stmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavela • zatmiť sa • otmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavela • zried.: otemnieť • ochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrnie • zatiahnuť sa • zamračiť sa • zaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilo • potemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou
otep p. zväzok 1
zväzok 1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: zväzok reďkoviek, zväzky papierových peňazí • viazanica: viazanica raždia • viazanka (Ondrejov) • snop (viac zviazaných skosených hrstí obilia): snopy pšenice • otep • otiepka: otiepka triesok, slamy • pradeno (zvinutý zväzok priadze): pradeno vlny • prameň (zoskupenie vláken al. iných jednotlivých dlhých a tenkých častí): prameň vlasov • motok (Figuli) • expr. chlp: chlpy trávy • expr. vojka (Figuli)
2. samostatný exemplár z väčšieho knižne vydaného súboru • diel: prvý zväzok románu; knižnica má asi 5000 zväzkov; druhý diel trilógie • časť: slovník sa skladá zo šiestich častí • kniha (časť rozsiahlejšieho diela): kniha tretia, kapitola desiata
3. p. puto 4. p. spoločenstvo 1
oteplieť p. otepliť sa
otepliť sa stať sa teplejším, teplým • oteplieť • steplieť • stepliť sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil sa • ohriať sa • zohriať sa • zhriať sa: studené nohy sa mu (z)ohriali • oletnieť • pritepliť sa (stať sa trocha teplejším, letným): voda oletnela • roztepliť sa (stať sa teplým): vzduch sa rozteplil • vyhriať sa (otepliť sa na potrebnú mieru) • prehriať sa (naskrze al. nad normálnu mieru): motor sa prehrial • rozohriať sa: radiátory sa rozohriali
otepliť p. zohriať
zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohni • zhriať • zahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údy • otepliť • stepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlas • pretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbu • odb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytu • prihriať (trocha zohriať): prihriať si večeru • nahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranie • vyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pec • prehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motor • rozohriať: beh ma rozohrial, zohrial • rozhorúčiť • rozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduch • pozohrievať • poohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda
okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hradu • obsekať • osekať: obseká kus kameňa • prikresať • pritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá
2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovať • vychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovať • vycibriť • vycizelovať: vycibriť spôsoby správania • zošľachtiť • vybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)
otesať p. okresať 1
kresať 1. sekerou al. dlátom opracúvať • tesať • otesávať • okresávať: kresať, tesať, okresávať, otesávať drevo, mramor • expr. kreskať (jemne kresať) • vykresávať • vytesávať (opracúvaním pomocou dláta, sekery zhotovovať): vykresáva, vytesáva sochu z kameňa; vytesáva, kreše meno do kameňa
2. trením vyvolávať iskry • vykresávať • roznecovať: kresať, vykresávať, roznecovať (ocieľkou) oheň
3. p. cifrovať 2 4. p. hrešiť 2 5. p. cibriť
otetovať p. označiť 1
označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranu • označkovať • vyznačiť • vyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníky • signovať: signovať rukopis • hovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položky • odb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zviera • šifrovať • ošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spis • opuncovať • ociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemok • zastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížom • subšt. ocajchovať
2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)
otiahnuť p. oklamať 3, okradnúť
otiepka p. zväzok 1
otierať sa p. šúchať sa
šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať sa • trieť sa • otierať sa • obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu • drieť sa • odierať sa • zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť
osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy
2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy
3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho
4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími
otitulovať p. osloviť 3, pomenovať 2
pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať
2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)
odrenina odreté miesto na povrchovej vrstve • expr. oškúlenina: odrenina, oškúlenina na nohe • otlačenina (otlačené miesto)
otlačenina p. odrenina
odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať • zodrieť • zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na boku • oškrieť • zried. zdrieť • expr. oškúliť • nár. expr.: doškúľať • oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovaním • otlačiť • omäť • omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si ruky • poškrabať • poškriabať • ošúchať • obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicu • obdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromu • poodierať • pozodierať • poobdierať • pooškierať • pootláčať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)
2. p. odrať 1
otlačiť tlačením, tlakom poškodiť a tým spôsobiť bolestivé miesto (na tele) • omäť • omnúť • odrieť: dlhým ležaním si otlačil chrbát; tesné topánky mu odreli, omäli nohy • oškrieť • expr. oškúliť (pri prudkom dotyku s niečím): oškrel, oškúlil si lakeť, koleno • pootláčať • poodierať • pooškierať (na viacerých miestach)
otlak zrohovatená pokožka vzniknutá otlačením: mal nohy i ruky plné otlakov • kurie oko (otlak na nohe): mať kurie oká od tesných topánok • mozoľ (otlak na ruke): urobili sa mu mozole od rýľovania